Často si neuvedomujeme, že vo veku, kedy sa pomaličky staviame na nohy a váhavo vyslovujeme prvé slová, náš mozog úpenlivo pracuje na tvorbe osobnosti, ktorou sa jedného dňa staneme. Svedomitá a láskyplná starostlivosť či zanedbávanie zo strany rodičov, ale aj životné udalosti a zdanlivo malé stresy, vytvárajú architektúru mikroskopických detailov v mozgu dieťaťa, ktoré majú rôzny efekt na jeho vývin, chovanie a schopnosť učiť sa v detstve aj v dospelosti. Dá sa teda povedať, že z pohľadu neurológie závisí to, čím sme, od toho, kde sme dosiaľ boli. Dôležitú tému dopadu raného stresu a psychickej traumy na vývoj mozgu nám v pondelok 14. júna priblíži psychiatrička a psychoterapeutka Natália Kaščáková prostredníctvom online prednášky.
Do akého veku ovplyvňuje správanie rodičov vývoj dieťaťa?
Natália Kaščáková: Rodičia najviac ovplyvňujú vývoj svojej ratolesti v ranom detstve, čiže od narodenia do 5 rokov a potom výrazne aj počas puberty.
Zaujme ťa: Ako pomôcť človeku s trápením? Toto radšej nehovor!
Ako nájsť správnu rovnováhu medzi prílišnou starostlivosťou a voľnosťou pri výchove detí?
Natália Kaščáková: Prílišná starostlivosť v zmysle toho, že rodičia nenechajú dieťa, aby skúmalo, ako veci fungujú môže byť pre jeho vývin obmedzujúca, ale ani prílišná voľnosť bez akýchkoľvek pravidiel nie je pre vývoj priaznivá. Optimálne je vyvažovať starostlivosť tak, aby sa dieťa mohlo cítiť v svojom prostredí bezpečne a chránené, s dostatočnou opaterou a predvídateľnými pravidlami (ktoré sú ale zároveň flexibilné, nie rigídne).
Ako vplývajú fyzické tresty na vývoj dieťaťa a do akej miery môžu poškodiť jeho sociálny a emocionálny vývin?
Natália Kaščáková: Dieťa by nemalo zažívať fyzické tresty, slovné zraňovanie ani násilie medzi členmi rodiny, lebo to všetko môže negatívne ovplyvniť jeho vývin, zostáva to totiž „zapísané“ do jeho nervovej sústavy a môže v budúcnosti spôsobovať zvýšenú citlivosť na ďalšie stresové situácie v živote.
Neprehliadni: Čo robiť pri úzkosti? Ak ťa pochytí, takto s ňou ľahko zatočíš!
Ak má dieťa šťastné a bezproblémové detstvo môže byť menej pripravené na nekomfortné a ťažké situácie v budúcnosti?
Natália Kaščáková: Dieťa, ktoré vyrastá v milujúcom prostredí bežne zažíva občas nepohodu a je dobré, aby zažívalo aj výzvy a situácie, ktoré musí zdolávať samo a v takomto prípade je dobre pripravené na život.
Ako súvisí trauma z detstva s nezdravým spôsobom života ako sú napríklad alkohol a drogy a aký druh traumy ľudia v detstve najčastejšie zažívajú?
Natália Kaščáková: Ľudia, ktorí boli traumatizovaní v detstve majú často problém s upokojením sa počas stresových období ale aj v rámci každodenného fungovania a častejšie siahajú po alkohole či iných drogách. Čo sa týka typu traumy, v bežnej populácii je v detstve najčastejšie prítomné emočné, čiže psychické týranie a zanedbávanie.
MUDr. Natália Kaščáková, PhD. je psychiatrička a psychoterapeutka v súkromnej praxi, kde sa venuje prevažne dospelým pacientom s depresívnymi, úzkostnými, psychosomatickými a vzťahovými ťažkosťami. Od roku 2015 sa venuje výskumu na Institúte sociálního zdraví na Univerzite Palackého v Olomouci, kde od r. 2021 pôsobí ako odborná asistentka. Výskumne sa venuje skúmaniu súvislostí medzi traumatizáciou v detstve a neskoršom živote, vzťahovou väzbou, odolnosťou a zdravím. Je autorkou knihy Obranné mechanizmy z psychoanalytického, etologického a evolučno-biologického aspektu.
14.6. (pondelok)
Štart: 19:00 hod.
Vstupenky: bit.ly/VyvinMozgu1406
