Ako nášmu zdraviu porospieva Lipa malolistá a veľkolistá

Ako nášmu zdraviu porospieva Lipa malolistá a veľkolistá
  • 18.04.2015
  • Hab sk

Vyskytujú sa v miernom pásme Európy a Ázie. Rastú v nížinách i vo vyšších polohách. Nájdeme ich roztrúsene v lužných a zmiešaných lesoch alebo voľne na ich okraji, na stráňach a medziach. Pestujú sa taktiež v parkoch a stromoradiach a na Slovensku je lipa symbolom slovanstva. 

Lipa malolistá je takmer tridsať metrov vysoký strom s mohutnou hustou uzatvorenou korunou. Strom sa dožíva aj šesťsto rokov a jeho listy sú striedavé, dlhostopkaté so srdcovitou nesúmernou, na okraji nepravidelne ostro pílkovitou, na líci tmavozelenou, lesklou, na rube modrozelenou a matnou, takmer lysou čepeľou. Rub listov má zväzočky chĺpkov a z pazúch listov vyrastajú vzpriamené a dlhé žltozelené blanité listene, ku ktorým prirastá v bazálnej časti vidlica. Kvety sú pravidelné, majú opadavé kališné lístky. Plodom je okrúhlastý, mierne hranatý, kožovitý a tenkostenný nažke podobný oriešok. Kvety príjemné voňajú a kvitnú od júna do júla.

Odporúčame prečítať:  Ako si poradiť s „depkou“ ?

lipa-malolista

Zdroj: Shutterstock®

Lipa veľkolistá je podobná lipe malolistej, je však vyššia (až 50 metrov) a má štíhlejší kmeň. Môže sa dožiť aj tisícky rokov, listy sú dvojradovo striedavé, väčšie so srdcovitým tvarom a na oboch stranách rovnako zelenou čepeľou. Listová stopka aj čepeľ sú chĺpkaté a plodom je väčší, hrubostenný, nažke podobný oriešok. Kvitne asi o dva týždne skôr ako lipa malolistá a je oveľa zriedkavejšia. Zber kvetov, sušenie, obsahové látky a použitie sú rovnaké.

Odporúčame prečítať:  Krásna pleť vďaka púpave lekárskej

Zbiera sa kvet v čase od júna do júla a zbiera sa celý kvet aj s listeňom v čase plného kvitnutia, keď sú stredy súkvetia už rozkvitnuté a okrajové ešte v púčikoch. Zber je náročný, lebo kvety sú zväčša vysoko a môžu sa tak dosiahnuť iba pomocou náradia. Sušia sa na vzdušnom mieste bez slnka, poprípade pri umelom teple do 35 stupňov Celzia. Pri sušení sa kvety nesmú obracať, nakoľko ich korunné lupienky sú krehké a môžu ľahko opadať. Lipa je dobrou exportnou surovinou a najčastejšie používanou bylinkou v ľudovom liečiteľstve.

lipa

Zdroj: Shutterstock®

Kvety lipy obsahujú silicu a hlavnými zložkami sú farnezol a sliz. Ďalej sú prítomné flavonoidy, triesloviny, saponíny, cukor, vitamíny C a E, karotín a tiež vosk. V medicíne sa lipa využíva najmä na prípravu čajovín a liečivých prípravkov a aplikuje sa pri chorobách z prechladnutia, kde pomáha pri nádche, chrípke, angíne, zápale priedušiek, na uvoľnenie hlienu a podobne. Používa sa tiež pri infekčných chorobách, horúčkovitých stavoch a tam, kde je potrebné potenie. Účinná je pri chorobách obličiek, pečene, na povzbudenie vylučovania žlče, pri reume, plynatosti, nechutenstve, neurasténii, bolesti hlavy a tiež ako diuretikum. Zvonka pri zápale ústnej dutiny, pri kúpeľoch a podobne. Vyrába sa z nej tiež uhlie, ktoré má podobné pôsobenie ako živočíšne uhlie, a v kozmetike je výborným prostriedkom na ošetrenie pleti. Používa sa tiež na výrobu ústnych vôd, v technike na drevo a lyko, v domácnostiach ako kvet na prípravu aromatického čaju. 

Odporúčame prečítať:  Imelo biele - spoznajte jeho liečivé účinky

Lipa nemá žiadne zistené vedľajšie účinky, avšak jej zber sa neodporúča malým deťom z dôvodu možnosti úrazu vo veľkých výškach a výskytu včiel a iného bodavého hmyzu, ktorý môže lietať okolo stromu.

Zápar – ½ lyžičky drogy na šálku vody, vylúhovať 10 minút a piť 3x denne.

Prášok – uhlie z lipového dreva pri žalúdočných a črevných ťažkostiach.

Autor: G. Švec, www.hab.sk


  • Pred komentovaním musíte byť prihlásený!

  • Nie ste ešte zaregistrovaný?

Pre zapojenie sa do diskusie alebo súťaže je potrebné mať u nás na webe registráciu a byť prihlásený. Pokiaľ registráciu nemáte, vytvoríte si ju - TU.
A následne sa stačí prihlásiť a odpovedať na súťažnú otázku.

0 komentárov

Návrat hore
Autor článku

Čo čítajú ostatní