Janka Slačková prezradila, v čom ju situácia s Covid-19 ovplyvnila najviac

Janka Slačková patrí medzi najvýraznejšie mladé tváre nášho šoubiznisu. Sympatická brunetka sa do povedomia verejnosti zapísala predovšetkým účinkovaním v zábavnej šou Tvoja tvár znie povedome, kde vystupovala ako tanečníčka. No poznať ju môžete aj z videoklipu Rickyho Martina či z rannej šou v televízii. Janka si okrem toho vydobyla postavenie aj medzi slovenskými influencermi. Jej profil na Instagrame sleduje viac ako 29-tisíc followerov. A vďaka tomu je pre ňu aj táto platforma zdrojom príjmu. O kariérnych plánoch, o tom, ako ju situácia s Covid-19 ovplyvnila a či sa môže ako Influencerka uživiť, nám Janka porozprávala v krátkom rozhovore. 

Okrem nových skúseností a akéhosi vybočenia z komfortnej zóny, keďže je to pre mňa nová a nepreskúmaná vec, mi to prinieslo aj zmenu môjho denného režimu. Musím vstávať veľmi skoro. I keď z Telerána som bola na to celkom zvyknutá, ale nebolo to na pravidelnej báze ako teraz. Takže som musela prispôsobiť tomu celkový denný režim – do postele musím chodiť skôr ako o polnoci. Občas je to pre mňa hektické. V rádiu som od 6 do 10-tej a nie vždy môžem ísť potom domov sa dospať. Zistila som tiež, že zrazu potrebujem, aby mal deň viac hodín.

Pred kamerou sa stále cítim komfortnejšie a istejšie. Ale to rádio je úplne o niečom inom. Keď som tam začínala, chodila som do práce so stresom. Už si na to zvykám. Rádio je však trochu voľnejšie, zjednodušene povedané, môžem si povedať, čo chcem. V televízií okrem toho, ako vystupuješ, sa prihliada aj na výzor ako taký. Takže, ak prídem ráno bez make-upu, je mi odpustené. Ale na oboch frontoch sa cítim dobre. 

Pozri tiež: Beauty must-have Naty Kerny: Tieto produkty jej zachraňujú vlasy, pleť aj nechty

To nie. Nikdy som o tom nesnívala. Mojim „dream jobom“ bolo pretancovať životom. Doslova. Tancujem stále, ale už to nie je na vrchole pracovného života. No nemám tento sen o moderovaní ani teraz za úplnú prioritu. Páči sa mi, že to môžem skĺbiť s tancom, modelingom i prácou s Instagramom. Dáva mi to voľnosť, nenudím sa, nemám stereotyp. Ale som človek, ktorý sa snaží každú prácu odvádzať na 150 %, takže keď som v rádiu, som oddaná len tomu. Ale ako hovorím, nie je práca moderátorky mojou životnou métou. Teraz ma to baví, som za túto skúsenosť naozaj vďačná, ale možno o päť rokov, ak budeme spolu robiť opäť rozhovor, ti poviem, že chcem byť kuchárka...

Keby sa venujem len Instagramu, bez rádia, tanca a modelingu, tak by som sa dokázala uživiť aj len tým. Mám dobrých klientov. Vyberám si produkty, ktoré sú mi blízke, stotožňujem sa s politikou danej firmy. Niekedy venujem tomu neadekvátne veľa času. Som perfekcionista, detailista, takže mi to občas zaberie hodiny a hodiny. Vybrať fotku, vytvoriť príspevok... Snažím sa tomu dať hlavu a pätu, aby to nebolo odfláknuté a malo pridanú hodnotu. Hlavne poobedia a večery venujem príprave kontentu. Občas mi to zaberie aj celé víkendy. Mnohých, čo do toho nevidia, to často prekvapuje. Táto práca nie je len o fotke. Je to aj o procese predtým, dohodnúť s klientom podmienky, po odprezentovaní produktu zase riešim faktúry, štatistiky. Takže je to občas zdĺhavý proces. 

V poslednej dobe odmietam viac klientov, predovšetkým kvôli tomu, že je toho na mňa veľa. Nechcem, aby kvalita bola na úkor kvantity. Takže venovať sa klientom a spoluprácam na 150 % je pre mňa stále veľmi prioritné. Vyberám si skôr dlhodobé spolupráce, vďaka čomu si viem vybudovať lepší vzťah s produktom, so značkami a s klientmi. 

Paradoxne som od marca zaznamenala veľké množstvo ponúk – veľa značiek chcelo komunikovať touto cestou, čo je asi prirodzené. Keďže eventy a iné veci neboli možné, klienti chceli ísť skôr online cestou. Takže sťažovať sa nemám na čo. Naopak, som vďačná za množstvo spoluprác, ktoré prišli. Táto situácia sa ma však dotkla v tanci. Prestali sa úplne robiť eventy, televízne projekty sa pozastavili a posunuli, rovnako tak aj reklamy sa robili v minimálnej miere. To ale postrehli asi všetci umelci, herci, hudobníci, na ktorých sa akosi zabúda a stále to nemáme „ružové“. Čo ma ale neprekvapuje. Postavenie umelcov na Slovensku je smutné, mám pocit, že sa na nás zabúda. Všetci majú pocit, že to robíme len pre lásku a vášeň, nie kvôli peniazom. Ľudia si neuvedomujú, že aj umelci musia z niečoho predsa žiť. Preto kultúra posledné týždne padá „na hubu“.

Mne by sa páčilo, keby všetko, čo robím, mi naďalej bude dávať zmysel, bude ma to baviť. Úprimne, ako takú predstavu o kariérnom vrchole nemám, ale viem si predstaviť (a možno by som to považovala za vrchol), že by som moderovala nejakú zábavnú šou, kde by sa tancovalo, spievalo... I keď možno by ma to vystresovalo k smrti, čo sa mi stáva často. Ale možno o pár rokov poviem niečo iné. Uvidíme.