Keratokonus – je možné riešiť tento zriedkavý očný problém?

Ľudské oko je veľmi zložitý orgán zložený z mnohých častí, ktorý zároveň predstavuje najdôležitejší zmyslový orgán. Až okolo 90 % informácií o našom okolí získavame vďaka zraku a väčšina našich spomienok je tvorená práve tým, čo sme niekedy videli. Avšak, zrak každého nefunguje na sto percent. Ľudí trápia rôzne očné chyby a ochorenia, ktoré vplývajú na kvalitu zraku. Spomenúť môžeme krátkozrakosť, ďalekozrakosť, astigmatizmus či zelený zákal. 

Niektoré osoby však môže potrápiť aj pomerne zriedkavý očný problém, a to takzvaný keratokonus. O aké ochorenie oka ide a ako sa prejavuje? Je ho možné odstrániť? Zistite viac v článku!

Pod pojmom keratokonus rozumieme degeneratívne ochorenie oka, a to konkrétne očnej rohovky. Rohovka, ktorú odborne nazývame kornea (latinsky cornea), je priehľadná predná časť očnej gule. Zaujímavosťou je, že pri dotyku rohovky sa očné viečka reflexívne zatvárajú. Rohovka je tvorená väzivom a z hľadiska optiky predstavuje najvýznamnejšiu refrakčnú (lámavú) očnú štruktúru. Táto časť oka sa okrem iného podieľa na prepúšťaní svetla do vnútra oka, taktiež má ochrannú funkciu.

Rohovka má svoj typický tvar, v centre je najviac zakrivená a do periférie sa splošťuje. U osoby s keratokonusom je prítomné asymetrické zakrivenie rohovky. Pre ochorenie je typické, že táto časť oka je oproti zdravému oku niekoľkonásobne vyklenutá a má až takmer kužeľovitý tvar (slovo keratokonus pochádza z gréčtiny a v preklade znamená rohovkový kužeľ). Taktiež obvykle dochádza k zmenám v hrúbke rohovky. Keratokonus predstavuje zriedkavejšie ochorenie, na 1000 až 1500 jedincov pripadá 1 prípad ochorenia. 

Odporúčame: Testosterón u žien – aký má význam a ako sa prejaví nadbytok?

Presné príčiny vzniku keratokonusu, čiže asymetricky kužeľovitého vyklenutia rohovky, nie sú presne známe. Nejde o infekčné ochorenie, ale degeneratívne, teda spôsobené degeneráciou, respektíve nežiaducou zmenou tvaru a funkcie danej štruktúry. Za najvýznamnejšieho činiteľa v rozvoji ochorenia je považovaná genetická predispozícia.

Predpokladá sa, že keratokonus môže súvisieť s vrodenou menejcennosťou rohovkového tkaniva. Rolu teda môžu zohrávať genetické faktory. Keratokonus sa častejšie vyskytuje u mužského pohlavia. V mnohých prípadoch sa vyskytuje v kombinácii s niektorými ochoreniami a poruchami, a to napríklad viacerými dedičnými poruchami. Rolu tiež môžu zohrávať civilizačné faktory. 

Medzi rizikové faktory pre rozvoj keratokonusu odborníci radia aj:

• alergické ochorenia pacienta – atopický ekzém, senná nádcha, alergická astma,

• genetické poruchy pacienta – Downov syndróm, Turnerov syndróm, Marfanov syndróm a ďalšie, 
• zlá životospráva,
• nadmerný stres,
• pôsobenie ultrafialového žiarenia,
• preťažovanie očí – spôsobené napríklad nevhodný nosením kontaktných šošoviek, častým otieraním očí a podobne.

Nesprávne zakrivenie rohovky má negatívny vplyv na zrak pacienta, u ktorého dochádza v mnohých prípadoch postupom času k jeho zhoršovaniu. Následkom tohto očného ochorenia môže byť až slepota. Keratokonus pritom obvykle nastupuje už v mladom veku, najčastejšie sa rozvíja v detstve a puberte od 10. do 20. roku života. Niekedy sa ochorenie začne rozvíjať aj v neskoršom veku, okolo tridsiatky či štyridsiatky. 

Spravidla platí, že čím neskôr dôjde k rozvoju choroby, tým je jej priebeh miernejší, no nemusí to vždy platiť. Keratokonus sa spočiatku neprejavuje, no postupne môže dôjsť k rýchlemu zhoršovaniu zdravotného stavu. Ochorenie pritom zvyčajne postihuje obe oči zároveň, i keď jedno oko môže byť zasiahnuté vo väčšom alebo menšom rozsahu ako to druhé. 

Medzi typické príznaky keratokonusu, ktoré sa individuálne u pacientov môžu objaviť, patrí:

• neostré videnie,

• rýchle zhoršovanie zraku (zhoršenie o jednu cylindrickú dioptriu za rok),
• deformácia alebo skreslenie obrazu,
• dvojité videnie,
• problémy s čítaním či riadením vozidla,
• pozorovanie akoby tieňov za predmetmi,
• citlivosť na jasné svetlo,
• zhoršené videnie za šera,
• svrbenie alebo rezanie očí,
• tlak v oku,
• zakalenie rohovky (v neskorých štádiách).

Odporúčame: Ako sa prejavujú ploché nohy? Zistite, ako s problémom účinne bojovať

Keratokonus je dôležité čo najskôr diagnostikovať a začať liečiť, pretože degenerácia rohovky je nezvratný stav. Vo vážnych prípadoch môže ochorenie viesť až k pretrhnutiu rohovky či slepote. Diagnostika však nie je úplne jednoduchá, keďže keratokonus sa prejavuje podobne ako mnohé iné očné chyby. Často je zamieňaný s krátkozrakosťou alebo astigmatizmom, čo vedie k chybnej liečbe a zhoršovaniu zdravotného stavu.

Na keratokous je potrebné myslieť najmä v prípadoch, ak bol pacientovi diagnostikovaný astigmatizmus či iná chyba a korekcia okuliarmi nebola úspešná. V rámci diagnostiky sa uplatňuje hlavne rohovková topografia. Toto vyšetrenie umožňuje analýzu rohovky so súčasným meraním jej hrúbky v každom jej bode. Rohovková topografia dokáže lekárovi poskytnúť informácie o zakrivení prednej aj zadnej plochy rohovky a jej hrúbke. Týmto vyšetrením sa dajú diagnostikovať i ďalšie očné ochorenia. Podľa potreby môže lekár nariadiť aj ďalšie vyšetrenia. 

Keratokonus je charakteristický progresívnym priebehom, čo znamená, že u pacienta spravidla dochádza časom k zhoršovaniu zdravotného stavu. Degeneratívne zmeny, ktoré na rohovke vzniknú, nie je možné zvrátiť, no v súčasnej dobe sú dostupné viaceré metódy riešenia tohto zdravotného problému, ktoré pomôžu zachrániť zrak pacienta. Liečba keratokonusu záleží od štádia ochorenia u konkrétneho pacienta. Pri včasných štádiách sa uplatňujú predovšetkým korekčné pomôcky, čiže okuliare, tvrdé alebo mäkké kontaktné šošovky. 

Korekčné pomôcky však len upravia zrak pacienta, ale progres choroby nezastavia. Preto sa v ďalších štádiách ochorenia musia uplatňovať invazívnejšie metódy liečby. Sem radíme napríklad implantáciu rohovkových prstencov, respektíve krúžkov. Ďalšou metódou, ktorá sa využíva, je takzvaný crosslinking kolagénu rohovky. Táto forma liečby je zameraná na vytvrdenie a spevnenie tkaniva rohovky, čím pomáha zastaviť deformáciu. 

V najpokročilejších štádiách býva obvykle potrebná čiastočná alebo úplná transplantácia rohovky. Dostupné sú aj ďalšie metódy riešenia daného problému a vďaka pokroku v medicíne neustále nové metódy aj pribúdajú. Postup liečby vždy stanovuje lekár na základe zdravotného stavu pacienta. Ak vám bol diagnostikovaný keratokonus, neváhajte sa s lekárom poradiť o možnostiach liečby vhodnej pre vás. 

Odporúčame: Cholesterol – 7 najčastejších mýtov a poloprávd s ním spojených