CT alebo počítačová tomografia – ako prebieha a aké riziká sa s ňou spájajú?

Moderná medicína má v súčasnej dobe dostupné rôznorodé vyšetrovacie a diagnostické zobrazovacie metódy, ktoré lekárom výrazne uľahčujú identifikáciu príčin zdravotných ťažkostí u pacienta a diagnostiku ochorení. Tradičnejšou metódou je napríklad sonografia alebo ultrasonografia, ktorá na vizualizáciu svalov a vnútorných orgánov využíva ultrazvuk. Využívajú sa tiež zobrazovacie techniky, ktoré fungujú s pomocou röntgenového žiarenia. K najmodernejším rádiodiagnostickým zobrazovacím metódam však môžeme zaradiť magnetickú rezonanciu a takzvané CT vyšetrenie. Čo by sme o ňom mali vedieť?

Skratkou CT označujeme modernú rádiologickú vyšetrovaciu metódu zvanú počítačová tomografia. Skratka pochádza z anglického computed tomography. Ide o zobrazovaciu techniku, ktorá na zobrazenie vnútra ľudského tela využíva röntgenové žiarenie (RTG), a to za účelom diagnostiky celého radu ochorení a poranení či sledovania postupu liečby. CT prístroj má spravidla tvar tunela (respektíve lôžka s prstencom), ktorý je pripojený k počítaču. Prístroj pomocou röntgenového žiarenia sníma kolmé rezy telom a počítačový vyhodnocovací systém následne rekonštruuje trojrozmerný obraz častí tela.

Základným princípom tejto zobrazovacej metódy je pritom získanie a vyhodnotenie množstva údajov o hodnote absorpcie röntgenového žiarenia inými druhmi vyšetrovaného tkaniva (napr. pľúca alebo tukové tkanivo absorbujú menej RTG ako kosť). Výhodou CT skenovania je získanie podrobnejších informácií a detailnejšieho obrazu oproti klasickému RTG snímku. Počítačová tomografia dokáže zobraziť aj mäkké časti a orgány a navyše zobrazuje telo v jednotlivých vrstvách a z rôznych uhlov, vďaka čomu napomáha odhaľovať i ťažko zistiteľné vnútorné zmeny. výsledné CT snímky môžu byť uložené ako počítačové súbory, digitalizované alebo vytlačené. 

Prístroj vykonávajúci CT vyšetrenie nazývame počítačový tomograf. Jeho pôvod siaha do 70. rokov 20. storočia. Za objaviteľa je považovaný anglický inžinier Godfrey Newbold Hounsfield, ktorý za svoj podiel na vývoji počítačovej tomografie získal Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu spolu s fyzikom Allanom Cormackom.

Odporúčame: Čo je koronárny bajpas? Kedy sa vykonáva a ako prebieha?

Ako sme spomenuli vyššie, CT slúži na diagnostiku rôznych chorobných stavov, a to rôznorodých ochorení, ale aj zranení, napríklad poškodení kostí, poranení vnútorných orgánov, tiež na odhalenie problémov s prietokom krvi, vnútorného krvácania a podobne. V traumatológii sa využíva na diagnostiku úrazov hlavy či chrbtice a pohybového aparátu. V onkológii zase môže pomáhať lokalizovať nádor aj metastázy, odhaliť veľkosť nádorov či prípadné zmeny počas liečby. Keďže je však telo pacienta vystavované RTG žiareniu, vyšetrenie sa v rámci diagnostiky vykonáva hlavne v nevyhnutnom prípade.

Počítačovou tomografiou sa zvyčajne vyšetruje:

• oblasť hlavy a krku – mozog, lebka, vnútorné ucho a pod.,
• hrudník – srdce, pľúca,
• cievy – mozgové, krčné, cievy končatín,
• chrbtica a časti pohybového aparátu (kĺby, zápästia),
• brušná dutina – pankreas, pečeň, črevá a pod.,
• oblasť panvy – napr. obličky.

Počítačová tomografia si, až na pár výnimiek vzhľadom k charakteru vyšetrenia, zvyčajne nevyžaduje špeciálne prípravy. Potrebné je spravidla prísť nalačno, jedlo je nutné vynechať 3 až 6 hodín pred vyšetrením. Okrem toho sa odporúča prijímať pred CT dostatočné množstvo tekutín, a to hlavne v podobe čistej vody alebo nesladeného čaju. Najmä vyšetrenie panvovej oblasti si vyžaduje naplnený močový mechúr. Zavodnenie však býva potrebné aj z toho dôvodu, že pacientom je niekedy pred vyšetrením podávaná takzvaná kontrastná látka, ktorá môže obličky zaťažovať. Vďaka hydratácii je po vyšetrení z tela i ľahšie vylúčená. 

Vysadenie dlhodobo užívaných liekov spravidla nebýva potrebné. Špeciálnejšia príprava môže byť potrebná pred CT vyšetrením hrubého čreva, kedy nestačí prísť nalačno, ale potrebná je niekoľkodňová bezzvyšková strava, podobne ako pred kolonoskopiou. Konkrétne pokyny ohľadom prípravy na počítačovú tomografiu, ktorých je potrebné sa držať, však vždy dostanete priamo od lekára. Pacient by mal naopak lekára a personál vykonávajúci vyšetrenie upozorniť na prípadné alergie na lieky a jedlo alebo problémy s obličkami. 

Počítačová tomografia predstavuje bezbolestné vyšetrenie, ktoré trvá asi 15 až 20 minút. Pacientom môže byť pred samotným vyšetrením podaná kontrastná látka, a to väčšinou do žily. Kontrastná látka vo všeobecnosti zlepšuje kontrast a vzájomnú odlíšiteľnosť orgánov alebo tkanív, vďaka čomu napomáha zvyšovať presnosť vyšetrenia. Zvyčajne sa však nepodáva napríklad pri vyšetreniach chrbtice či zlomenín kostí. Po podaní môže kontrastná látka spôsobiť nával tepla či pocit na močenie, čo je normálne.

Počas CT pacient pokojne a nehybne leží na posuvnej časti prístroja, ktorý sa pohybuje podľa typu vyšetrenia, pričom sa vyhotovujú snímky danej oblasti. Vyšetrujúci pracovník riadi prístroj na diaľku, rovnako tak komunikuje s pacientom a dáva mu prípadne pokyny (napr. na krátke zadržanie dychu a podobne). Po vyšetrení môže pacient po krátkom sledovaní bez obmedzení odísť domov, môže jesť, piť i riadiť vozidlo. Informácie získané CT následne analyzuje rádiológ. Na výsledky sa čaká niekoľko dní, odoslané sú spravidla indikujúcemu lekárovi, čiže odborníkovi, ktorý vyšetrenie nariadil. 

Odporúčame: Aké sú príznaky Huntingtonovej choroby? Poznajte odpovede na dôležité otázky!

Počítačová tomografia je veľmi presnou diagnostickou metódou, ktorá dokáže odhaliť aj malé patologické zmeny v orgánoch a tkanivách. Dokáže zobraziť aj mäkké časti a orgány, uľahčuje diagnostiku chorobných stavov, je rýchla a bezbolestná, no spája sa aj s niekoľkými rizikami, respektíve možno spomenúť niekoľko nevýhod. Tými najvýznamnejšími sú:

• radiačná záťaž – telo je počas vyšetrenia vystavené röntgenovému, respektíve ionizujúcemu žiareniu, čo v malej miere môže zvyšovať riziko rozvoja rakoviny (podobne ako vyhotovenie klasických RTG snímkov),
• alergická reakcia na kontrastnú látku – prejaviť sa môže kožnou vyrážkou, nevoľnosťou až anafylaktickým šokom, 
• nevhodnosť vyšetrenia počas tehotenstva.

CT je často prirovnávané alebo zamieňané za MR vyšetrenie, čiže magnetickú rezonanciu. V oboch prípadoch hovoríme o moderných zobrazovacích metódach. Vyšetrenie pritom prebieha v sčasti podobných prístrojoch. Zobrazovanie magnetickou rezonanciou prebieha v prístrojoch, ktoré majú tvar dlhšieho tunela (i keď existujú i modernejšie prístroje s otvorenejšou konštrukciou), CT má bežne tvar úzkeho tunela, respektíve prstenca. MR však primárne vyhotovuje iba snímky mäkkého tkaniva, väzov a orgánov, CT dokáže zobraziť i kosti. MR vyšetrenie spravidla trvá dlhšie a býva sprevádzané veľkým hlukom, CT je tichšie, nebýva potrebná ochrana uší a vyšetrenie trvá kratší čas. 

Samozrejme, najvýznamnejším rozdielom je charakter použitej technológie pri vyšetrení. Kým CT využíva röntgenové žiarenie, magnetická rezonancia funguje s pomocou magnetického poľa a silných rádiofrekvenčných vĺn. MR teda nevyužíva škodlivé ionizujúce žiarenie, na druhú stranu je však známych viacero kontraindikácií, kedy je vyšetrenie limitované. Kontraindikáciou je napríklad kardiostimulátor pacienta, kovové kúsky v tele či umelé kĺby. Vyšetrenie však vo vyššom štádiu tehotenstva (2. a 3. trimester) na rozdiel od CT môžu spravidla na niektorých prístrojoch podstúpiť aj tehotné ženy. 

Odporúčame: Aké sú príčiny pálenia záhy? Odhaľte príčinu, zbavíte sa problému!

Aktualizovaný článok: 18.2.2023