Lieky proti bolesti – viete, ako ich správne užívať a kedy sa im vyhnúť?

Cítiť bolesť nie je nič príjemné. Ak nás dostihne, treba spozornieť. Bolesť má totiž mimoriadny klinický význam, pretože predstavuje symptóm poruchy normálneho priebehu fyziologických procesov. Obrovské množstvo patologických procesov v ľudskom organizme sa prejavuje okrem iného práve pocitmi bolesti. Základom pre vznik bolesti je podráždenie receptorov, takzvaných nociceptorov (nervové zakončenia), alebo priamo nervových vlákien. 

To, že cítime bolesť, môže byť následkom nejakého poranenia, ale aj menej závažného zdravotného problému (napr. bolesť brucha po prejedení, bolesť hlavy pri nedostatku pitného režimu) či nejakého ochorenia (napr. zápal žlčníka, zápal močových ciest). Pomocníkom proti bolesti sú, samozrejme, lieky, ktoré síce neriešia podstatu problému, ale prinášajú úľavu od ťažkostí. Mnohé vieme dostať v lekárni aj bez predpisu, iné môže odporučiť len lekár. Čo všetko by každý z nás mal vedieť o liekoch proti bolesti?

Lieky proti bolesti odborne nazývame analgetiká. Toto pomenovanie je odvodené z gréckej predpony an- (bez) a slova algia, čo značí bolesť. Pojmom analgetikum označujeme prakticky akúkoľvek látku, ktorá slúži k úľave od akútnych a chronických bolestí, teda k utlmeniu alebo odstráneniu bolesti. Analgetiká môžeme deliť z hľadiska viacerých kritérií, no podľa spôsobu účinku ich delíme na tie, ktoré pôsobia na periférne tkanivá a na tie, ktoré vplývajú priamo na centrálny nervový systém. 

• Analgetiká pôsobiace centrálne v mozgu (opioidové analgetiká) – sú spravidla na lekársky predpis, môžu mať slabší až veľmi silný účinok. 
• Analgetiká tlmiace bolesť v periférnych tkanivách (neopioidné analgetiká) – mnohé sú voľnopredajné, majú slabší až stredne silný účinok, patrí sem napr. paracetamol a nesteroidné protizápalové lieky (antiflogistiká).

Na tlmenie bolesti sa pri liečbe neuropatických bolestivých syndrómov uplatňujú aj iné skupiny liečiv, ktoré nie sú primárne radene medzi analgetiká. Ide napríklad o tricyklické antidepresíva či antikonvulzíva. Lieky proti bolesti môžu mať rôzne formy. Môže ísť napríklad o tablety, kapsuly, granuláty či šumivé tablety užívané perorálne (ústami), ale aj injekcie či lokálne používané náplasti a gély. 

Odporúčame: Úplný zákaz fajčenia na verejnosti – ktorá krajina prijala tvrdé opatrenia proti fajčiarom?

Opioidné analgetiká, čiže analgetiká pôsobiace priamo na centrálnu nervovú sústavu, sú obvykle charakteristické silným analgetickým účinkom. Typickým zástupcom tejto skupiny analgetík je morfín, tiež kodeín či fentanyl. Tieto analgetiká predpisuje lekár pri závažných stavoch. Uplatňujú sa napríklad pri liečbe nádorových bolestí aj ťažkých chronických bolestí rôzneho pôvodu. Ich užívanie sa spája s mnohými nežiaducimi účinkami a okrem toho môže na ne vznikať závislosť. 

Bežne dostupné v lekárňach sú naopak mnohé lieky proti bolesti zo skupiny neopioidných analgetík. Sem v prvom rade patrí známy paracetamol. Lieky s touto účinnou látkou majú nielen analgetický účinok, ale aj antipyretický, čo znamená, že znižujú zvýšenú telesnú teplotu. Paracetamol je teda jedným z tradičných liečiv používaných pri horúčkach, no pomáha aj pri bolestivých stavoch. 

Medzi neopioidné analgetiká patria aj spomínané nesteroidné protizápalové lieky (skratka NSAID), ktoré majú na rozdiel od predchádzajúceho paracetamolu nielen analgetický a antipyretický účinok, ale aj protizápalový. Mnohé sú taktiež bežne dostupné v lekárni bez predpisu. Medzi NSAID patria napríklad tieto liečivá:

• ibuprofén – v lieku Ibuprofen alebo Ibalgin, užívaný najčastejšie perorálne, ale aj lokálne (liečivá s obsahom nad 600 mg sú na lekársky predpis),
• kyselina acetylsalicylová – zložka Aspirinu alebo Acylpirinu, užívaná perorálne,
• diklofenak – napr. v liekoch Voltaren alebo Almiral, užívaný perorálne alebo lokálne,
• naproxén – zložka Nalgesinu alebo Emoxenu, užívaný perorálne alebo lokálne,
• flurbiprofén – napr. zložka Strepfenu, využíva sa napr. v tabletách na cmúľanie. 

Ako sme spomenuli, mnohé voľnopredajné lieky proti bolesti sa neužívajú vnútorne, ale lokálne. Lokálne formy analgetík sa využívajú najmä pri bolestiach mäkkých tkanív či šliach. Majú formu krémov, mastí alebo náplastí. Obsahovať môžu rôzne účinné látky, a to okrem spomínaného diklofenaku alebo naproxénu aj kapsaicín, mentol, metylsalicylát a iné. 

Analgetiká sa využívajú na tlmenie a odstránenie rôznych druhov bolestí. Platí pritom, že rôzne druhy analgetík sa môžu využívať pri bolestiach iného pôvodu. Perorálne analgetiká môžu slúžiť na zmierňovanie dlhého radu bolestivých stavov pri rôznych ochoreniach, pooperačných stavoch, stavoch v období rekonvalescencie po úrazoch. Tie s antipyretickým účinkom sa využívajú taktiež pri horúčkových stavoch. Lokálne prípravky sa využívajú najmä pri lokálnych bolestiach pohybového aparátu či bolestiach v ústnej dutine.

Voľnopredajné analgetiká možno použiť pri bolesti:

• hlavy a migrénach,

• chrbta,
• kĺbov,
• svalov,
• zubov,
• spôsobenej ochoreniami pohybového aparátu,
• hrdla,
• počas menštruácie,
• spôsobenej obličkovou kolikou,
• spôsobenej odreninami, zlomeninami vyvrtnutiami,
• po operácii,
• po zubnom zákroku.

Pri užívaní analgetík vždy dodržujte dávkovanie stanovené lekárom, v prípade voľnopredajných prípravkov sa držte dávkovania, ktoré je uvedené v príbalovom letáčiku. Stanovené dávky nikdy neprekračujte, neplatí totiž, že prekročenie dávky zabezpečí silnejší alebo rýchlejší účinok. Ak potrebujete opakovane užiť tablety proti bolesti, dodržujte stanovené odstupy (v príbalovom letáčiku je uvedené, či je možné užitie každé 4, 8 alebo 12 hodín). Okrem toho neprekračujte dennú stanovenú dávku. Ak je stanovené, že denne je množné užiť maximálne štyri tabletky, neužívajte ich viac.

Kombinovanie analgetík sa neodporúča. Ak ich kombinujete, dodržujte medzi dávkami časový odstup. Bezpečné je kombinovanie paracetamolu s nesteroidnými protizápalovými liekmi. Nesteroidné protizápalové lieky medzi sebou nikdy nekombinujte. Ak lekár neurčí inak, voľnopredajné analgetiká by sa nemali užívať dlhodobo, ale len na riešenie akútnych ťažkostí. Nikdy ich neužívajte, ak to nie je skutočne potrebné. Dlhodobé a hlavne nadmerné užívanie analgetík sa totiž môže spájať s rôznymi vedľajšími účinkami.

Lokálne prípravky sú z tohto hľadiska bezpečnejšie, systémové vedľajšie účinky sa pri nich objavujú skôr obmedzene. Perorálne podávané liečivá môžu pri nadbytku spôsobovať bolesti žalúdka, žalúdočné vredy a iné tráviace problémy, krvácanie do tráviaceho traktu, krvné zrazeniny, bolesti hlavy, zvýšené pečeňové enzýmy a vo vážnych prípadoch srdcové zlyhávanie či obličkové ťažkosti. 

Odporúčame: Nevoľnosti v tehotenstve – prečo vznikajú a ako proti nim bojovať?

V období tehotenstva a dojčenia sa na tlmenie bolesti najčastejšie odporúčajú prípravky s paracetamolom, ak lekár neurčí inak. Naopak lieky s obsahom kyseliny acetylsalicylovej sa spravidla neodporúčajú vôbec. Obvykle bezpečné sú na použitie lokálne prípravky s analgetickým účinkom používané zvonka. Použitie akýchkoľvek liečiv v období tehotenstva však vždy konzultujte s lekárom. 

Určité obmedzenia sa týkajú aj užívania analgetík deťmi. Najvhodnejšie sú lieky s účinnou látkou ibuprofén (napr. pri horúčke), tie je spravidla možné použiť už od veku 3 mesiacov. Kyselina acetylsalicylová (napr. Aspirin) sa deťom nepodáva, obvykle sa odporúča starším ako 15 rokov. To, od akého veku je vhodné použiť konkrétne liečivo s analgetickým účinkom, vždy skontrolujte v príbalovom letáčiku alebo sa poraďte s lekárom či lekárnikom. 

Mnohé kontraindikácie v súvislosti s užívaním analgetík môžu vznikať aj u niektorých osôb s rôznym zdravotným stavom alebo osôb užívajúcich nejaké lieky na predpis. Užívanie analgetík konzultujte s lekárom, ak užívate lieky na riedenie krvi, diuretiká alebo iné lieky na predpis, máte nejaké ochorenie krvi, ak vás trápia žalúdočné alebo dvanástnikové vredy, máte chorú pečeň alebo obličky, máte črevný zápal alebo ste prekonali infarkt či mozgovú porážku. 

• Ak sa po užití analgetika objavili závažné vedľajšie účinky.
• V prípade požitia veľkého množstva analgetík.
• Ak sa bolesť objavila náhle bez anamnézy predchádzajúcich bolestí. 
• V prípade zmeny charakteru bolestí.
• Ak bolesť neustupuje ani po požití analgetík a zhoršuje sa. 
• Ak vás trápia chronické a opakujúce sa bolesti, ktorých pôvod nepoznáte.
• Ak sa bolesti v určitom mieste začali prvýkrát objavovať po 50. roku života.
• Ak ste začali pociťovať bolesti v zátylku.
• Ak sa k bolesti pridávajú neurologické ťažkosti, teplota, poruchy vedomia alebo parestézie (poruchy citlivosti).

Odporúčame: ​Bolesť hrdla: Ako ju liečiť v prípade vírusovej alebo bakteriálnej infekcie?