Veľkonočné zvyky, tradície a rituály

Každá z nás si z detstva prináša spomienky na trávenie času s najbližšími. Obzvlášť sviatky sú väčšinou o tom, že sa stretne celá rodina, priatelia, známi...a zvykneme okrem iného oddychovať, veseliť sa aj hodovať. Veľkonočné sviatky patria k najväčším kresťanským sviatkom vôbec.

Vrcholia Veľkonočnou nedeľou a Veľkonočným pondelkom, kedy sa končí aj obdobie pôstu a oslavuje sa zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. K sláveniu sviatkov sa viažu nielen isté zvyky a tradície, ale aj liturgické obrady a Ježišovo zmŕtvychvstanie. Ak ste zatúžili navrátiť ich do svojej domácnosti, prezradíme vám ako na to.

ZELENÝ ŠTVRTOK je jedným z najdôležitejších dňov v kresťanskom liturgickom kalendári. Spadá na deň pred Veľkým piatkom a je súčasťou Veľkého týždňa alebo Svätého týždňa, ktorý predchádza Veľkej nedeli (Veľkonočnej) a je súčasťou prípravy na Veľkú noc.

• Zelený štvrtok je spojený s poslednou večerou Ježiša s jeho učeníkmi, ktorú si Ježiš zložil v spoločenstve pri večeri (Večera Pánova). Na tento deň sa spája aj pamiatka o tom, že Ježiš umyl nohy svojim učeníkom ako príklad služby a pokory.

VEĽKÝ PIATOK je kresťanský sviatok, ktorý pripomína utrpenie a ukrižovanie Pána Ježiša Krista. Tento deň sa považuje za jeden z najvýznamnejších dní v cirkvi, pretože symbolizuje obetu a vykúpenie, ktoré priniesol Ježiš svojou smrťou na kríži.

• Podľa biblických príbehov bol Ježiš v tento deň odsúdený rímskym sudcom a následne bol ukrižovaný na Golgote. Kresťania na Veľký piatok často vykonávajú pôst a odriekajú si mäso, aby si pripomenuli obetu Ježiša a jeho utrpenie.

BIELU SOBOTU môžeme považovať za deň ticha a pokoja v kresťanskom kalendári. Je to deň medzi Veľkým piatkom a Veľkonočnou nedeľou.

• Na Bielu sobotu sa tradujú viaceré zvyky a tradície. Mnohí veriaci idú po obedy do kostola, aby si vypočuli tradičnú liturgiu, ktorá sa koná v tento deň. Ďalším rozšíreným zvykom je zdobenie vajíčok.
• Pre mnohých ľudí je Biela sobota časom na oddych a premýšľanie. Je to príležitosť zastaviť sa a zamyslieť sa nad svojím životom, svojimi chybami a zlyhaniami. Je to aj príležitosť pripraviť sa na Veľkú noc, ktorá je najväčším sviatkom v kresťanskej cirkvi.

VEĽKONOČNÁ NEDEĽA je jedným z najvýznamnejších kresťanských sviatkov, ktorý slávi zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Tento deň je veľmi špeciálny pre kresťanov, pretože symbolizuje nádej, nový začiatok a víťazstvo nad smrťou.

• V tento deň sa kresťania zvyknú zúčastňovať na náboženských obradoch, ako je veľkonočná omša, a tiež sa schádzať s rodinou a priateľmi na spoločnom obede. Tradičným jedlom na Veľkonočnú nedeľu je pečené jahňacie mäso, ktoré symbolizuje obetu Ježiša na kríži. Okrem toho sa tiež zdobia kraslice a darujú sa si navzájom ako znamenie lásky a priateľstva.
• Veľkonočná nedeľa je pre väčšinu ľudí aj príležitosťou relaxovať a stráviť čas so svojimi blízkymi. Je to čas radosti, osláv a zdieľania lásky a pokoja. V tento deň sa kresťania tešia z Božej milosti a prejavujú vďačnosť za dar života a zmŕtvychvstania.

Neprehliadnite: Veľkonočné pozdravy: Vyber si z týchto TOP 11 vinšov

Počas veľkonočných sviatkov môžete pospájať niekdajšie pohanské rituály so zaužívanými zvyklosťami. Osláviť sviatky nielen po náboženskej stránke, ale tiež privítať jar a rozlúčiť sa so zimou.

Posvätenie – na Bielu sobotu popoludní, prípadne ráno v nedeľu na veľkonočnej omši si nechávajú veriaci posvätiť v košíčku veľkonočné jedlá, ale tiež peniaze, sladkosti, vodu, bahniatka, či alkohol.

Aké sú tradičné jedlá na veľkonočné sviatky?

Bohatý veľkonočný stôl – podobne ako počas Vianoc, aj na Veľkú noc symbolizuje sviatočne prestretý stôl plný jedla hojnosť a bohatstvo na celý rok. Nemali by chýbať vajíčka, ktoré sú symbolom plodnosti, ale aj spomínanej hojnosti. Už naši predkovia chytali tiež jedlá v okrúhlom tvare – mali pripomínať Slnko a aj takto vyjadriť radosť z príchodu jari. 

Odporúčame prečítať: Veľká noc už prišla aj do našich domovov

Výzdoba - počas Veľkej noci už tradične zdobia naše príbytky bahniatka, zlatý dážď, prípadne čerstvé jarné kvetiny. Na to, čo si uložíme do vázy zvykneme vešať maľované veľkonočné vajíčka. Tie kedysi ručne vyrábali dievčatá a potom ich s láskou venovali pondelkovým kupačom. Maľované vajíčko malo lásku privolať, ale tiež posilniť a utužiť.

Originálne kresby na vajíčkach – krasliciach znamenali tiež špeciálne vyznania svojich citov. Mládenci si tak na vajíčkach, ktoré dostali mohli „vylúštiť“, čo k nim, ktorá slečna cíti.

Odporúčame: Recept: Pripravte si doma veľkonočného barančeka

Aby sme ostali všetci spolu – počas veľkonočného hodovania sa zvykli spoločne konzumovať na tvrdo uvarené vajíčka. Vajíčko sa rozdelilo na toľko častí, koľko členov mala rodina, každý dostal jednu a spoločne ich zjedli.

Pre bohatšiu úrodu – tento rituál ocenia najmä záhradkári. Po ošúpaní posväteného vajíčka škrupinky nevyhadzujte, ale zakopte ich do svojej zeminy. O bohatú úrodu sa mali postarať aj krížiky z ohorených drievok z posvätného ohňa, ale tiež zvyšky každého jedla, ktoré ste si dali posvätiť.

Pre zdravie a krásu – pre niekoho menej obľúbené, no ešte stále zaužívané zvyky kúpania a šibania. Voda pri oblievačke mala dievčatám zabezpečiť krásnu a zdravú pleť, hebké a lesklé vlasy a jednoducho krásu a charizmu po celý rok. Korbáče z nás majú vyhnať všetky choroby a zaručiť nám pevné zdravie a silnú imunitu.

Proti zlým silám – využiť môžete silu cesnaku a zahrnúť ho pri varení do jedál, ale tiež ako nenápadnú dekoráciu. Negatívnu energiu by mali odstrániť aj rapkáče a biče.

Silná imunita celej rodine – zaručiť by to mali aj zelené a zdravé lístky kvetín, ktoré máme vo váze a sú súčasťou našej veľkonočnej výzdoby.

Pre radosť – vo Veľkonočný pondelok najmä tí najmladší môžu hľadať veľkonočné vajíčka, ktoré ukryl Veľkonočný Zajac. Táto tradícia sa k nám postupne predrala zo zahraničia, poznali ju ale aj v tých kútoch Slovenska, ktoré boli miestami ponemčené.

Aktualizované na 29.03.2024