Tajomstvo polievania rastlín odhalené! TAKTO vaše izbovky budú zdravé a krásne

Rastliny sú ozdobou nielen našich záhrad, ale aj domácností. Podľa vedeckých výskumov izbové rastliny zlepšujú koncentráciu a zvyšujú produktivitu, znižujú hladinu stresu a zlepšujú náladu, čistia vzduch, motivujú k práci a pomáhajú pri depresiách, úzkostiach aj demencii. 

Ak nepatríte medzi skúsených pestovateľov, tak pri pestovaní izbových rastlín sa niekedy naozaj zapotíte. Existujú však aj druhy, o ktorých starostlivosť zvládnu i tí najväčší „vrahovia rastlín". Ak chceme, aby naše rastliny boli zdravé a krásne, mali by sme im dopriať správnu starostlivosť.

Aj vám sa už stalo, že ste to prehnali so zálievkou a rastlinu ste preliali? Ako nájsť rovnováhu pri polievaní izbových rastlín? Ako správne zalievať izbové rastliny, aby vám neuhynuli, ale naopak, prosperovali?

Neprehliadni: Vyskúšajte 3 domáce roztoky na izbové rastliny a budú vám závidieť všetci známi!

Medzi najčastejšie problémy pri pestovaní rastlín patrí preliatie. Preliatie totiž môže výrazne ovplyvniť celkový zdravotný stav a rast rastliny. Vedeli ste, že problém prelievania nie je v množstve vody, ktorú rastlinám doprajete, ale v početnosti a frekvencii zalievania?

Mnohí si myslia, že polievanie izbových rastlín je jednoduchá záležitosť. Keď je substrát suchý, tak rastlinu treba poliať. A to zakaždým. Nie je to úplne tak. Správne zalievanie rastlín zohľadňuje množstvo faktorov, ako je druh rastliny, jej pôvodné prostredie, aktuálne prostredie, teplota, ročné obdobie a aj typ kvetináča, v ktorom je zasadená.

Jednou z vecí, ktorú akákoľvek rastlina neznesie je premokrenie. Premokrenie koreňového balu totiž spôsobuje zahnívanie koreňov a býva najčastejšou príčinou úhynu izbových rastlín. Čo to vlastne premokrenie je? Asi si predstavíte rastlínu stojacu v množstve vody. Premokrenie sa však netýka ani tak objemu vody, ktorý rastlinám doprajete, ale skôr frekvencií zalievania. K premokreniu dochádza vtedy, keď sú rastliny zalievané príliš často, nie keď dostanú naraz veľké množstvo vody.

Pozri aj: Medvedí cesnak - ani vy sa ho už neviete dočkať? Takto ho použite!

1. Hniloba koreňov

Hniloba koreňov je jeden z najzávažnejších príznakov premokrenia. Korene, ktoré sú dlhodobo v mokrom prostredí, majú obmedzený prístup ku kyslíku a „utopia sa“. Strácajú schopnosť plniť vyživovaciu a metabolickú funkciu, ktoré sú pre rastlinu dôležité. Tento stav taktiež vedie k rastu húb a baktérií, ktoré môžu spôsobiť rozklad koreňov a rastlina môže následne uhynúť.

Hnilobu koreňov je možné spozorovať až v pokročilom štádiu. Keď si však všimnete nepríjemný zápach alebo kašovitý pocit pri dotyku s pôdou, skontrolujte korene rastliny. Zdravé korene spoznáte podľa bielej až svetlohnedej farby a pevnej štruktúry, hnilobou napadnuté korene sú tmavé a ich štruktúra je po stlačení kašovitá.

2. Žltnúce listy

Žlté listy môžu byť príznakom niekoľkých problémov. Jednou z najčastejších príčin je práve premokrenie. Ak si všimnete, že listy rastlín žltnú, najmä ak sú sprevádzané hnedými škvrnami, môže to byť znamenie, že zalievate až príliš často. Vtedy sú korene neustále mokré, chýba im kyslík, čo vedie rastliny k stresu, ktorý sa prejavuje žltými listami.

3. Chradnutie, zvädnuté alebo opadávajúce listy

Často si myslíme, že keď rastlina vädne, potrebuje viac vody. Keď rastline začnú vädnúť listy, neznamená to vždy, že je nutné ju poliať. Aj prílišné zalievanie môže totiž spôsobiť vädnutie rastlín. Keď má rastlina príliš veľa vody, môže dôjsť k premokreniu koreňov a nedostatku kyslíka , čo vedie k ochabnutiu a vädnutiu listov. Predtým, než siahnete po nádobe s vodou, skontrolujte vlhkosť pôdy.

4. Kvapky vody na listoch 

Prebytočná voda v rastlinách sa môže prejaviť i kvapkami vody na listoch. Ak tento znak spozorujete, skontrolujte korene a nepolievajte rastlinu zopár dní.

5. Plesne alebo huby

Nadmerná vlhkosť môže vytvárať ideálne podmienky pre rast plesní alebo hub na povrchu pôdy alebo dokonca na samotnej rastline. Ak zbadáte belavý alebo zelenkavý povlak na pôde alebo na rastline, môže to byť znakom preliatia.

6. Voda nevsiaka do substrátu

Ak voda zostáva na povrchu pôdy dlhší čas bez toho, aby do nej vsiakla, je to jasný signál toho, že pôda má slabú drenáž alebo že rastlina je preliata.

7. Hnijúca základňa rastliny

Ak základňa stonky rastliny začína byť kašovitá alebo nestabilná, znamená to, že rastlina je preliata. Pôda môže dokonca zapáchať hnilobou.

8. Mäkké a ovisnuté stonky 

Keď sú rastliny preliate, ich stonky môžu mäknúť a začať ovísať. Tento príznak je často sprevádzaný inými znakmi stresu, ako je žltnutie alebo opadávanie listov.

9. Spomalený rast alebo zastavenie rastu

Ak rastlina prestane rásť alebo sa jej rast výrazne spomalí, môže to byť znakom preliatia. Korene, ktoré sú neustále v mokrej pôde, nemôžu efektívne prijímať živiny, čo môže viesť k spomaleniu alebo zastaveniu rastu.

• Na zalievanie izbových rastlín je vhodná čistá a mäkká voda s izbovou teplotou.
• Vyššiu spotrebu vody majú rastliny v lete a počas horúcejších dní.
• Počas zimných mesiacov, keď má byť obdobie vegetačného pokoja, si rastliny vyžadujú menej vody.
• Vo vegetačnom pokoji platí zásada, že čím majú izbové rastliny menej svetla, tým menej vody potrebujú.
• Rastlinám, ktoré sa nachádzajú v blízkosti tepelného zdroja a na južne orientovaných stranách vysychá substrát rýchlejšie, preto ich polievajte častejšie.
• Menšie črepníky (rastlinné miniatúry) je vhodné namáčať pravidelne do vedra s vodou (vodný, vaňový kúperľ).
• Rastliny potrebujú pri každej zálievke zaliať poriadne substrát po celom obvode kvetináča a potom ho nechať vyschnúť do určitej hĺbky (tá sa u rôznych druhov rastlín líši).

Odporúčame: Kumquat - poznáte toto exotické ovocie? Prezradíme vám, ako ho pestovať, skladovať a prečo ho konzumovať

Pri zálievke zhora sa substrát rýchlejšie prevlhčí aj živiny sa lepšie dostanú ku koreňom. Nezabúdajte na to, že črepníky musia mať odtokový otvor, ktorým pretečie prebytočná voda do misky. Pozor si však treba dať na to, aby voda v miske príliš dlho nestála. Treba ju pravidelne vylievať.

Mnohé rastliny však neznesú na svojich listoch vodu, preto je pre nich lepšia zálievka zdola (zálievka do misky). K takýmto rastlinám patrí akzakum, cyklamén, gloxínia, africká fialka alebo alokázia.

Existujú aj rastliny, ktoré obľubujú zálievku na listy, do listovej ružice. Medzi ne patria guzmánie, bromélie a ananás.

Každá izbová rastlina má rôzne požiadavky a nároky na zalievanie. Niektoré sa uspokoja s minimálnym množstvom vody (kaktusy, sukulenty), iné si vyžadujú trvale mierne vlhký substrát (papraďorasty, bromélie). Výdatnejšiu zálievku potrebujú väčšie rastliny a rastliny s veľkými listami, cez ktoré sa voda rýchlejšie odparuje.

Jednotlivé rastliny majú odlišné nároky aj počas roka. Niektoré potrebujú byť na jeseň suchšie, aby vytvorili kvetné puky. Po ich vytvorení a počas kvitnutia už však majú spotrebu vody vyššiu. Pre tieto dôvody je preto vhodné poznať, akú potrebu zavlažovania majú rastliny, ktoré pestujete, a ako ich zalievať správne. Potreby jednotlivých rastlín si môžete naštudovať v odbornej literatúre, na internete alebo sa informovať u predajcu. 

Zaujme Ťa: Žihľava, ktorá nepŕhli: Farebný koleus ozdobí každú záhradu i balkón

Nároky na zalievanie ovplyvňuje aj kvetináč, substrát a teplota

Pri polievaní rastlín treba brať do úvahy aj samotný kvetináč a okolitú teplotu. Substrát v menšom kvetináči schne rýchlejšie ako vo veľkom. Dôležitý je aj materiál kvetináča. Tie z pálenej hliny samy absorbujú časť zálievky, takže rastliny v nich zasadené je treba zalievať viac než tie, ktoré sú v plastovom kvetináči. Substrát, ktorý obsahuje aj piesok, vstrebáva vodu omnoho lepšie. To znamená, že rastlinka v takomto substráte bude vysychať rýchlejšie, a preto potrebuje dostatočné polievanie.

Dôležitú úlohu hrá i drenážna vrstva pretože odvádza prebytočnú vodu z dosahu prevažnej časti koreňovej sústavy, čím zabraňuje jej premočeniu.

Väčšina izbových rastlín má rada vlhký vzduch. Fikusy, palmy, monstery či paprade v suchom vzduchu trpia a strácajú na kráse. Odstátu vodu môžete postrekovať buď priamo na rastlinu, alebo voľne do vzduchu v blízkosti rastliny. Ak sa vám dá zvoliť intenzita postrekovania, zvoľte tú najslabšiu.

Intenzitu zálievky je treba prispôsobiť ročnému obdobiu aj okolitej teplote. V chladnejších miestnostiach zalievajte menej, vyvarujte sa dlhšie trvajúceho premokrenia substrátu, čo spolu so studeným vzduchom predstavuje pre zeleň nevhodné podmienky. Čím je teplota v miestnosti vyššia, tým častejšia musí byť aj zálievka pre rastliny.

Pre to, aby ste zistili, či už je správny čas dopriať rastline zálievku, vám poslúži jednoduchý test. Zapichnite prst asi 2 centimetre hlboko do pôdy. Pokiaľ je pôda v tejto hĺbke suchá, je čas rastlinu zaliať. Ak je však pôda stále vlhká, počkajte ešte niekoľko dní a skontrolujte ju znova.