Malígny melanóm sa netvorí len na znamienkach. Aké príznaky sledovať?

Rakovina kože predstavuje súhrnný názov pre rôzne druhy kožných nádorov. K hlavným typom rakoviny kože patrí v prvom rade bazocelulárny karcinóm, ktorý tiež nazývame ako bazalióm. Ide o najčastejšiu formu rakoviny kože, ktorá vzniká z najvrchnejších buniek pokožky. Druhým typom je spinocelulárny karcinóm, nazývaný spinalióm, vznikajúci z epitelového tkaniva.

Do tretice patrí k základným typom rakoviny kože melanóm. Ide o menej bežnú, no obvykle závažnú formu rakoviny kože. Sú známe jeho príčiny? Ako sa prejavuje? A dá sa riziko jeho vzniku nejako znížiť? Zistite odpovede na dôležité otázky. 

Malígny melanóm predstavuje primárne zhubné nádorové ochorenie kože, ktoré menej často postihuje aj oko (melanóm oka). Rastie z takzvaných melanocytov, čo sú špecializované pigmentové bunky, produkujúce pigment zvaný melanín. Melanocyty sú prítomné najmä vo väzive kože, ale aj v dúhovke a cievnatke oka či v niektorých vnútorných orgánoch (mozgové pleny, tráviaci trakt). Nádor vzniká v dôsledku nekontrolovateľného rastu a množenia melanocytov. 

Kožné melanómy sú najzávažnejším typom rakoviny kože (môžu až za 75 % úmrtí spojených s rakovinou kože) a zároveň patria celkovo k najzhubnejším nádorom. Zákerný je tento typ nádoru najmä z dôvodu rýchlej tvorby metastáz. Malígny melanóm sa rýchlo šíri do srdca, čriev, pľúc či mozgu. 

Odporúčame: Besnota – ako sa ňou môže človek nakaziť a ako sa prejavuje?

Stanoviť presné príčiny malígneho melanómu, podobne ako mnohých iných typov rakoviny, nie je úplne možné. Potvrdených je však viacero rizikových faktorov, ktoré preukázateľne zvyšujú riziko rozvoja tohto zhubného ochorenia kože. Najvýznamnejším rizikovým faktorom je vystavovanie kože ultrafialovému žiareniu, či už zo slnka, solária alebo iných zariadení.

Riziko vzniku melanómu zvyšuje opakované spálenie pokožky. Avšak, už jediné závažnejšie spálenie kože slnkom počas života zvyšuje riziko vzniku nádoru. Značne nebezpečné je spálenie citlivej detskej pokožky. Pôsobenie UV žiarenia na kožu však nie je jediným rizikovým činiteľom. 

Medzi ďalšie rizikové faktory patrí:

• svetlá pleť s blond alebo ryšavými vlasmi a svetlými očami – fototyp I a II (u osôb s tmavou pleťou je ochorenie menej časté, no nie zriedkavé),

• melanóm v rodinnej anamnéze – dedičné vplyvy,
• vek nad 50 rokov (k diagnostike však dochádza v čoraz mladšom veku),
• život vo vyššej nadmorskej výške alebo bližšie k rovníku,
• vyšší počet znamienok na koži,
• predchádzajúce iné kožné nádory,
• oslabenie imunitného systému (najmä u HIV pacientov či po transplantácii orgánov).

Kožný melanóm sa môže objaviť prakticky kdekoľvek na tele. Viac ohrozené sú časti kože, ktoré sú pravidelne vystavované slnečnému žiareniu, teda tvár, nohy, ruky, trup aj chrbát. Nádor sa však môže rozvinúť napríklad na vlasovej pokožke, medzi prstami, na chodidlách či genitáliách, dokonca pod nechtom. 

Melanóm sa často spája s materskými znamienkami, no len 1/3 nádorov sa vyvinie na podklade znamienka, až 2/3 bývajú diagnostikované na bežnom kúsku kože. Preto je potrebné sledovať na koži akékoľvek zmeny (zväčšujúce sa škvrny, tvrdé vriedky a hrbolčeky, vyvýšeniny), nielen zmeny na materských znamienkach. Vzhľad melanómu sa líši v závislosti od konkrétneho typu. Nádor môže mať vzhľad plochého viacfarebného ložiska nepravidelného tvaru alebo aj uzlovitý tvar.

Taktiež môže vyzerať ako vyvýšenina hnedočiernej farby, niekedy dokonca ako modrina či bradavica. Melanóm pod nechtom, ktorý sa na rozdiel od melanómov na iných miestach vyskytuje vo vyššej miere u ľudí s tmavým pigmentom kože, má vzhľad zrazeniny. Dôležité je sledovať, či farebná zmena na nechte odrastá. Ak áno, ide len o modrinu. Niektoré zhubné melanocyty neprodukujú melanín, vtedy je melanóm svetlý a má ružovočervenú farbu. 

Pri sledovaní znamienok možno uplatniť abecedu podozrivých znakov na materskom znamienku:

• A (asymmetry) – nepravidelný, nesúmerný tvar znamienka,

• B (border notching) – neostré, nepravidelné okraje znamienka s výbežkami,
• C (color variegation) – nejednotná farba znamienka, prítomné sú tmavšie alebo vyblednuté miesta,
• D (diameter) – znamienko má priemer viac ako 6 mm,
• E (elevation) – vyvýšenie povrchu pigmentové útvaru,
• F (funny looking lesion) – smiešne vyzerajúce ložisko.

Odporúčame: Spirometria – o aké vyšetrenie ide a kedy ho môže lekár odporučiť?

Pri spozorovaní akýchkoľvek kožných zmien či zmien na materských znamienkach bezodkladne navštívte kožného lekára. Je vysoko pravdepodobné, že nepôjde o nič vážne, no ani malé riziko kožného nádoru neradno podceňovať. Včasná diagnostika je totižto pre úspešnosť následnej liečby často rozhodujúca. Základné vyšetrenie v rámci diagnostiky kožných nádorov zahŕňa použitie ručného dermatoskopu. 

Ide o špeciálny prístroj s osvetlenou lupou, ktorý poskytuje až 10-násobné zväčšenie vyšetrovanej lézie. Dermatológovi umožňuje prehliadnuť si prípadné farebné, štrukturálne či cievne zmeny v znamienku. Pri podozrení na melanóm nasleduje biopsia, respektíve odobratie vzorky tkaniva a jej následné histologické vyšetrenie. Ak sa potvrdí nádor v koži, lekár stanoví ďalšiu liečbu. 

Liečbu stanovuje lekár na základe viacerých faktorov. Je potrebné zohľadniť napríklad veľkosť a typ nádoru, umiestnenie i štádium, ako aj celkový zdravotný stav pacienta. Základnou metódou liečby, ak je u pacienta možná, je chirurgické odstránenie nádoru. Odoberá sa nielen samotný nádor, ale aj výrazný lem okolitej zdravej kože a podkožného tkaniva. Podľa potreby sa odstraňujú aj okolité lymfatické uzliny. 

Po odstránení nádoru je spravidla potrebné vykonať ďalšie vyšetrenia na odhalenie prípadných metastáz v tele. Uplatňuje sa MRI, CT, ultrazvuk, prípadne aj krvné testy a röntgen. V prípade odhalenia metastáz sa využívajú ďalšie metódy liečby, ako je chemoterapia, rádioterapia či biologická liečba, prípadne sa pristupuje k chirurgickému odstráneniu ďalších lymfatických uzlín a menších metastáz. 

Prognóza je najlepšia v prípade, ak nádor nedosiahol hrúbku nad 1 milimeter, čiže neprenikol do hlbších podkožných vrstiev a zároveň nezačal metastázovať. To znamená, že možnosti vyliečenia a prežitia pacienta sú najlepšie v prípade včasného odhalenia nádoru v prvých štádiách a jeho rýchleho odstránenia. Melanóm však pomerne skoro metastázuje do dôležitých orgánov, čo sa následne spája s horšími prognózami. V prípade zasiahnutia mozgu je miera prežitia pacienta spravidla len niekoľkomesačná. 

Prevencia malígneho melanómu nikdy neposkytne 100 % ochranu pred vznikom ochorenia, no nie je bezvýznamná. Naopak, preventívne opatrenia, na ktoré by mali o to väčší dôraz klásť ohrozené osoby, môžu výrazne prispieť k zníženiu rizika rozvoja nádoru. V rámci prevencie je najdôležitejšie chrániť kožu pred nadmerným slnením a opakovaným spálením. Prevencia zahŕňa:

• používanie ochranných prípravkov s dostatočne vysokým SPF faktorom (u svetlých typov minimálne s SPF 30) – na tvári a odhalených častiach tela ideálne celoročne,
• vyhýbanie sa prudkému slnku medzi 11:00 až 15:00, a to najmä v lete,
• ochrana pokožky ľahkým a vzdušným odevom, 
• nepoužívanie solárií,
• používanie ochranných slnečných okuliarov. 

Odporúčame: Kaposiho sarkóm – koho postihuje a aké má príznaky?