Vitamín B12 – všetko, čo o ňom musíte vedieť. Komu hrozí nedostatok?!

Posledným z radu vitamínov skupiny B je vitamín B12. Hoci poznáme aj ďalšie látky s označením vitamín B, ktoré majú vyššie číslo, ako napríklad vitamín B13 (kyselina orotová) alebo vitamín B17 (amygdalín), no nejde o ľudské vitamíny v pravom zmysle slova. Iba v minulosti sa verilo, že ide o vitamíny, no dnes takto označované už nie sú. 

Vráťme sa ale späť k dôležitému vitamínu B12, ktorý naše telo potrebuje len vo veľmi malom množstve, no toto množstvo má nezastupiteľnú úlohu pri viacerých procesoch v našom tele. Čo všetko by sme o tejto zlúčenine mali vedieť? Zistite, aké má účinky, čo môže spôsobiť jej nedostatok a ktoré osoby sú deficitom najviac ohrozené. 

Vitamín B12 je vitamín rozpustný vo vode a jeden z vitamínov skupiny B. Hovorí sa mu tiež kobalamín. Tento názov však nezahŕňa len jedinú zlúčeninu, ale skupinu zložitých organických zlúčenín, ktoré sú charakteristické obsahom kobaltu v centre takzvaného porfyrínového kruhu.

Medzi formy vitamínu B12 patria napríklad prirodzene sa vyskytujúce biologicky aktívne formy metylkobalamín a adenozylkobalamín, ako aj priemyselne pripravované formy kyanokobalamín a hydroxykobalamín dostupné v liekoch a doplnkoch stravy.

Za výskumy s vitamínom B12 získali v roku 1934 Nobelovu cenu až traja lekári. Prvým z nich je George Hoyt Whipple, ktorému je pripisovaný objav tohto vitamínu v roku 1922. Ďalšími lekármi sú George Minot a Wiliam Murphy. Cena im bola udelená konkrétne za objav týkajúci sa liečby zhubnej anémie (spôsobenej nedostatkom vitamínu B12) pečeňou, ako zdrojom vitamínu B12. Whipple liečil psy s anémiou, Minot a Murphy zase pečeň ako liek podávali svojim pacientom. 

Vitamín B12 je akýmsi nositeľom životnej energie. Vplýva totiž na mnohé životné pochody a premenu živín z prijatej stravy na energiu, ktorú dokáže naše telo ďalej využiť. Ako sme spomenuli vyššie, vitamín B12 sa môže spájať za určitých okolností s istým typom anémie (perniciózna, zhubná). Kobalamín sa totiž podieľa na tvorbe červených krviniek a jeho nedostatok narúša krvotvorbu, výsledkom čoho môže byť anémia (chudokrvnosť).

Vitamín B12 v ľudskom tele taktiež podporuje:

• správny rast a vývoj človeka,

• syntézu DNA a rast a delenie buniek,
• metabolizmus tukov a bielkovín,
• tvorbu myelínu, ktorý tvorí obaly okolo výbežkov nervových buniek,
• správnu činnosť nervovej sústavy,
• prevenciu neurologických porúch,
• dobrý stav kostí a prevenciu osteoporózy,
• kardiovaskulárne zdravie,
• pamäť a koncentráciu,
• dobrú náladu,
• zdravú pokožku, vlasy a nechty. 

Ľudské telo potrebuje vitamín B12 len vo veľmi malom množstve, a to aj napriek tomu, že táto látka je pre správnu funkciu organizmu nenahraditeľná. Denná odporúčaná dávka je obvykle stanovená na 2,4 µg (mikrogramov) pre dospelú osobu, celkovo by mal byť príjem v rozmedzí od 2 do 4 mikrogramov denne. Za celý náš život to predstavuje asi toľko kobalamínu, koľko váži zrnko obilia. 

Odporúčame: Fenylketonúria – kedy môže dieťa zdediť toto ochorenie?

Ak je zastavený alebo výrazne obmedzený prísun vitamínu B12 do tela, alebo je vstrebávanie tejto zlúčeniny v tele nejako sťažené, môže to viesť k rôznym zdravotným problémom, vrátane anémie. Avšak, telo sa s nedostatkom kobalamínu vie dobre vyrovnávať pomerne dlhý čas. Kým sa zásoby kobalamínu v tele úplne vyčerpajú, hoci nie sú veľké, obvykle to trvá až niekoľko rokov. 

Dlhodobý nedostatok vitamínu B12 môže viesť k týmto ťažkostiam:

• problémy spojené s anémiou, čiže dýchavičnosť, bledá koža, závraty,

• nadmerná únava a celková slabosť tela,
• znížená koncentrácia,
• neustála nervozita,
• depresívne nálady a zmeny nálad,
• brnenie v končatinách,
• poruchy nervov,
• afty v ústach,
• opakované zápaly kože a slizníc,
• pálenie jazyka,
• problémy s koordináciou svalov,
• poruchy rastu u detí.

Ak človek zo svojej stravy nevyraďuje žiadne skupiny potravín a stravuje sa pestro, nemal by ho za normálnych okolností trápiť nedostatok vitamínu B12. Avšak, na úroveň kobalamínu v tele človeka nemá vplyv len to, či je alebo nie je táto zlúčenina zahrnutá v konzumovaných potravinách, ale aj to, či ju dokáže telo človeka po prijatí správne spracovať a využiť. Známych je viacero rizikových skupín osôb, ktoré môžu trpieť deficitom daného vitamínu. 

Nedostatok vitamínu B12 sa častejšie týka osôb:

• vo vyššom veku – nad 60 rokov (pretože vekom sa znižuje sekrécia kyseliny chlorovodíkovej, čo vedie k zníženiu absorpcie vitamínu B12),

• na prevažne alebo úplne rastlinnej strave – vegetariáni, vegáni (pretože vitamín B12 je dostupný najmä v potravinách živočíšneho pôvodu),
• s ochoreniami tráviaceho traktu, napr. s celiakiou alebo Crohnovou chorobou, 
• s určitými druhmi liekov, ako sú napr. inhibítory protónovej pumpy, metformín pri liečbe diabetu a iné,
• po operáciách v tráviacom trakte,
• nadmerne konzumujúcich alkohol (pri alkoholizme).

Odporúčame: Malígny melanóm sa netvorí len na znamienkach. Aké príznaky sledovať?

V našom tele sa ukladá len veľmi malé množstvo kobalamínu, prevažne v pečeni. Táto zlúčenina je rozpustná vo vode, čiže sa pri zvýšenom príjme z tela vylúči spolu s močom. Ani pri nadmernej konzumácii potravín bohatých na vitamín B12 nehrozia zdravotné ťažkosti z jeho nadbytku.

U citlivejších osôb sa zriedkavo môže objaviť napríklad žihľavka z nadbytku vitamínu B12 dopĺňaného inými formami ako stravou. Väčšie ťažkosti z nadbytku kobalamínu však neboli pozorované ani pri dennom príjme tejto zlúčeniny v množstve nad 100 mikrogramov. 

Ako sme spomenuli vyššie, osoby na rastlinnej strave sú ohrozené na nedostatok vitamínu B12. Kobalamín je totižto bežne prítomný, až na určité výnimky, len v potravinách živočíšneho pôvodu. Jedinec s prísnou rastlinnou diétou do svojho tela prakticky nedokáže dopraviť potrebné množstvo vitamínu B12, preto potrebuje tento vitamín prijímať z iných zdrojov.

Zdrojom kobalamínu je predovšetkým:

• mäso (králik, hovädzie, diviak, hus), 

• mäsové výrobky (salámy, párky, klobásy),
• ryby (pstruh, sleď, losos),
• morské plody (ustrice, kaviár, slávky),
• živočíšne vnútornosti (hovädzia, jahňacia, teľacia pečeň),
• vajcia,
• mlieko (kravské, ovčie, kozie),
• mliečne výrobky (tvaroh, camembert, ementál, eidam, parmezán).

K rastlinným zdrojom vitamínu B12 patria niektoré morské riasy, huby, fermentovaná zelenina či tempeh, no obsah kobalamínu v nich je spravidla veľmi nízky až zanedbateľný a obvykle aj ťažko dostupný. Okrem uvedených prirodzených zdrojov vitamínu B12 nájdeme túto látku aj v takzvaných fortifikovaných potravinách, čo sú potraviny, ktoré sú o nejakú živinu umelo obohatené. Kobalamín sa pridáva napríklad do cereálií aj rastlinných mliek.

Vitamín B12 nemusíme svojmu telu dodať len stravou, v prípade potreby sa možno spoľahnúť na iné formy. U osôb na rastlinnej strave je prakticky vždy potrebné zvážiť dopĺňanie kobalamínu výživovými doplnkami, keďže potraviny rastlinného pôvodu nie sú postačujúcim zdrojom daného vitamínu. Doplnky stravy môžu pomôcť aj v prípade ďalších vyššie spomínaných rizikových skupín. 

Okrem bežných tabletových doplnkov stravy sú dostupné aj injekcie vitamínu B12. Tie môže predpísať lekár pri odhalenom nedostatku vitamínu B12 alebo preventívne v prípade, že človeku hrozí nedostatok tejto látky. Injekcie B12 sa bežne podávajú aj pri rôznych ťažkostiach súvisiacich s nedostatkom energie a pri vyčerpanosti, taktiež v období rekonvalescencie po operáciách a v mnohých ďalších prípadoch. 

Na liečebné účely sa používajú mnohonásobne vyššie dávky vitamínu B12, ako je denná odporúčaná dávka. Pokojne môže ísť o množstvo 300 až 1000 µg vitamínu B12.

Odporúčame: Kde hrozí dovolenkárom brušný týfus? Nepodceňte prevenciu ochorenia!