Vitamín B2 v ľudskom tele – ako sa prejaví nedostatok a kto je ním ohrozený?

Dnes je známe, že pod pomenovaním vitamín B sa ukrýva hneď niekoľko pre človeka dôležitých látok, hoci v minulosti bol názor, že ide o jedinú látku. Medzi vitamíny skupiny B, B-komplex či B vitamíny radíme osem látok, ktoré sú oficiálne uznané ako vitamíny. Do tejto kategórie však boli donedávna radené aj mnohé ďalšie látky, o ktorých pretrvával názor, že patria medzi vitamíny, no vitamínmi v skutočnosti nie sú. Mnohé z nich sú dodnes nesprávne označené ako vitamín B s nejakým číslom. 

Pravými B vitamínmi sú však len vitamín B1, B2, B3, B5, B6, B7, B9 a B12. Tieto látky pritom v našom tele vplývajú na činnosť viacerých orgánov a zúčastňujú sa mnohých procesov. V článku sa konkrétne pozrieme na vitamín B2. Prečo by nášmu telu nemal chýbať?

Vitamín B2 predstavuje žlté až oranžové prírodné farbivo, ktoré je rozpustné vo vode. Je tiež známy pod pomenovaním riboflavín. Táto látka patrí medzi takzvané flavíny. Rastliny aj mikroorganizmy dokážu riboflavín syntetizovať, živočíchy a človek musia túto látku prijímať formou stravy. Pre človeka plní funkciu dôležitého vitamínu, ktorý je zaradený do skupiny B vitamínov. 

Riboflavín jemne fluoreskuje pod UV, na svetle sa rozkladá, voči vysokým teplotám je pomerne dobre odolný. V potravinárstve sa uplatňuje ako prírodné farbivo pod označením E101. Riboflavín bol prvýkrát spozorovaný ešte v roku 1879 pri mikroskopickom pozorovaní mlieka, v ktorom objavili žltozelenú látku. Avšak tá bola ako riboflavín identifikovaná až v roku 1933. Za jej objaviteľa je považovaný Paul Gyorgy. 

Názov vznikol zložením slov ribóza (cukor, ktorého redukovaná forma tvorí súčasť jeho štruktúry) a flavín (z latinského flavus, čo značí žltý).

• je potrebný na rast, vývoj a funkciu buniek v našom tele,
• je nevyhnutný pre tvorbu energie (podieľa sa na syntéze ATP) a bunkové dýchanie,
• zasahuje do metabolizmu cukrov, aminokyselín a tukov,
• napomáha vstrebávaniu železa a tvorbe červených krviniek,
• je dôležitý pre dobrý stav kože a slizníc,
• chráni slizničnú výstelku dýchacieho, tráviaceho a močového ústrojenstva, endotel obehového a nervového systému,
• podporuje procesy hojenia tkanív,
• prispieva k zníženiu vyčerpania a únavy,
• je nevyhnutný pre správnu funkciu nervového systému,
• udržiava dobrý zrak,
• posilňuje srdcový aparát,
• spolupôsobí pri regulácii syntézy niektorých dôležitých hormónov.

Odporúčame: Neznáma šošovica toor dal – lepšia a výživnejšia než ostatné?

V našom tele musí byť pre správnu funkciu dostatočná hladina riboflavínu. Denná odporúčaná dávka vitamínu B2 je pre dospelú osobu aspoň 1 až 1,5 mg, u tehotných a dojčiacich žien je dávka okolo 2 mg denne. Dlhodobý nedostatok tejto látky môže viesť k rozvoju viacerých zdravotných ťažkostí, vo vážnych prípadoch môže byť príčinou i závažnejších problémov.

Deficit vitamínu B2 sa môže prejaviť nasledovne:

• praskliny na koži v kútikoch úst (boľavé a citlivé kútiky úst),

• zápal sliznice jazyka a pier (purpurovočervené pery a jazyk),

• zvýšená citlivosť očí na svetlo,

• svrbenie očí,

• rýchlejšia únava očí,

• kožná vyrážka podobná ekzému,

• nadmerná únava, 

• problémy s koncentráciou,

• porucha vstrebávania železa (následná anémia),

• problémy s reprodukciou.

Nedostatok vitamínu B2 nie je zvlášť častým problémom, pretože je táto látka pomerne dobre zastúpená v rôznorodých potravinách. Človek tak dokáže dostatok riboflavínu získať bežnou stravou. Avšak deficit môže nastať najmä u niektorých rizikových skupín. Ohrozené môžu byť v prvom rade vyššie spomínané tehotné a dojčiace ženy, pretože u nich dochádza k zvýšenej spotrebe tejto látky.

K vyššej spotrebe a deficitu riboflavínu môže dochádzať i v týchto prípadoch:

• pri náročných športových výkonoch,

• u starších jedincov,
• v prípade užívania antikoncepcie, niektorých antidepresív, ale aj ďalších liekov,
• po liečbe antibiotikami,
• pri chronickej dialýze,
• z dôvodu endokrinných abnormalít (napríklad nedostatočnosť hormónov štítnej žľazy), 
• pri fototerapii novorodencov s hyperbilirubinémiou (riboflavín je totiž citlivý na svetlo),
• pri poruchách tráviacej sústavy,
• pri vysokom príjme bielkovín v strave,
• pri držaní redukčných diét.

Zdravotné problémy z nadbytku vitamínu B2 prakticky nehrozia. Telo si túto látku neukladá do zásob. Vo veľmi malom množstve ju nájdeme len v ľadvinách, srdci či pečeni, no väčšina nepotrebného množstva sa, podobne ako v prípade iných vo vode rozpustných látok, vylúči močom. U riboflavínu nie je pozorovaná žiadna toxicita v prípade nadmerných dávok. Predpokladá sa, že dôvodom je obmedzená rozpustnosť a kapacita vstrebávania tejto látky v gastrointestinálnom trakte.

Naše telo je schopné naraz absorbovať len približne 27 mg vitamínu B2. Ak sa aj do tela dostane naraz aj vyššie množstvo tejto látky, je skrátka vylúčená močom. Keďže neboli hlásené nepriaznivé účinky dlhodobého vysokého príjmu vitamínu B2 z potravín alebo doplnkov, nie je ani stanovená prípustná horná hranica príjmu. 

Odporúčame: Meď v ľudskom tele – aké má funkcie a ako si ju doplniť?

Telu vieme dostatok vitamínu B2 zabezpečiť pestrou a vyváženou stravou. Na dostatok potravinových zdrojov riboflavínu v jedálničku by si mali dávať o to väčší pozor rizikové skupiny, ako tehotné a dojčiace ženy, staršie osoby, nadmerne aktívni jedinci, osoby so spomínanými zdravotnými problémami. Vitamín B2 nájdeme v potravinách rastlinného aj živočíšneho pôvodu. Väčšina ľudí podstatnú časť riboflavínu získava z mlieka a mliečnych výrobkov.

Medzi ďalšie zdroje vitamínu B2 radíme:

• mäso (baranina, hovädzina, hydina) a morské plody (losos, makrela),

• živočíšne vnútornosti (napr. pečeň),
• kvasnice,
• vajíčka,
• vlašské orechy,
• cereálie a celozrnné výrobky,
• sóju, hrášok a ďalšie strukoviny,
• brokolicu, špenát, karfiol,
• huby.

Vitamín B2 možno v prípade potreby telu doplniť aj formou výživových doplnkov. Nájdeme ho buď samostatne, alebo ako súčasť B-komplexu (tablety, v tekutej forme). Doplnkov s vitamínom B2 sa netreba báť, keďže z jeho nadbytku nehrozia žiadne zdravotné komplikácie. Samozrejme, to neznamená, že je dôvod užívať tablety riboflavínu vo vyššom ako odporúčanom množstve. Naše telo totiž vstrebe len určitú časť látky, zostatok sa vylúči močom, takže je to aj tak zbytočné. 

Umelé dopĺňanie vitamínu B2 je však i napriek tomu vždy vhodné konzultovať s lekárom. Ten môže riboflavín v tabletách odporučiť vo viacerých prípadoch. Pravidelné dopĺňanie riboflavínu vo vyššom množstve môže byť nápomocné pri častých záchvatoch migrény, taktiež pri nadmernej únave, strese a pocitoch vyčerpania, ako aj pri kožných problémoch. Riboflavín je tiež často odporúčaný ako podporný prostriedok pri liečbe Alzheimerovej choroby, roztrúsenej sklerózy, chronickej únavy, úzkostí či epilepsie. 

Odporúčame: PROSO: Zabudnutá RAW superpotravina bohatá na minerály, ktorá vyčistí organizmus