Ako ste sa vysporiadali s ochladením po teplom začiatku tohtoročnej jesene, si trúfame odhadnúť – vytiahli ste teplejší kabát, teplejšiu bundu a možno ste už oprášili aj nejakú tú pokrývku hlavy. Ale ako ste na tom vo vnútri – v dome, byte či na pracovisku? Ste z tých, ktorí s príchodom jesene otvárajú radiátor a vypínajú ho až v apríli? Alebo sa zahrievate výlučne hrubým svetrom, dekou či teplým čajom?
Prípadne vám je blízka zlatá stredná cesta a kúrenie si zapínate a vypínate podľa potreby? Tak alebo onak, zrejme ste už samy na svojej sliznici pocítili, že dýchať vzduch vtedy, keď sa kúri, je o niečom úplne inom, ako mimo vykurovacej sezóny. A prečo vlastne tento dlhý úvod? Prekúrený vzduch v miestnosti, či sa nám to páči alebo nie, má vplyv na naše zdravie, ale aj na našu pokožku či vlasy.
A nás zaujímalo, akú vysokú daň musíme zaplatiť za to, že nechceme prežiť jesenné a zimné obdobie s od chladu modrými končatinami. Zistite o tom viac!
Ako kúrenie mení ovzdušie v domácnosti
Keď sa v miestnosti zapne kúrenie, vzduch sa mení predovšetkým z hľadiska vlhkosti. Teplý radiátor spôsobuje rýchlejšie odparovanie vody z prostredia, takže relatívna vlhkosť prirodzene klesá. Zrazu je vzduch suchší, ľahší a miestnosť pôsobí menej „sviežo“ než počas obdobia, keď sa nekúri. Suchý vzduch tiež rýchlejšie víri prach, ktorý by inak zostal usadený, takže sa môže zdať, že v interiéri ho je akosi viac.
Zmeny sa dotýkajú aj cirkulácie vzduchu. Teplý vzduch z kúrenia stúpa nahor, zatiaľ čo chladnejší zostáva pri podlahe, čo vytvára jemný prúd, ktorý si často ani neuvedomujeme. Môže to vplývať na pocit tepla v jednotlivých častiach miestnosti či na rýchlejšie vysychanie rastlín a textílií. Kúrenie tak mení mikroklímu interiéru: miestnosť je síce teplejšia, no zároveň má menej prirodzenej vlhkosti a odlišný pohyb vzduchu, než na aký sme zvyknutí v teplejšej časti roka.
Shutterstock®
Vplýva kúrenia na ľudský organizmus
Prekúrený suchý vzduch, a to tak v domácnosti, ako aj v práci či trebárs v autobuse alebo aute, výrazne vysušuje naše sliznice. Vlhkosť vzduchu v zimnom vykurovacom období býva štandardne pod tridsať percent, pričom optimálna vlhkosť je od štyridsať do päťdesiat percent.
Je preto len logické, že akonáhle začneme v bytoch a domoch kúriť, začne nás škriabať v hrdle, naša pokožka je doslova presušená, dokonca u mnohých nastupuje sezóna častého krvácania z nosa. Mnohých páli v hrtane, cítia sucho v ústach, nose aj v očiach.
Okrem toho dochádza k zvýšenej produkcii hlienov a tiež k vzniku suchého dráždivého kašľa, ktorý neraz prechádza až do chronickej fázy. Prekúrený vzduch v miestnostiach v konečnom dôsledku oslabuje imunitu, zhoršuje prejavy astmy a zvyšuje náchylnosť na ochorenia horných dýchacích ciest.
Že udrela vykurovacia sezóna, spoznáme pomerne rýchlo aj na popraskaných perách, podráždených a začervenaných očiach. Kúrenie nám takisto môže spôsobiť pocity únavy, nuž a v neposlednom rade tiež nočné chrápanie a to aj u ľudí, ktorí s tým bežne problém nemávajú.
Shutterstock®
Ako prekúrený vzduch vplýva na pokožku
Suchý vzduch počas vykurovacej sezóny narúša prirodzenú kožnú bariéru a spôsobuje rýchlejšie odparovanie vlhkosti z pokožky. Tá je potom napätá, citlivá, drsnejšia na dotyk a ľahšie sa podráždi aj pri bežných kozmetických produktoch. Ľuďom so sklonom k ekzémom či dermatitídam sa môže stav zhoršovať už po pár dňoch kúrenia.
Klesajúca vlhkosť v interiéri zároveň spôsobuje rýchlejšie vysychanie pier a vznik malých praskliniek okolo nosa či na lícach. Koža reaguje aj na teplotné prechody medzi vonkajším chladom a prekúrenými miestnosťami, čo môže viesť k začervenaniu a pocitu pálenia.
Ako kúrenie ovplyvňuje vlasy
Teplý suchý vzduch z radiátorov zrýchľuje odparovanie vlhkosti z vlasov, vďaka čomu strácajú pružnosť a sú náchylnejšie na lámanie. Končeky vysychajú rýchlejšie než počas teplejšej časti roka a vlasy pôsobia matne a bez života.
Rovnako trpí aj pokožka hlavy, ktorá sa môže vysušiť podobne ako pleť. Výsledkom býva svrbenie, jemné šupinky či sezónne lupiny. Prechod z mrazu do tepla tento proces ešte umocňuje, pretože vlasová kutikula sa pri každej tepelnej zmene rýchlo otvára a zatvára.
Ako prekúrený vzduch ovplyvňuje spánok
Teplý a suchý vzduch v spálni narúša prirodzený spánkový rytmus. Telo sa počas noci snaží ochladzovať, no ak je miestnosť prekúrená, námaha termoregulácie rastie a môžeme sa častejšie prebúdzať. Suchý vzduch navyše dráždi nosové sliznice, čo spôsobuje jemné prebudenia, o ktorých si ráno často ani neuvedomujeme, no odrážajú sa na pocite únavy.
Nízka vlhkosť v spálni zároveň zvyšuje pravdepodobnosť ranného škriabania v hrdle, suchého nosa či pocitu tlaku v hlave. Keďže sliznice cez noc vysychajú rýchlejšie, dýchanie je plytšie a ľahšie sa spustí chrápanie – aj u ľudí, ktorí s ním bežne problém nemávajú.
Shutterstock®
Ako kúrenie ovplyvňuje rastliny v domácnosti
Izbové rastliny reagujú na vykurovaciu sezónu veľmi citlivo, pretože suchý vzduch zrýchľuje odparovanie vody zo substrátu aj z listov. Aj druhy, ktoré sú inak nenáročné, môžu začať vädnúť alebo strácať farbu. Problémom je aj teplý vzduch priamo z radiátora – rastliny umiestnené na parapetoch nad kúrením rýchlo trpia prehrievaním.
Kombinácia nízkej vlhkosti a teplotných výkyvov môže spôsobiť, že listy začnú hnednúť na špičkách alebo sa výrazne skrúcať. Preto je vhodné rastliny počas zimy premiestniť ďalej od radiátorov a zvyšovať okolo nich vlhkosť – či už rosením, miskou s vodou alebo skupinovým umiestnením, ktoré ich prirodzene „zvlhčuje“.
Čo s tým?
Pokiaľ by sme chceli ísť do konkrétnych tipov a odporúčaní, spolu s odborníkmi by sme vám poradili toto:
- Pokožku hydratujte naozaj dostatočne a poctivo – týka sa to nielen pleti na tvári, ale aj pokožky celého tela, vrátane vlasov a nechtov. Suché pery si v žiadnom prípade neolizujte – majte poruke vždy kvalitný hydratačný balzam.
- Pravidelne vetrajte, avšak nie dlhodobo a cez vetračku, ale naopak – krátko a intenzívne. Okná teda otvárajte dokorán, približne na päť minút a to aj viackrát za deň, ale ideálne popri vypnutom kúrení.
- V spálni si udržujte teplotu 18 °C (+- jeden stupeň), v ostatných miestnostiach od 19 do 21 °C.
- Zvlhčujte vzduch doma aj na pracovisku živými rastlinami, prípadne kvalitnými zvlhčovačmi.
Ideálna vnútorná klíma počas vykurovacej sezóny
Počas zimy je dôležité sledovať nielen teplotu, ale aj vlhkosť vzduchu. V obytných miestnostiach sa odporúča udržiavať teplotu okolo 20–22 °C, v spálni dokonca o pár stupňov menej, aby sa podporil kvalitnejší spánok. Príliš vysoká teplota vzduch ešte viac vysušuje, takže paradoxne neprispieva k pohodliu.
Optimálna vlhkosť vzduchu by mala byť medzi 40–50 %, čo znižuje zaťaženie slizníc aj pokožky. Ak vlhkosť klesá pod tieto hodnoty, pomôže pravidelné krátke vetranie, izbové rastliny alebo zvlhčovač vzduchu, ktorý stabilizuje mikroklímu v interiéri počas celej zimy.
Čo robiť, ak máte doma príliš suchý vzduch
Ak máte podozrenie, že vzduch u vás doma klesol pod odporúčaných 40 %, prvým krokom je jednoduché meranie vlhkomerom. Pri veľmi nízkej vlhkosti pomôže aj pár malých úprav: častejšie krátke vetranie, otvorené dvere medzi miestnosťami a pridanie rastlín alebo misky s vodou k radiátoru. Tieto drobnosti dokážu mikroklímu citeľne stabilizovať.
Ak to nestačí, oplatí sa siahnuť po zvlhčovači vzduchu – ideálne takom, ktorý umožňuje nastaviť cieľovú vlhkosť. Veľký rozdiel urobí aj zníženie teploty v miestnosti o 1–2 stupne, pretože čím je vzduch teplejší, tým rýchlejšie stráca vlhkosť. V spálni tak pokojne môže byť chladnejšie ako v zvyšku bytu.
Zdravý domov aj počas vykurovacej sezóny
Vykurovacia sezóna síce prináša suchší a teplejší vzduch, no správnymi návykmi sa jej negatívnym účinkom dá jednoducho predchádzať. Stačí udržiavať primeranú teplotu, pravidelne krátko vetrať, sledovať vlhkosť a dopriať telu aj domácnosti trochu viac hydratácie. Tak si môžete užiť teplo domova bez toho, aby to pocítili vaše sliznice, pokožka, rastliny či spánok.
Aktualizovaný článok: 24.11.2025
