Pozor na slová! Čo dieťaťu nehovoriť pre jeho dobro?

Slová majú veľkú moc, a preto si treba dávať pozor na to, čo vypúšťame z úst, keďže čas späť nevrátime a nezmiznú ani škody, ktoré zostali po vyrieknutých nevhodných vetách. Ešte špecifickejšou je situácia, keď sa rozprávame s dieťaťom. I keď sa to nám osobne tak nemusí zdať, deti niektoré veci vnímajú oveľa citlivejšie a naše relatívne neškodné slová, resp. vety ich dokážu bolestivo zasiahnuť. Prípadne si ich zle interpretujú, berú príliš osobne, dokonca majú potenciál znížiť ich sebavedomie alebo s ich vyslovením u nich ako rodičia stratíme rešpekt či dôveru. Ešte stále si myslíte, že slovami predsa nič nemôžete pokaziť? Tak sa na to poďte pozrieť lepšie. Prejdeme si 5 konštatovaní, ktorým by ste sa mali pred deťmi vyvarovať a nepoužívať ich.

Častovanie detí nevhodnými prívlastkami môže výrazne zasiahnuť ich sebavedomie. Je to v podstate nálepkovanie, keď sú deťom priraďované vlastnosti, ktoré považujeme za negatívne. Ale čo dosiahnete, keď svojmu dieťaťu poviete, že je zlé? Jednoducho ho v tom len utvrdíte. Nebezpečenstvom nálepkovania je teda to, že deti sa s priradenými vlastnosťami ľahko stotožnia. Začnú veriť tomu, že naozaj takými sú. Teda zlými, neposlušnými, nemotornými, nebodaj hlúpymi či lenivými. A toto presvedčenie ich môže aj neskôr v dospelom veku dohnať ku psychológovi. Namiesto takýchto nevhodných konštatovaní s negatívnymi nálepkami radšej vyjadrite, čo by ste chceli, aby dieťa urobilo alebo vylepšilo a neváhajte ponúknuť aj svoju pomoc.

Pozri aj: Adaptácia dieťaťa v škôlke: Zvládnite prvý mesiac s týmito tipmi

Keď sú deti ešte bábätká, tak im tolerujeme relatívne bez problémov ich najpodstatnejší komunikačný nástroj, ktorým je plač. No potom príde moment, keď sa už vedia vyjadrovať slovne a my ich máme tendenciu pri plači zahriaknuť s tým, že veľké deti neplačú. A špeciálne pri chlapcoch to ešte „okoreniť“ tým, že predsa nie sú baby a chlapci neplačú. Potom sa však nemožno čudovať, keď dospelí ľudia majú problém s vyjadrovaním pocitov. A to preto, lebo sa ako malí naučili, že prejavovať emócie je zlé. Ale ako vieme, potlačované a neprejavené emócie môžu neskôr spôsobiť veľkú „explóziu“. Lepšou alternatívou pri plači dieťaťa je teda opýtanie sa, prečo plače alebo čo ho trápi. Zistíte tak dôvod, dieťa sa rozhovorí a možno aj obyčajnou diskusiou a vysvetlením spúšťač plaču jednoducho eliminujete. A možno nie a bude to trošku komplikovanejšie, no v každom prípade dieťa bude mať priestor vyjadriť svoj strach a už len rozprávanie o probléme môže mať terapeutické účinky.

Mimoriadne škodlivými (dalo by sa povedať, že až toxickými) sú väčšinou tie vyjadrenia, ktoré obsahujú slovíčka ako „nikdy“, „vždy“ či „zase“. A to vtedy, keď sú spojené s činnosťou, ktorá sa dieťaťu opätovne nepodarila. Aj dieťa pravdepodobne v tomto momente cíti frustráciu, no keď je „podporené“ konštatovaním zo strany rodiča, že vždy všetko pokazí a nikdy to nedokáže, tak jednoducho rezignuje a prestane sa definitívne snažiť. Nesťažujte teda už i tak nepríjemnú situáciu a dieťa v týchto momentoch neúspechu radšej podporte a vyjadrite dôveru, že nabudúce to istotne pôjde lepšie a raz to určite dokáže.

S deťmi je to občas (alebo aj pomerne často) naozaj fuška a zaberačka na nervy. Možno si niekedy hovoríte, že pri tom vašom by si chladnú hlavu nezachoval hádam ani budhistický mních. Najmä malé deti potrebujú pri všetkom asistovať a pýtať sa na všetko možné aj nemožné. Áno, je to ťažké, a to hlavne vtedy, ak máte rozrobené veci a pri svojom malom vševedovi nemôžete nič poriadne dokončiť. No ale pred tým, než ho rázne pošlete preč, premyslite si, čo mu poviete. Ak bude od vás počúvať vo zvýšenej miere, že vás vlastne otravuje a nemáte na neho (alebo na ňu) čas, tak to môže vyhodnotiť dosť negatívne. A vy po čase síce budete mať pokoj, ale vaše dieťa už s vami nebude komunikovať, lebo sa dostane do bodu, keď si uvedomí, že i tak to nemá zmysel, lebo ho pošlete preč. A preto radšej pred týmito negatívnymi frázami dajte prednosť pozitívnej motivácii. Vysvetlite, že musíte niečo dokončiť, ale keď si zatiaľ dieťa niečo pekné postaví zo skladačiek alebo vám nakreslí obrázok, tak vy mu potom za odmenu odpoviete na to, čo bude chcieť, prípadne mu prečítate z knižky a pod. Svoj sľub by ste mali, samozrejme, aj dodržať.

Skúste sa vžiť do kože dieťaťa, opätovne sa preneste v čase. Aké to bolo? Čomu ste vtedy prikladali veľký význam a možno vás to aj trápilo? Áno, s veľkou pravdepodobnosťou to už v súčasnosti označujete za malichernosti, no keď so svojimi veľkými-malými starosťami príde za vami vaše dieťa, nemali by ste ho odbiť so slovami, že ide o hlúposti. Neberte to na ľahkú váhu. Či už pôjde o pokazenú hračku, alebo nespravodlivosť zo strany kamaráta či kamarátky, všetko si vypočujte a snažte sa svojmu potomkovi poradiť, pomôcť a prípadne usmerniť. Úprimným záujmom o jeho problémy si spolu budujete dôverný vzťah a dieťa s veľkou pravdepodobnosťou za vami príde aj neskôr, keď ho bude trápiť niečo naozaj závažné.

Vybrali sme: Ospalé deti sú dôkazom toho, že spať sa dá kdekoľvek a kedykoľvek!