Syndróm dráždivého čreva – pomôže prejavy zmierniť FODMAP diéta?

Pri niektorých ochoreniach tráviaceho traktu platí, že nie sú úplne vyliečiteľné a človeka v podstate sprevádzajú celý život. Do tejto kategórie patrí napríklad aj takzvaná Crohnova choroba, ulcerózna kolitída, alebo aj syndróm dráždivého čreva. Práve spomenutý syndróm má značne vysoký výskyt, týka sa až viac ako 10 % populácie, najmä v rozvinutých krajinách. Pri mnohých ochoreniach tráviacej sústavy je pritom zásadnou v rámci liečby úprava stravovacích návykov, a to platí aj pre syndróm dráždivého čreva. Konkrétne pri tomto ochorení sa neraz odporúča vyskúšať aj takzvanú FODMAP diétu. Už ste o nej počuli?

Syndróm dráždivého čreva predstavuje funkčnú poruchu tráviaceho traktu, ktorú radíme medzi najčastejšie črevné poruchy. Syndróm je charakteristický poruchou činnosti čreva, a to konkrétne narušením motolity, a teda hybnosti, ako aj priechodnosti a vyprázdňovania črevného obsahu a plynov. Syndróm dráždivého čreva je známy aj pod skratkou IBS (z anglického irritable bowel syndrome). Presné príčiny vzniku tohto ochorenia nie sú ani v dnešnej dobe úplne známe. Vplyv môže mať viacero vnútorných aj vonkajších faktorov, ako genetika, prekonané infekcie, narušenie črevnej mikrobioty, niektoré lieky, dlhodobý stres, hormonálne zmeny a mnoho ďalších.

Toto ochorenie sa pritom v o niečo vyššej miere vyskytuje u žien, pričom sa rozvíjať začína zväčša u mladších jedincov, a to medzi 20. a 30. rokom života. Syndróm dráždivého čreva nie je možné úplne vyliečiť, liečba je zameraná skôr na tlmenie a prevenciu sprievodných ťažkostí. Pomáha hlavne úprava stravy a životného štýlu, ako aj eliminácia faktorov, ktoré prejavy IBS zhoršujú. A ako sa IBS prejavuje?

• opakujúce sa brušné bolesti a kŕče (najmä v spodnej časti brucha, prípadne vyžarujú do oblasti chrbtice),
• bolestivé vyprázdňovanie stolice (bolesti po vyprázdnení často ustupujú),
• nedostatočné vyprázdnenie čriev,
• opätovné nutkanie na stolicu,
• hlien v stolici,
• nadmerná plynatosť (sprevádzaná viditeľným vydutím brucha),
• striedanie hnačiek a zápchy,
• škvŕkanie v bruchu,
• pocity prelievania obsahu čriev alebo plnosti,
• pocity diskomfortu v bruchu.

Odporúčame: Lipómy – neškodné hrčky na tele alebo vážny zdravotný problém?

Ako sme spomenuli vyššie, pri syndróme dráždivého čreva, ale aj iných chronických ochoreniach tráviaceho traktu, je súčasťou liečby aj úprava stravy. Vhodné stravovanie totiž môže výrazne pomôcť zlepšiť zdravotný stav pacienta a eliminovať nepríjemné sprievodné ťažkosti choroby. Na riešenie niektorých ťažkostí, ktoré sprevádzajú viaceré gastrointestinálne ochorenia, bola navrhnutá aj takzvaná FODMAP diéta. Slovo FODMAP predstavuje akronym, respektíve skratkové slovo utvorené zo začiatočných hlások pôvodného viacslovného názvu. V tomto prípade ide o skratku zo slov Fermentované Oligosacharidy, Disacharidy, Monosacharidy A Polyody. 

Reč je o niektorých sacharidoch s krátkym reťazcom, ktoré sa v tráviacom trakte horšie vstrebávajú a u niektorých jedincov môžu vyvolávať tráviace problémy. Cieľom FODMAP diéty je teda čiastočná alebo úplná eliminácia potravín, ktoré vo vysokej miere obsahujú spomínané typy sacharidov (potraviny s vysokým obsahom FODMAP). FODMAP diéta je teda diéta s nízkym obsahom FODMAP, preto ju neraz nájdeme aj pod označením low FODMAP diéta. 

Odporúčame: Viete, čo sú mandľové kamene? Ako sa zbaviť tohto nepríjemného problému?

FODMAP diéta primárne predstavuje podpornú liečbu, respektíve režimové opatrenie pre pacientov s viacerými ochoreniami tráviaceho traktu. V prvom rade môže byť nápomocná pri spomínanom syndróme dráždivého čreva, okrem toto aj u pacientov so SIBO, čo je syndróm bakteriálneho prerastania čreva. Ďalej môže byť tento stravovací režim v kombinácii s vylúčením lepku prospešný pri celiakii a intolerancii lepku, okrem toho aj pri niektorých črevných zápaloch. FODMAP diéta je zameraná na to, aby znížila výskyt viacerých nepríjemných tráviacich ťažkostí, a to vďaka vylúčeniu spomínaných zložiek potravín. Diéta môže u pacientov v rôznej miere potláčať najmä bolesti brucha a kŕče, upraviť hnačky a zápchy či eliminovať plynatosť. 

• V počiatočnej fáze FODMAP diéty je potrebné striktne eliminovať z jedálnička potraviny s vysokým obsahom FODMAP. Táto fáza by mala trvať aspoň 3 až 8 týždňov.
• V druhej fáze je postupne a systematicky potrebné identifikovať to, ktoré konkrétne potraviny s vyšším obsahom FODMAP robia pacientovi problémy. Spravidla ich pacientov postupne zaraďuje do jedálnička na pár dní.
• V poslednej fáze diéty si pacient upravuje skladbu stravy podľa svojej potreby (podľa toho, ktoré potraviny telo toleruje). Vyraďuje z jedálnička problematické potraviny, naopak potraviny aj s vyšším obsahom FODMAP, ktoré mu ťažkosti nerobia, do svoje stravy zahŕňa.

FODMAP diéty je pritom vždy najlepšie robiť pod dohľadom lekára alebo dietetického poradcu. 

• pšenica, raž, špalda,
• mlieko a mliečne výrobky – smotana, tvaroh, cmar, jogurty, zmrzlina, šľahačka...,
• med, kukuričný sirup, agáve a sladidlá ako sorbitol, xzlitol, manitol,
• strukoviny (hlavne hrach, fazule, cícer, šošovica, sójové bôby),
• cibuľa a cesnak,
• väčšina ovocia – jablká, čerešne, broskyne, nektárinky, hrušky, slivky, figy, marhuľa, zrelý banán, vodný melón, sušené ovocie...,
• ovocné džúsy,
• zelenina – špargľa, ružičkový kel, karfiol, pór, artičoky, kukurica, fenikel, zeler...,
• huby,
• mandle, kešu, pistácie,
• alkohol.

Odporúčame: Bolestivá cysta v oblasti kolena – u koho sa objavuje najčastejšie a prečo?

• vajcia,
• mäso – kuracie, hovädzie, jahňacie, bravčové, ryby...,
• niektoré druhy ovocia, najmä s nízkym obsahom fruktózy – nie úplne zrelé banány, citrusy, čučoriedky, avokádo, kivi, papája, rebarbora...,
• niektoré druhy zeleniny – špenát, uhorka, paradajky, baklažán, paprika, olivy, cuketa, mrkva...,
• bezlepkové obilniny – ryža, pohánka, amarant, quinoa,
• fazuľové klíčky,
• bezlaktózové mlieko,
• niektoré syry, napríklad feta,
• maslo, olivový, kokosový olej,
• tofu,
• lieskovce, makadamové orechy, ľanové semená, tekvicové semená,
• javorový sirup, stévia,
• horká čokoláda,
• voda, káva, čaj.

• raňajky – lievance z pohánkovej múky s čučoriedkami a javorovým sirupom,
• desiata – smoothie z vhodných druhov ovocia a zeleniny, 
• obed – grilovaný losos s dusenou zeleninou,
• olovrant – pomaranč alebo iné citrusové ovocie,
• večera – špenát s varenými zemiakmi a volským okom.

• raňajky – omeleta s baby špenátom,
• desiata – bezlaktózový jogurt s malinami,
• obed – grilovaný steak s baby karotkou a zelenými fazuľkami na pare,
• olovrant – hrsť povolených orechov a semienok,
• večera – cuketovo-baklažánové lasagne s paradajkovým pretlakom a fetou.