Poškodenie mozgu: Ktoré z našich návykov k nemu môžu prispieť?

Na rozvoji zdravotných problémov sa môže podieľať mnoho rôznorodých vnútorných aj vonkajších faktorov. Samozrejme, niekedy sú príčiny neznáme, inokedy však naopak zohrávajú rolu viaceré činitele. Významným vnútorným faktorom je najmä naša genetika. Tá v nemalom počte prípadov do značnej miery ovplyvňuje zdravotný stav jedinca. Avšak nezanedbateľným činiteľom je aj spôsob života človeka, teda napríklad spôsob stravovania či úroveň fyzickej aktivity.

To, ako žijeme a naše každodenné návyky môžu neraz prispievať k nemalým zdravotným problémom. Dobrým príkladom je napríklad fajčenie, ktoré negatívne vplýva na viaceré vnútorné orgány. Samozrejme, najviac trpia práve pľúca. Fajčenie výrazne zvyšuje riziko rakoviny pľúc. Alkohol je zase veľkým problémom pre orgány tráviacej sústavy. Mnohé z našich návykov v rámci životného štýlu škodia i centru nervovej sústavy, teda nášmu mozgu. Na čo si dávať pozor? 

Naše telo bezpodmienečne potrebuje dostatok kvalitného a dlhého spánku. Jeho nedostatok negatívne vplýva prakticky na celý organizmus, keďže telo nedostáva potrebný čas na celkovú regeneráciu. Deficit kvalitného odpočinku sa spája s vyšším rizikom viacerých zdravotných problémov. V značnej miere škodí i nášmu mozgu. Nedostatok kvalitného spánku môže negatívne vplývať na schopnosť myslieť či koncentrovať sa na prácu počas dňa, kognitívne funkcie, taktiež na pamäť či náladu. V súčasnosti sa odborná verejnosť dokonca zaoberá súvislosťami medzi nedostatkom spánku a vznikom demencie či Alzheimerovej choroby. 

Odporúčame: Najkrajšie povzbudivé citáty – pre veľkú dávku povzbudenia a pozitivity!

Okrem pravidelného ponocovania môžeme svojmu mozgu výrazne škodiť aj tým, ako sa stravujeme. Náš mozog rovnako potrebuje pre správnu funkciu rôzne živiny, vitamíny, minerály či antioxidanty. V značnej miere je preňho nevyhnutný cukor, ktorý je pre neho akýmsi palivom. Avšak nadbytočný príjem jednoduchých cukrov, hlavne vo forme bieleho rafinovaného cukru, škodí nielen mozgu, ale aj srdcu, pokožke, zubom či imunitnému systému. Škodlivý vplyv má nevyvážená strava chudobná na niektoré živiny, prejedanie sa, nadbytok nasýtených tukov i neustála konzumácia vysoko spracovaných potravín. Pre správnu funkciu mozgu sa odporúča do jedálnička zaradiť ryby, orechy, čučoriedky i celozrnné potraviny. 

Fajčenie a nadmerná konzumácia alkoholu predstavujú rizikové faktory obrovského množstva rôznorodých ochorení. Pre naše telo sú to v podstate jedy. Alkoholizmus má na svedomí mnoho neurologických problémov. Zhoršuje spracovanie zmyslových podnetov, poškodzuje neurotransmitery v mozgu a môže dokonca viesť k poškodeniu periférnych nervov. Zvyšuje riziko alkoholickej neuropatie i demencie. Cigarety plné nebezpečných chemických látok a karcinogénov môžu viesť k úbytku šedej mozgovej hmoty, zhoršeniu pamäte, tiež k zvýšeniu rizika cievnej mozgovej príhody i rôznych foriem demencie. 

Dnes čoraz viac ľudí vedie sedavý spôsob života. Sedíme v práci, doma i pri cestovaní. Ak si človek nedáva pozor na zaradenie dostatku pohybu a fyzickej aktivity do života, koleduje si spravidla o mnoho problémov. Pohyb má na stav mozgu oveľa väčší vplyv, ako by sme si mysleli. Spája sa nielen s fyzickou, ale aj duševnou sviežosťou. Jeho deficit môže viesť napríklad k problémom s pamäťou. Pri pohybe naopak trénujeme naše šedé bunky, posilňujú sa kognitívne funkcie, pamäť i motivácia, telo sa zbavuje stresu. Priaznivý vplyv má najmä aeróbne cvičenie, napríklad rýchlejšia chôdza či beh, ktoré podporí prekrvenie všetkých orgánov.

Odporúčame: Čo robiť pri úzkosti? Ak ťa pochytí, takto s ňou ľahko zatočíš!

Multitasking môžeme charakterizovať ako súbežné spracovávanie viacerých úloh a aktivít. V dnešnej dobe, keď sme priam zahltení prácou, by sa mohlo zdať, že multitasking nám napomáha napĺňať viacero úloh v kratšom čase. Avšak čoraz častejšie sa poukazuje na negatívne vplyvy multitaskingu na zdravie. Pre mozog je táto technika výrazne zaťažujúca. Robíme totiž viacero vecí naraz, pričom sa na každú činnosť sústredíme len čiastočne. Na to nie je mozog dostatočne uspôsobený. Multitasking môže vyvolávať stres, spôsobuje pokles koncentrácie a nakoniec znižuje kvalitu a efektivitu práce. 

A nielen obrazovky televízorov, ale aj mobilných telefónov, počítačov a celkovo moderné technológie a online svet. To všetko pri nadmernom užívaní nemá na náš mozog práve pozitívny účinok. Všetky tieto technológie a hlavne ich dlhodobé nadužívanie má negatívny vplyv najmä na kognitívne schopnosti, medzi ktoré radíme napríklad pamäť, pozornosť, myslenie či plánovanie. Nadmerný čas strávený pred obrazovkou tiež škodí duševnej pohode a dobrému spánku. Moderné technológie môžu prispievať k tomu, že náš mozog, takpovediac, zlenivie. Keďže máme všetky informácie ľahko dostupné, náš mozog sa ich ani nesnaží zapamätávať. Pamäť sa zhoršuje, zabúdanie sa zrýchľuje. 

Do zoznamu návykov, ktorými možno i nevedome škodíme svojmu mozgu, môžeme pripísať i samotu a vyhýbanie sa medziľudskej komunikácii. Pocity osamelosti výrazne zvyšujú riziko rozvoja psychických problémov, taktiež demencie. Tráviť sporadicky čas len sám so sebou je úplne v poriadku, no nie je vhodné, aby sme sa zámerne vyhýbali medziľudskému kontaktu. Konverzácia je pre mozog niečo ako cvičenie pre svaly. Rozprávanie sa s ostatnými náš mozog stimuluje, podporuje jeho precvičenie a udržuje ho v dobrej kondícii. 

Odporúčame: Nielen fyzické zdravie je dôležité. Čo škodí duševnému zdraviu?