Úpal – nechcený spoločník v horúcom počasí. Ako sa pred ním ochrániť?

Počas leta na nás nečakajú len slnečné víkendy pri vode, ale aj množstvo nástrah. Samozrejme, isto nechceme nikoho strašiť, no je dobré mať na pamäti, že isté komplikácie môžu nastať. Cez leto nás totiž môžu postretnúť viaceré zdravotné problémy a ochorenia súvisiace najmä s týmto ročným obdobím. Prevencia je pritom vždy lepšou voľbou, ako následné riešenie vzniknutých problémov.

S príchodom horúčav rastie riziko dehydratácie a spálenia pokožky, čo sú typické letné problémy. Oveľa častejšie sa vyskytuje aj salmonelóza, ktorá je sprevádzaná naozaj nepríjemnými zdravotnými ťažkosťami. Nielen v lete, ale prakticky od jari do jesene, na nás v prírode číhajú kliešte, ktoré môžu byť prenášačom baktérií a vírusov spôsobujúcich vážne ochorenia. U žien raste i riziko rozvoja urogenitálnych infekcií a mykóz.

Zabúdať však netreba ani na úpal, ktorý síce môže vyzerať neškodne, no človeku môže narobiť poriadne starosti. Kedy vzniká, kto je naň náchylnejší a ako rozpoznať príznaky?

Úpalom nazývame stav poškodenia organizmu v dôsledku nadmerného nahromadenia tepla v tele. Úpal teda predstavuje následok prehriatia nášho organizmu, ku ktorému došlo z dôvodu zlyhania systému termoregulácie tela. Ochladzovací mechanizmus v našom tele skrátka zlyhá, čím dochádza k prehriatiu.

Za normálnych okolností organizmus pomocou termoregulácie odvádza z tela nadmerné množstvo tepla. Ak tento mechanizmus zlyhá a telo sa nedokáže ochladiť pomocou potu, telesná teplota stúpa a teplo sa šíri naprieč orgánovými sústavami, čo môže viesť k rozvoju viacerých zdravotných problémov. V najzávažnejších prípadoch môže byť úpal príčinou opuchu na mozgu, nervových porúch, straty zmyslu pre rovnováhu a orientáciu, dokonca môže viesť až k ohrozeniu života človeka. 

Riziko vzniku úpalu sa zvyšuje v týchto prípadoch:

• dlhodobý pobyt v horúcom prostredí (vonku alebo vo vnútri),

• pobyt v prostredí s veľmi vysokou vlhkosťou vzduchu,
• fyzická aktivita (šport, práca) v horúcom prostredí,
• dehydratácia organizmu,
• nosenie nevhodných odevov z nepriedušných materiálov v horúcom počasí.

Odporúčame: Prečo piť čaj počas leta? Naozaj nás lepšie ochladí teplý nápoj?

Nepríjemný úpal môže bez rozdielov postihnúť prakticky kohokoľvek, vrátane detí, dospelých jedincov aj starších osôb. Avšak u niektorých osôb je riziko úpalu predsa len o niečo vyššie ako u iných. Teoreticky možno najnižšie riziko vzniku úpalu pripísať dospelým jedincom s veľmi dobrým zdravotným stavom, ktorí neužívajú žiadne lieky, ani ich v poslednej dobe netrápili žiadne zdravotné problémy. Samozrejme, úpal sa niekedy nevyhne ani im.

Do rizikovej skupiny však možno zaradiť najmä tieto osoby:

• novorodenci, batoľatá a malé deti,

• seniori, respektíve osoby v pokročilejšom veku,
• tehotné ženy,
• osoby oslabené prekonaným ochorením,
• osoby s vysokým tlakom a srdcovo-cievnymi ochoreniami,
• osoby s diabetom,
• osoby užívajúce lieky zužujúce krvné cievy, lieky regulujúce tlak, lieky na poruchy pozornosti,
• osoby s poruchami štítnej žľazy.

Rozoznať príznaky úpalu nie je zvlášť náročné. Tento zdravotný problém sa síce prejavuje viacerými pomerne nešpecifickými symptómami, no ak sa dostavia krátko po pobyte vo veľmi horúcom prostredí (respektíve počas toho), je veľmi pravdepodobné, že ide o úpal. Príznaky pritom môžu mať u jednotlivcov odlišnú intenzitu, rovnako platí, že nie všetky príznaky typické pre úpal musia byť vždy prítomné.

Úpal môžu sprevádzať nasledujúce príznaky:

• zvýšenie telesnej teploty (v extrémnych prípadoch cez 40 °C),

• bolesti hlavy,
• mdloby,
• únava a celková malátnosť,
• zrýchlený tep,
• dýchavičnosť,
• pocity na zvracanie a zvracanie,
• kŕče, 
• niekedy zimnica bez teploty,
• začervenanie v tvári,
• suchá pokožka bez potu,
• dezorientácia,
• strata vedomia,
• podráždenie až agresia.

Často sa v súvislosti s úpalom hovorí aj o takzvanom úžehu. Nejde však o synonymické výrazy. Úpal a úžeh majú mnoho príznakov prakticky identických, no nie sú to tie isté dva zdravotné problémy. Kým úpal vzniká z dôvodu prehriatia tela pri pobyte v akomkoľvek horúcom prostredí, za úžeh môže priamo slnko, respektíve slnečné lúče.

Úpal sa u človeka môže rozvinúť aj vtedy, keď nie je vystavený priamemu slnku. Úžeh vzniká vtedy, keď je človek dlhodobo vystavený slnku, pričom ho často sprevádza aj spálenie pokožky (čo v prípade úpalu nebýva).

Avšak, to nie sú jediné rozdiely medzi úpalom a úžehom. Kým príznaky úpalu zvyčajne nastupujú už počas toho, ako je telo vystavené nadmernému teplu, pri úžehu sa ťažkosti môžu dostaviť až po niekoľkých hodinách. Pri úžehu sa okrem príznakov typických pre úpal a spálenia pokožky niekedy objavuje napríklad aj stuhnutie šije.

Odporúčame: Správny pitný režim počas leta: Čo by sme mali vedieť a dodržiavať?

Úpal, ako aj úžeh, neradno podceňovať. Postihnutému je potrebné podať okamžitú pomoc, inak môžu hroziť vážne komplikácie. Organizmus vystavený nadmernému teplu alebo slnku je nevyhnutné okamžite schladiť, to znamená v prvom rade premiestnenie postihnutého do chládku mimo slnka alebo do chladnejšieho prostredia, napríklad interiéru (dobre vyvetraného). Pozor však na priestory s klimatizáciou! Ak by sme postihnutého premiestnili do veľmi chladného prostredia, viesť by to mohlo do šokového stavu.

Postihnutého zbavíme podľa potreby prebytočných odevov, napríklad svetra alebo bundy. Tie by totiž bránili v ochladzovaní. Pacienta je vhodné uložiť do polohy v sede alebo v ľahu a vypodložiť mu nohy. Následne je potrebné telu dodať tekutiny, ideálne studenú (nie ľadovú) vodu postupne v menších množstvách. Ochladzovať telo pomôžu aj obklady zo studených mokrých uterákov, ktoré prikladáme na hlavu, krk alebo slabiny. Vhodná je aj studená sprcha. 

Rýchla liečba spravidla prináša rýchly účinok. Človeku sa obvykle uľaví už do pol hodiny. Niekedy však môžu pretrvávať príznaky dlhšie, nie však zvyčajne viac ako 24 až 48 hodín. Podľa potreby je možné v rámci liečby podávať lieky na zníženie teploty. Ak príznaky úpalu alebo úžehu dlhodobo pretrvávajú, prípadne sa u rizikových skupín objavia nejaké komplikácie, neváhajte vyhľadať lekársku pomoc.

• dodržiavanie dostatočného príjmu tekutín – pitný režim by mal zahŕňať najmä čistú vodu, prípadne minerálky a nesladené čaje (kontrolovať príjem tekutín je vhodné u detí a starších jedincov, častejšie totiž zabúdajú piť a nepociťujú tak smäd),
• vyhýbanie sa dlhodobému pobytu v horúcom prostredí, napr. aj pobytu na slnku počas obeda (od 11:00 do 15:00),
• vyhýbanie sa náročným fyzickým aktivitám (športu, práci) v horúcom prostredí (počas leta je vonku lepšie cvičiť alebo pacovať buď ráno, alebo v podvečerných hodinách, prípadne sa odporúča vyhľadávať chládok),
• ochranu hlavy pred slnkom (klobúkom, šatkou),
• nosenie voľných odevov z ľahkých vzdušných materiálov (najlepšie prírodných, ako je napr. ľan),
• ochranu pokožku prípravkami s SPF,
• obmedzenie konzumácie alkoholu v horúčavách (alkohol môže mať negatívny vplyv na schopnosť termoregulácie).

Odporúčame: Bazalka posvätná – v čom má navrch oproti bežnej bazalke?