Bizarné vianočné zvyky a tradície: Počula si už o koze Gävle či legende o vianočnom pavúkovi?

Vianočné tradície a zvyky sa dedia z pokolenia na pokolenie. Určite i vy dnes dodržiavate rôzne zvyky, ktoré si pamätáte z detstva. Každá rodina, komunita, krajina či štát má svoje špecifické vianočné tradície. Pre mnohých z nás sa môžu niektoré z nich zdať naozaj zvláštne.

Či už ide o vianočného kapra a zemiakový šalát alebo vyprážané kura z amerického reťazca rýchleho občerstvenia (tradičná Štedrá večera v Japonsku), neexistuje žiadne písané pravidlo alebo správny spôsob, ako si vychutnať a osláviť najkrajšie sviatky v roku. 

Korene mnohých vianočných tradícií siahajú do dávnej histórie. Veľa rituálov a zvykov, ktoré naši predkovia praktizovali pred stovkami rokov, sú dnes stále badateľné v našich rodinách. 

Väčšina z nás si Vianoce spája s pokojom, pohodou a príjemnými chvíľami s najbližšími. V niektorých krajinách je to však úplne inak. Poďte sa s nami pozrieť na najbláznivejšie, najzvláštnejšie a hlavne bizarné vianočné zvyky a tradície vo svete.

Neprehliadni: Ako predísť vianočnému stresu? S týmito radami to zvládneš ľavou zadnou

Celý príbeh kozy Gävle sa začal v roku 1966. Muž menom Stig Gavlén prišiel s nápadom vyrobiť obrovskú verziu tradičnej švédskej vianočnej kozy zo slamy. Cieľom bolo prilákať zákazníkov do predajní a reštaurácie v južnej časti centra. 

Švédska koza Gävlebocken, postavená prvého decembra, s výškou 13 metrov, dĺžkou sedem metrov a hmotnosťou približne 7 ton, hľadela na námestie 31 dní až do Silvestra, kedy ju nešťastne a predčasne zničili. Spálenie prvej kozy Gävle predznamenalo novú a anarchickú vianočnú tradíciu, ktorú odvtedy obyvatelia mesta dodržiavajú každý rok.

Rok čo rok dá mesto postaviť novú kozu a miestní uzatvárajú stávky, ako dlho koza vydrží. V priebehu rokov bolo postavených 56 kôz a 38 z nich predčasne podľahlo podpaľačstvu a vandalizmu. 

Každý december miestne úrady zintenzívňujú bezpečnostné opatrenia na zaistenie bezpečnosti kôz v podobe plotov, protipožiarnej ochrany na leteckej úrovni a dokonca aj nepretržitej stráže. To však nezastavilo vandalov, ktorí každý rok prichádzajú s novými a čoraz absurdnejšími spôsobmi, ako kozu zničiť, vrátane podpaľovania horiacim lukom a šípom.

Gävleská koza je každoročne symbolom Vianoc na Zámockom námestí v Gävle. Ide o najväčšiu slamenú kozu na svete. V roku 1985 sa prvýkrát zapísala do Guinessovej knihy rekordov.

Krampus je Alpské strašidlo, mytologická bytosť v rakúskom a juhonemeckom folklóre. Postava Krampusa sa objavuje 5. decembra, obvykle v sprievode sv. Mikuláša. Mikuláš deti odmeňuje za ich poslušnosť sladkosťami, zatiaľ čo Krampus má za úlohu potrestať tie neposlušné. Podľa legendy tento strašidelný čert nezbedné deti zje a okolo 22. decembra sa premení na normálnu ľudskú bytosť a nič si nepamätá. 

Pôvod slova krampus pochádza z nemeckého slova krampas a znamená neživý. Krampus má pôvod ešte v predkresťanskom období, keď sa ľudia prezliekali do strašidelných masiek. Paradoxne tieto postavy mali ochrániť svojím strašidelným vzhľadom ľudí od démonov a zlých síl. Preto boli v predkresťanskom období súčasťou i svadobných a pohrebných sprievodov, ale aj zimného a letného slnovratu. Táto staroveká tradícia, ktorá vznikla v rakúskych Alpách, sa postupne rozšírila do celého Rakúska a aj do okolitých štátov.

Oslavy so sprievodmi Krampusov sa konajú po celom Nemecku a Rakúsku, pričom každý rok  zapĺňajú ulice strašidelné bytosti, aby pobavili davy turistov. 

Pozri aj: Dilema vyriešená: Čím obdarovať na Vianoce svojich rodičov a starých rodičov?

V najtemnejších mesiacoch waleského roka sa objavuje biely kôň, ktorý klope na dvere domov a spieva piesne. Túto tajomnú a hrozivú bytosť s menom Mari Lwyd prvýkrát zaznamenali v roku 1800. Odvtedy sa táto tradícia vo Walese dodržiava. 

Pôvod mena Mari je rovnako ako samotný kôň hlboko tajomný. Jeden jeho waleský preklad, Grey Mare (šedá kobyla), ho spája s dedičstvom bledých koní v keltskej a britskej mytológii, ktoré sú schopné prejsť do podsvetia.

Ďalší preklad pre Mari Lwyd je Grey Mary. Niektorí vedci ju spájajú s legendou spojenou s príbehom o narodení. Tehotná kobyla bola vyhnaná zo stajne, keď tam Mária prišla porodiť Ježiša. Kobyla strávila temné dni túlaním sa po krajine hľadajúc vhodné miesto, kde by mohla porodiť svoje žriebä.

Mnohí nadšenci tejto tradície sa však domnievajú, že postava koňa pochádza z predkresťanského pohanského pôvodu. 

Oslavy Mari Lwyd sa konajú medzi Štedrým dňom a Dvanástou nocou (kresťanský sviatok, ktorý sa oslavuje 5. januára. Označuje dvanástu a poslednú noc vianočného obdobia a príchod Zjavenia Pána). Jeden z obyvateľov nesie maketu koňa zhotovenú z ozajstnej konskej lebky a plachty, pod ktorou sa nosič ukrýva. Kôň v spoločnosti sprievodu putuje po obci za zvuku tradičných waleských piesní a navštevuje dom za domom. Ak sa Mari a jej spoločníci dostanú do domu, verí sa, že domácnosť bude mať celý rok šťastie.

Ukrajinci pristupujú k vianočnej výzdobe inak – rozprávkové svetielka vymieňajú za pavučiny a pavúkov. Legenda o vianočnom pavúkovi rozpráva príbeh o chudobnej vdove. Pred ich domom bola vysoká borovica. Zo stromu spadla šiška, z ktorej vyrástol nový strom. Deti boli nadšené z vyhliadky na vianočný stromček a tak sa oň starali. Nemohli si však dovoliť žiadne ozdoby.

Pavúky v chatrči počuli vzlyky detí a smutné výkriky a rozhodli sa, že nenechajú vianočný stromček bez výzdoby. Vytvorili na ňom nádherné siete a ozdobili ho elegantnými a krásnymi hodvábnymi vzormi. Ráno sa deti tešili, že ich vianočný stromček je pokrytý pavučinami, ktoré slnečné svetlo premenilo na ligotavé ozdoby vo farbe zlata a striebra.

V súčasnosti si ľudia na celej Ukrajine zdobia stromčeky malými pavúčími ozdobami nazvanými  „pavučky“ a dekoratívnymi, umelými pavučinami.

Deti na Islande nedostanú len jeden darček na Štedrý deň. Štrnásť dní pred Vianocami sa po krajine túla 13 nezbedných trollov. Rovnako ako Snehulienkiných sedem trpaslíkov, aj každý z 13 „jólasveinar“ (Jól Mládenci) má svoju prezývku a špeciálnu vlastnosť, ako napríklad Lízač lyžičiek, Zlodej sviečok či Hltač tvarohu. Každý z nich striedavo navštevuje deti, ktoré nechávajú topánky na okne svojej izby. Tie dobré obdarujú darčekmi a pre tie zlé majú nahnitý zemiak.