Skóre: On vie ako skórovať, na ľade aj mimo neho

Allie
Mohli by sme sa porozprávať?
Prosím!
Doriti, Allie. Nezaslúžim si to po všetkom, čím sme spolu prešli?
Však si nemyslela vážne, že je medzi nami koniec?
Budeš taká LÁSKAVÁ a odpíšeš my?
Vieš čo? Sral to pes. Chceš ma ďalej ignorovať? Fajn. Poslúž si.

V piatok večer som cestou z fitka skontrolovala mobil. Na displeji svietilo šesť nových správ. Všetky od Seana, od včerajška môjho bývalého frajera. Hoci mi neušlo, ako prechádza od prosíkania k hnevu, sústredila som sa najmä na hrúbku.
Odpíšeš my?
My, nie mi. Pochybujem, že za to môže autokorektúra, keďže Sean nepatrí k najbystrejším.
Fajn, trochu mu krivdím. V niektorých veciach je veľmi šikovný. Napríklad dokáže zo seba na počkanie vysúkať štatistiky bejzbalu, dokonca aj zo šesťdesiatych rokov. Zato šprtanie na zozname jeho silných stránok nenájdete. A v posledných dňoch ani bod „ukážkový frajer“.
Nikdy som netúžila patriť k dievčatám, ktoré sa stále rozchádzajú a udobrujú s tým istým chalanom. Fakt som sa považovala za silnejšiu osobnosť, no Sean McCall zneužíval moje slabosti už od prvého ročníka na Briarskej univerzite. Získal si ma pekným vzhľadom a chlapčenským úškrnom. Pri ňom mu nabehli na lícach jamky a ja som mu zožrala všetky sľuby aj s navijakom.
Znovu som sa pozrela na displej.  Rástla vo mne ostražitosť a ovíjala sa okolo mňa ako brečtan.
Ach jaj! O čom sa chce rozprávať? Včera sme si predsa povedali všetko. Pred útekom z jeho domu bratstva som vyhlásila, že je koniec, a myslela som to smrteľne vážne.

Je koniec. Za posledné tri roky sme sa rozišli už štvrtý raz. Musím konečne vystúpiť z bludného kruhu radosti a bolesti, hlavne keď sa človek, s ktorým som si mala budovať budúcnosť, rozhodol, že ma bude brzdiť.
To však nič nemenilo na skutočnosti, že mi to zlomilo srdce. Nechať niekoho, kto patril do vášho života tak dlho, je hrozne ťažké. A oveľa ťažšie vtedy, keď ten človek odmieta nechať vás.
Vzdychla som si a hnala sa po kľukatom kamennom chodníku v areáli školy. Zvyčajne sa neponáhľam a obdivujem okolitú scenériu – krásne staré budovy, kovové lavičky a impozantné stromy poskytujúce tieň. Dnes večer som však mala sto chutí bežať späť na intrák, zaliezť pod perinu a umlčať celý svet. Našťastie som si to mohla dovoliť, pretože moja spolubývajúca Hannah odišla na víkend preč. Nehrozili mi jej prednášky o tom, ako sebaľútosť ohrozuje psychické zdravie.
Aj keď včera ma toho ušetrila. Naopak, obhájila svoju rolu najlepšej kamošky na svete. Len čo som po rozchode so Seanom vošla do dverí, zbadala som Hannah s téglikom zmrzliny, so škatuľkou vreckoviek a s dvomi fľašami vína. Dlho do noci mi podávala vreckovky a trpezlivo počúvala moje nezrozumiteľné brblanie.
Rozchody sú nahovno. Akoby som zlyhala. Mama mi pred smrťou povedala, že za lásku treba bojovať. Vlastne ma to učila už dávno predtým, ako ochorela. Nepoznala som síce problémy svojich rodičov do detailov, no nebolo žiadnym tajomstvom, že ich osemnásťročné manželstvo prešlo mnohými úskaliami. Ale zvládli to. Pracovali na tom.
Zakaždým, keď som si spomenula, ako som včera odchádzala od Seana, rozbolel ma žalúdok. Možno som mala viac bojovať. Viem, že ma ľúbi...
Keby ťa ľúbil, nedával by ti ultimáta, zahriakol ma mrzutý vnútorný hlas. Zachovala si sa správne.
Ten hlas v hlave patril otcovi, môjmu najväčšiemu ochrancovi. Zovrelo mi hrdlo. V jeho očiach je správne všetko, čo robím.
Škoda, že ma tak nevníma aj Sean.
Cestou do Bristol House, kde sa delím o dvojizbový apartmán s Hannah, mi znovu zavibroval mobil.
Doriti. Ďalšia správa od Seana.
A dvojnásobné doriti, pretože v nej stálo:
Zlatko, prepáč, že som ti nadával. Nemyslel som to tak, som len smutný. Dúfam, že vieš, čo pre mňa znamenáš.
Zanedlho prišla ďalšia: Po škole prídem k tebe. Porozprávame sa.
Spanikárila som a zastala. Nebála som sa Seana, nie vo fyzickej rovine. Viem, že by na mňa nikdy nevztiahol ruku ani by sa nezmenil na maniaka. Hrozila som sa skôr toho, že ma znovu dostane svojimi sladkými rečičkami. To mu fakt ide. Nazve ma zlatkom, hodí na mňa krásny úsmev a som v pasci.
Znovu som si prečítala esemesky a bojovala s hnevom, obavami a so znepokojením. Iba to na mňa hrá. Predsa by ku mne neprišiel bez pozvania. Alebo áno?
Roztrasenými prstami som vytočila číslo na Hannah. Po dvoch zazvoneniach zaznel v mikrofóne upokojujúci hlas mojej najlepšej kamarátky. „Ahoj, čo sa deje? Si v poriadku?“
V pozadí znela tichá vrava. Ženský hlas – patril Grace Iversovej, Loganovej frajerke. To znamenalo, že Hannah s Garrettom sú na ceste do Bostonu. Hannah volala aj mňa, ale odmietla som. Nechcem byť piate koleso na voze. Dva zaľúbené páriky a ja? Nie, ďakujem.
Už som však svoje rozhodnutie ľutovala, pretože budem sama celý víkend a Sean sa chce rozprávať.
„Sean príde večer ku mne,“ vyhŕkla som.
Hannah zalapala po dychu. „Čože? Nie! Prečo si súhlasila....“
„S ničím som nesúhlasila! Ani sa ma neopýtal, či môže. Len mi oznámil, že príde.“
„Dopekla s ním!“ Rozčarovalo ju to rovnako ako mňa.
„Presne tak!“ Zachvátila ma panika. „Han, ja ho nemôžem vidieť. Je to priveľmi čerstvé. Čo ak sa s ním zasa dám dokopy?“
„Allie...“
„Čo keby som zhasla a zamkla dvere? Myslíš, že by naletel, že nie som doma, a odišiel by?“
„Ako poznám Seana, bude čakať celú noc pred dverami.“ Hannah zakliala. „Nemala som súhlasiť, že pôjdem na zápas Bruins. Mala som zostať s tebou. Počkaj, poviem Garrettovi, nech to otočí...“
„V žiadnom prípade,“ prerušila som ju. „Nesmieš kvôli mne zrušiť výlet. Máte poslednú šancu zabaviť sa.“
Jej frajer je kapitán briarského hokejového tímu, čo znamená, že počas sezóny bude mať nabitý program. S Hannah sa budú vídať len zriedka. Nechcela som im pokaziť jeden z mála spoločných víkendov.
„Chcela som od teba len radu.“ Sťažka som preglgla. „Čo mám robiť? Mám sa spýtať Tracy, či by som nemohla u nej prespať?“
„Nie, nesmieš zostať v Bristol House, keď sa tam Sean bude premávať po chodbách. A čo Megan – nie, počkať, prišiel jej na víkend frajer. Asi budú chcieť byť sami.“ Hannah sa zamyslela. „A čo Stella?“
„S Justinom začali spolu bývať len pred týždňom. Určite nestoja o nečakaného hosťa.“
„Počkaj sekundu.“ Nastala ďalšia dlhá odmlka. Počula som Garrettov tlmený hlas, no nerozoznala som, čo hovorí. Potom sa Hannah znova ozvala. „Garrett vraví, že môžeš na víkend ostať uňho. Bude tam Dean aj Tuck, takže ak Sean zistí, kde si, a príde, vykopnú ho.“ Znovu som začula vravu v pozadí. „Môžeš spať v Garrettovej izbe,“ dodala.
Váhala som. Bolo to smiešne. Nemohla som uveriť, že chcem utiecť pred Seanom z vlastnej internátnej izby. Predstavila som si, ako mi búcha na dvere. Čo ak odkopíruje tú scénu z filmu Povedz niečo a postaví sa mi pod okno s magnetofónom nad hlavou? Bože, čo ak pustí tú pieseň od Petra Gabriela? Neznášam ju.
„Určite mu to nebude prekážať?“ overovala som si.
„Jasné, že nie. Logan už o tom píše Deanovi a Tuckerovi. Môžeš tam prísť kedykoľvek.“
Miešal sa vo mne pocit úľavy a viny. „Prepni to na hlasný odposluch. Chcem hovoriť s Garrettom.“
„Jasné. Sekundu.“
O chvíľu sa v slúchadle ozval Garrettov hrubý hlas. „Čisté obliečky sú v šatníku a možno by si si mala vziať svoj vankúš. Podľa Wellsy sú tie moje príliš mäkké.“
„Sú mäkké,“ protestovala Hannah. „Akoby človek spal na rozmočenom cukríku marshmallow.“
„Skôr na nadýchanom obláčiku,“ opravil ju Garrett. „Ver mi, Allie, sú to najlepšie vankúše na svete. Ale aj tak si pre istotu zober svoj.“
Zasmiala som sa. „Ďakujem za radu. Určite je to v poriadku? Nechcem sa vnucovať.“
„Samozrejme, zlatko. Stačí hodiť ten veľký modrý kukuč na Tucka a uvarí ti dobrú večeru. A Logan píše Deanovi, aby ťa nebalil, takže sa nemusíš báť, že ťa bude obťažovať.“
Dean Heyward-Di Laurentis je najväčší balič na svete. Snaží sa mi dostať do nohavičiek vždy, keď ho stretnem. Ale netreba si z toho robiť veľkú hlavu, usiluje sa dostať do nohavičiek každej.
Deana sa vôbec neobávam. Viem si s ním poradiť a Tucker poslúži ako skvelý tlmič medzi mnou a jeho nadržaným spolubývajúcim.
„Veľmi si to vážim,“ povedala som Garrettovi. „Vážne. Som tvojou dlžníčkou.“
„Nieee.“
„Napíš mi, keď tam dorazíš, dobre?“ ozvala sa Hannah. „A potom si vypni mobil, aby ťa Sean nemohol obťažovať.“
Už som spomínala, ako svoju najku zbožňujem?
Hneď ako som zložila, cítila som sa oveľa lepšie. Asi bol dobrý nápad odísť na víkend z intráku. Taký malý únik, pár dní na prečistenie hlavy. A pri Tuckerovi a Deanovi ľahko odolám túžbe zavolať Seanovi. Tentoraz si musíme dať poriadnu pauzu. Žiadny kontakt minimálne zopár týždňov. Alebo mesiacov. Alebo rokov.
Pravdupovediac, vôbec si nie som istá, či ten rozchod zvládnem. Ľúbila som ho roky. A Sean má aj svetlé chvíľky. Keď som bola chorá, vždy mi doniesol horúcu polievku. A keď...
Poplach!
V hlave mi zablikala kontrolka, že mi znovu šibe. Nie. Nesmiem do toho znovu skĺznuť. Sean dokáže byť milý, ale na tom nezáleží – pretože dokáže byť aj poriadne hnusný, čo včera znovu potvrdil.

Zaujme ťa: Mortina: Séria, pri ktorej umriete od smiechu