Dysgrafia – ako sa prejavuje táto porucha učenia a prečo vzniká?

Medzi špecifické poruchy učenia radíme rôznorodé diagnózy. Tento pojem zahŕňa napríklad poruchu zvanú dyslexia, ktorá je charakteristická ťažkosťami so správnym čítaním, respektíve čítaným prejavom. Takzvaná dysortografia zase predstavuje poruchu pravopisu a dyskalkúlia je poruchou matematických schopností. Pomerne často sa vyskytujúcou vývinovou poruchou učenia je však aj dysgrafia. Čo by sme o nej mali vedieť?

Pojmom dysgrafia označujeme špecifickú vývinovú poruchu učenia, a to konkrétne poruchu písania a grafickej podoby písomného prejavu. Porucha u jedinca postihuje grafomotorický prejav, a teda pohyby rukou pri písaní, ako aj druh psychiky, ktorý sa pri procese písania uplatňuje, výsledkom čoho je zvyčajne nečitateľné alebo výrazne neúhľadné písmo, ale aj iné problémy s písmom. Pre dysgrafikov predstavuje písanie veľmi náročnú a značne vyčerpávajúcu činnosť.

Porucha sa obvykle začína u jedinca prejavovať už v ranom školskom veku, teda po nástupe do školy a zahájení procesu učenia sa písania, čítania a počítania. V niektorých prípadoch sa môže dysgrafia objavovať aj súbežne s ďalšími poruchami učenia, napríklad dyslexiou, teda poruchou čítania. 

Pozri aj: Probiotiká a deti – kedy ich podať a ako môžu pomôcť?

V súvislosti s dysgrafiou je potrebné zmieniť, že za touto poruchou písania nestojí žiadna mentálna porucha jedinca alebo fyzické obmedzenie (napríklad zrakové problémy), prípadne zlá metóda výučby. Na druhú stranu však platí, že presné príčiny dysgrafie ani nie je možné vždy presne stanoviť. Do úvahy sa berú viaceré faktory, ktoré môžu vplývať na rozvoj spomínanej poruchy písania. Možné príčiny zahŕňajú:

• nezrelosť nervových dráh a pretrvávajúci ATNR, čiže asymetrický tonický šijový reflex (tento reflex sa po narodení dieťaťa postupne stráca v dôsledku vývinu mozgu, ak pretrváva, môže spôsobovať problémy s koordináciou hlavy, pohybom horných končatín a očí, čo sa môže prejaviť aj pri písaní),
• genetická predispozícia,
• problém s pracovnou pamäťou a organizovaním prijímaných informácií,
• prenatálne alebo popôrodné komplikácie,
• poškodenie centrálnej nervovej sústavy, napríklad pri úraze hlavy (najmä v prípade novovzniknutého problému s písmom v dospelom veku).

Dysgrafiu sprevádzajú mnohé charakteristické príznaky. Porucha sa prejavuje zdĺhavým nácvikom písania (dieťa s dysgrafiou si napríklad nepamätá tvar písmen alebo si ho dlho rozpamätáva) a ťažkosťami s osvojovaním si tvarov jednotlivých písmen. Dysgrafické písmo býva neúhľadné, ťažkopádne, roztrasené, neusporiadané, nepravidelné, slabo čitateľné, niekedy až úplne nečitateľné. Prejavy poruchy písania sa však neraz netýkajú len vzhľadu písma, ale objaviť sa môžu aj fyzické príznaky, ako napríklad nevhodný úchop pera (neistý, kŕčovitý), slabá pohyblivosť ruky, prílišný tlak o podložku pri písaní či bolesť prstov pri písaní. 

Na dysgrafiu môžu poukazovať nasledujúce príznaky, týkajúce sa písomného prejavu jedinca:

• nesprávny tvar aj veľkosť písmen,
• nesprávny sklon písma,
• zrkadlové tvary písmen a číslic,
• zámena podobných písmen, napríklad m/n, b/d, z/s,
• veľmi pomalé tempo písania,
• nepravidelné veľké a malé medzery medzi písmenami, nesprávne umiestnenie medzier,
• písanie cez riadok a okraje,
• časté škrtanie a prepisovanie písmen a slov,
• nedoťahovanie písmen, písanie viacerými ťahmi, dopisovanie detailov na písmenách, 
• nelogické kombinovanie malých a veľkých písmen, prípadne písaného a tlačeného písma.

Pozri aj: Čo je šiesta choroba? Rozpoznaj príznaky tohto detského ochorenia!

Ak dieťa píše škaredo a neúhľadne, vôbec to nemusí znamenať, že je dysgrafik. Rukopis mnohých detí a dospelých jedincov nemožno označiť za krasopis a je to úplne v poriadku. Ak sa však u dieťaťa objaví celý rad príznakov, ktoré na dysgrafiu skutočne poukazujú, je vhodné daný problém konzultovať s odborníkom.

Diagnostika zvyčajne prebieha v rôznych pedagogicko-psychologických poradenských centrách. Potrebné môže byť vyšetrenie psychológom, špeciálnym pedagógom či inými odborníkmi. Hodnotí sa písaný prejav dieťaťa (rozbor školských prác, zošitov a kresieb, písanie diktátov, prepisovanie), zisťuje sa verbálna a neverbálna zložka inteligencie dieťaťa aj úroveň jeho zrelosti. Prevádzať sa môžu testy na posúdenie pamäti, motoriky, ohybnosti kĺbov a mnohé ďalšie. 

Ak odborník potvrdí u dieťaťa dysgrafiu, potrebné je nastaviť vhodnú liečbu. Nejde však o liečbu v pravom zmysle slova, túto poruchu písania totiž nie je možné úplne odstrániť nejakými liekmi, rôznymi terapiami či chirurgickým zákrokom. Náprava problému spočíva hlavne v rôznych režimových opatreniach, ktoré môžu výrazne zlepšiť, až do určitej miery eliminovať prejavy poruchy. Dysgrafia sprevádza jedinca počas celého života. Ten sa s ňou musí naučiť žiť a nájsť si spôsob, ako ju čo najlepšie zvládať. V rámci riešenia problému s dysgrafiou sa uplatňujú nasledujúce kroky, zásady, opatrenia či metódy (v škole i bežnom živote):

• podpora okolia, najmä rodiny a pedagógov (učitelia by mali mať vedomosť o dysgrafii dieťaťa),
• pravidelný nácvik písania – k tomu je dieťa potrebné motivovať, nátlak spravidla nie je vhodnou cestou,
• nacvičovanie problematických písmen, ich tvaru, veľkosti,
• používanie pomocných linajok pri písaní,
• ústretovosť v škole – napríklad ústne odpovede v škole miesto písania testov, viac času na písanie diktátov alebo poznámok, nehodnotenie úpravy písma, pomalé diktovanie,
• nahrádzanie písomného prejavu písaním na počítači, prípadne je vhodné skúsiť tlačené písmo miesto písaného,
• uvoľňovacie cviky na ruky (stláčanie loptičky, krúženie zápästím),
• dôraz na správne sedenie pri písaní a úchop písacej pomôcky,
• ak je to možné, redukcia písaného textu, napr. skracovanie poznámok, zameriavanie sa len na to dôležité.

Pozri aj: Hydrocefalus sa objavuje nielen u detí. Aké sú jeho symptómy?