Splenomegália – aké príznaky má zväčšená slezina?

Slezina nie je orgán, ktorý je nevyhnutný pre prežitie človeka. To však i mnohé ďalšie orgány, vrátane štítnej žľazy, žlčníka, appendixu či pohlavných orgánov, no to zároveň neznamená, že všetky spomenuté orgány sú nepotrebné. I slezina má svoje rôznorodé funkcie a život s ňou je predsa len o niečo ľahší ako bez nej.

Slezina je dôležitou súčasťou lymfatického a cievneho systému. V prvom rade plní funkciu lymfatického tkaniva, čiže napomáha tvorbe protilátok a obrane tela pred cudzorodými látkami. Zároveň je jej funkciou vychytávanie a odstraňovanie starých alebo poškodených erytrocytov, teda červených krviniek. 

K najčastejším zdravotným problémom, ktoré sa týkajú sleziny, radíme hlavne takzvanú splenomegáliu, čiže chorobné zväčšenie sleziny. Kedy k tomuto stavu dochádza a ako sa prejavuje? Je zväčšená slezina rizikom pre naše zdravie? A aký je život bez sleziny?

Chorobné zväčšenie sleziny odborne nazývame splenomegália. Za normálnych okolností je váha tohto nepárového orgánu, ktorý je uložený v brušnej dutine pod ľavou bránicou, okolo 150 g, maximálne 200 g. Pri zväčšení sleziny môže dôjsť k zvýšeniu jej hmotnosti až cez 500 či 1000 gramov. Zväčšená slezina predstavuje problém v prvom rade z toho dôvodu, že nie je dostatočne prekrytá rebrovým oblúkom, a tým nie je ani dostatočne chránená. V dôsledku toho sa zvyšuje riziko jej prasknutia, napríklad v prípade, že dôjde k nárazu do brušnej oblasti. 

Ak dôjde k prasknutiu sleziny, následné krvácanie do brušnej dutiny môže predstavovať život ohrozujúci stav. Problém so zväčšenou slezinou spočíva i v tom, že orgán nedokáže správne plniť svoje funkcie. Zväčšená slezina nefiltruje krv efektívne a neraz zachytáva nadmerné množstvo krviniek a krvných doštičiek a časom môže ničiť aj zdravé krvné telieska. Výsledkom môže byť zvýšená krvácavosť, poruchy zrážanlivosti, anémie či infekcie.

Odporúčame: ​Problémom nie je len cirhóza! Ako sa prejavuje stukovatená pečeň a čo ju spôsobuje?

Splenomegália vo väčšine prípadov predstavuje sprievodný príznak nejakého ochorenia a nevyskytuje sa ako samostatný zdravotný problém, respektíve bezdôvodne. Mimo ochorení môže zväčšenie sleziny spôsobiť napríklad úraz, prípadne krvná zrazenina v žile sleziny. K zväčšeniu sleziny však najčastejšie dochádza pri rôznych infekčných ochoreniach. Po ich preliečení problém so zväčšenou slezinou obvykle vymizne. Splenomegália však môže dlhodobo sprevádzať aj niektoré chronické ochorenia.

Zväčšená slezina býva príznakom nasledujúcich zdravotných problémov:

• vírusová infekcia (napr. infekčná mononukleóza),
• bakteriálna infekcia (napr. bakteriálna endokarditída, syfilis),
• parazitárna infekcia (napr. malária),
• rakovina sleziny, 
• ochorenie krvi (napr. leukémia, hemolytická anémia),
• porucha pečene (napr. cirhóza),
• rakovina lymfatického systému,
• systémový lupus,
• Niemann-Pickova choroba (metabolické ochorenie),
• amyloidóza.

Splenomegália nemusí byť vždy sprevádzaná určitými príznakmi. Ak je slezina zväčšená len mierne, obvykle pacientovi nespôsobuje žiadne zdravotné ťažkosti, prípadne len nenápadné a ľahko prehliadnuteľné. Zjavnejšie príznaky sa obvykle objavujú pri výraznejšom zväčšení orgánu. Návštevu lekára neodkladajte, ak:

• vás pravidelne pobolieva na ľavej strane brucha, a to v oblasti pod rebrami,
• sa bolesť pod rebrami zhoršuje pri nádychu,
• bolesť vyžaruje až do ľavého ramena,
• cítite vľavo pod rebrami neustály tlak,
• mávate po konzumácii malého množstva jedla pocit plnosti (príčinou môže byť tlačenie sleziny na žalúdok),
• vás pravidelne trápi nechutenstvo,
• chudnete z neobjasnených príčin,
• ste náchylnejší k infekciám,
• vás trápi stála únava. 

Lekár môže vyšetriť slezinu viacerými metódami. Ak je slezina zväčšená viac ako o tretinu, respektíve ak presahuje cez rebrový okraj, lekár ju môže odhaliť už pri fyzickom vyšetrení, respektíve pri vyšetrení pohmatom. Lekár ucíti zväčšenú slezinu pri preklepaní brucha a jeho stlačení pod ľavým rebrom. V prípade, že je slezina zväčšená len mierne, odhaliť problém pomôžu spravidla až zobrazovacie vyšetrovacie metódy, ako ultrazvuk či počítačová tomografia.

Magnetická rezonancia pomôže tiež zmerať prietok krvi do sleziny. Z krvných testov sa zisťujú počty krvných buniek či hladiny pečeňových enzýmov. Lekár tiež niekedy nariaďuje biopsiu kostnej drene, a to napríklad pri podozrení, že za zväčšenou pečeňou stojí rakovina. Biopsia samotnej sleziny, teda odobratie vzorky tkaniva zo sleziny, sa obvykle nevykonáva, a to kvôli vysokému riziku krvácania. 

Odporúčame: ​Oxytocín – čo v tele ovplyvňuje a kedy dochádza k jeho vylučovaniu?

Ak je zväčšenie sleziny malé a nespôsobuje pacientovi ťažkosti, lekár môže navrhnúť len sledovanie zdravotného stavu a častejšie kontroly. Ak spôsobuje splenomegália ťažkosti, liečba je nevyhnutná. Spočíva v prvom rade v odstránení príčiny, obvykle v preliečení primárneho ochorenia, teda napríklad bakteriálnej infekcie, krvného ochorenia, poruchy pečene či inej choroby. 

Pri dlhodobých ťažkostiach so zväčšenou pečeňou, napríklad ak splenomegália dlhodobo sprevádza nejaké chronické ochorenie, je spravidla nevyhnutná aj úprava životného štýlu a určité režimové opatrenia. Keďže zväčšená slezina nie je chránená rebrami, treba znížiť riziko pretrhnutia z dôvodu nárazu alebo úrazu. Pri splenomegálii sa odporúča zdržiavať sa aktivít a situácií, pri ktorých by mohlo dôjsť k poraneniu brušnej oblasti (napr. pri kontaktných športoch).

Keďže zväčšená slezina stráca schopnosť dostatočne chrániť telo pred infekciami, vhodné je zvážiť rôzne očkovania proti vírusovým a bakteriálnym nákazám. Okrem toho je vhodné vyhýbať sa alkoholu a prejedaniu sa. Vítaná je zdravá, pestrá a vyvážená strava. V závažných prípadoch je hlavnou metódou riešenia problému so splenomegáliou chirurgické odstránenie sleziny. 

Ako sme spomenuli už v úvode, človek slezinu nevyhnutne k životu nepotrebuje. Ak dôjde k jej odstráneniu, jej funkcie preberá pečeň, lymfatické uzliny a kostná dreň. Chirurgické odstránenie sleziny odborne nazývame splenektómia a pristupuje sa k nej v prvom rade v prípade, ak je slezina veľmi zväčšená a hlavne, ak pacientovi spôsobuje ťažkosti a príčina tohto zväčšenia je neznáma alebo sa nedá liečiť. 

Odstrániť slezinu je obvykle nevyhnutné, ak došlo k jej roztrhnutiu, alebo je splenomegália sprevádzaná nádorom, cystami či silnou infekciou v slezine. Splenektómia prebieha v celkovej anestézii, a to ako otvorená operácia alebo laparoskopický zákrok. Život bez sleziny sa obvykle spája len s minimálnymi obmedzeniami.

Jedinec bez tohto orgánu je náchylnejší k infekčným ochoreniam a obvykle u neho trvá dlhšie zotavenie po chorobe či operácii. Preto by si mal dávať väčší pozor na svoje zdravie. Lekár môže v rámci prevencie odporučiť rôzne druhy očkovaní, a to napríklad proti hemofilovým nákazám, chrípke, pneumokokom, meningokokom, ovčím kiahňam, ľudskému papilloma vírusu a mnohým ďalším. V ostatných smeroch odstránenie sleziny život človeka prakticky neovplyvňuje. 

Odporúčame: Makulárna degenerácia – ako zistiť, že sa týka aj vás? Spravte si domáci test s Amslerovou mriežkou!