Bežne sa stretávam vo fitku so situáciami, ktoré sú dosť podstatné pre výkon, chudnutie aj prevenciu zranení, ktoré mnohí ľudia priam podceňujú. A tými tromi podstatnými situáciami je rozohriatie, rozcvičenie a záverečný strečing.
Aj ty patríš medzi tých športových nadšencov, ktorí prídu do fitka, prezlečú sa a hneď smerujú do posilňovne? Bez akéhokoľvek zahriatia a rozcvičenie siahajú po činkách a s malými jednoručkami rôzne vytáčajú zápästie, krúžia pažami a iné zastaralé kreácie? Následne v domnení, že si už rozcvičený, ideš priamo na vec? Tu nastávajú hneď dve chyby, jedna v zahriatí organizmu a druhá v rozcvičení a príprave svalstva na tréning!!! Tretia chyba, ktorú športoví nadšenci najviac robia a ani si neuvedomujú, koľko problémov si tým spôsobujú, je zanedbaný strečing na konci tréningu.
Vysvetlenie prvej chyby - Zahriatie organizmu pred cvičením.
Už fyzika nám hovorí o tom, že čím je vyššia teplota telesa, tým má teleso lepšiu vodivosť. To isté platí aj o našom tele. Mozog je náš hlavný počítač, ktorý vysiela nervové vzruchy cez nervy do svalov, ktoré následne vykonávajú svalovú činnosť. Dostatočne zahriaty organizmus má prirodzene vyššiu teplotu, preto aj vodivosť nervových vzruchov je efektívnejšia a rýchlejšia. Samotné zahriatie by malo trvať 5-7 minút v nízkom zaťažení, kedy sa človek nezadýcha, len pocíti zvýšenie telesnej teploty. Spôsobov zahriatia je mnoho. Využiť môžeme rôzne kardio stroje (chôdza na bežeckom páse, šliapanie na stacionárnom bycikli alebo orbitreku, či inom zariadení) alebo aj obyčajnú chôdzu na mieste, či ľahký jogging na mieste.
Vysvetlenie druhej chyby - Príprava svalstva na tréning.
Ako som hovoril, častokrát vidím pri rozcvičovaní nezmyselné pohyby s prídavnou záťažou, prípadne statický strečing. Statický strečing pred tréningom nie je úplne vhodný, pretože pôsobí na svalstvo ukľudňujúco a tým pádom ich pred výkon utlmuje, namiesto toho, aby sme svaly nabudili na tréningový výkon. Preto pred tréningom ako rozcvičenie a príprava jednotlivých svalových partií na výkon odporúčam zaradiť dynamický strečing. Tento druh strečingu nabudí svaly pred výkonom, takže sa budete cítiť výkonnejší, tiež znižuje riziko zranení.
Vysvetlenie tretej hlavne chyby - Strečing po tréningu.
Namáhané svaly sú z tréningu skrátené, vyčerpané, stuhnuté a preto ich treba uvoľniť, natiahnuť do pôvodnej dĺžky a upokojiť napätie v nich. Potom sa človek čuduje, prečo sa cíti taký tuhý, ráno sa mu ťažko vstáva z postele, často býva seknutý na chrbte, čo mu spôsobuje bolesti končatín a chrbta. Vhodná forma strečingu na konci tréningu je statická alebo post-izometrická strečingová metóda. Najmä pre ľudí so sedavým zamestnaním je strečing priam nevyhnutný, pretože trpia veľmi skrátenými svalmi. V tomto prípade je nutné posilňovať posturálne svaly (medzi tie hlavné patria brušné svaly a medzilopatkové svalstvo) a naťahovať fázické svaly (medzi tie hlavné partia svaly zadnej strany stehna, lýtkový sval, prsné svaly).
Preto či už ti ide o zvýšenie výkonnosti, chudnutie, vyformovanie postavy alebo naberanie svalovej hmoty, odporúčam ti dať do poriadku organizáciu svojho tréningu a určite sa to odrazí na tvojich výsledkoch.
