Svalová slabosť a padanie očných viečok: Čo môže byť príčinou?

Príčiny svalovej slabosti môžu byť rôzne. Úplne bežne sa vyskytuje napríklad po nadmernej fyzickej aktivite. Je normálne, že po nejakej fyzicky náročnej práci či športových aktivitách pocítime svalovú únavu. O to viac to človek pocíti, ak nie je na pravidelný pohyb zvyknutý. Čo však v prípade, ak sa svalová slabosť objaví aj po minimálnej námahe? Môže byť príčinou nejaké ochorenie? Nadmerná svalová únava je charakteristická napríklad pre ochorenie zvané myasténia, pri ktorom sa objavuje aj padanie očných viečok. O aké ochorenie ide?

Myasténia gravis, tiež ťažká myasténia či odborne Myasthenia gravis, predstavuje závažnú nervovosvalovú poruchu, respektíve ochorenie narúšajúce nervovosvalový prenos signálov a spôsobujúce slabosť v priečne pruhovaných svaloch. Myasténiu radíme medzi autoimunitné ochorenia, čo sú choroby charakteristické nadmernou aktivitou imunitného systému, ktorý napáda štruktúry vlastného tela. V prípade spomínaného ochorenia tvorí imunitný systém protilátky a napáda konkrétne acetylcholínové receptory, ktoré majú význam z hľadiska prenosu elektrického signálu z nervu na svalové vlákno.

Pri myasténii je tento prenos narušený, v dôsledku čoho vznikajú typické sprievodné príznaky ochorenia. Príčiny vzniku takejto imunitnej reakcie organizmu, a teda vzniku ochorenia, nie sú úplne známe. Hovorí sa o vplyve stresu či prekonaných vírusových ochorení, taktiež genetických faktorov. Rovnako sa našla spojitosť s týmusom, respektíve ochoreniami tejto detskej žľazy. Myasténia sa vo vyššej miere vyskytuje u žien, pričom sa objavuje zvyčajne vo veku od 20 do 40 rokov. U mužov býva výskyt až vo vyššom veku.

Odporúčame: Aké sú komplikácie cukrovky? Pozor na príznaky tejto vážnej choroby!

Typické príznaky myasténie gravis vznikajú na základe poruchy prenosu nervových signálov do svalstva. Pre ochorenie je charakteristická svalová slabosť, respektíve nadmerná svalová únava. Spravidla pri aktivite narastá, niekedy aj príchodom večerných hodín, pri oddychu zvyčajne problém ustupuje. Typickým prejavom ochorenia je najmä klesanie očných viečok, často len jedného, k čomu dochádza v dôsledku postihnutia svalov očného viečka a okohybných svalov. Pacienta tiež môže trápiť dvojité videnie. U niektorých pacientov sa rozvíja len okulárna forma choroby, kedy sú zasiahnuté práve oči, no rokmi sa môže ochorenie začať prejavovať aj na ďalších častiach tela.

Pri myasténii totižto môžu byť zasiahnuté všetky priečne pruhované svaly, ktoré ovládame vôľou. U pacienta sa môže objaviť slabosť svalov dolných končatín a následne ťažkosti s chôdzou, taktiež problémy s rečou, prehĺtaním a spracovaním potravy v ústach. Príznakom sú aj problémy s držaním hlavy vo vzpriamenej polohe. Pri zasiahnutí mimického svalstva dochádza k stuhnutosti výrazu tváre. Niekedy sa tiež vyskytuje slabosť dýchacích svalov a dýchavičnosť, vo vážnych prípadoch môže mať pacient výrazné problémy s dýchaním.

Myasténia má progresívny charakter, pričom sa spravidla dlhodobo rozvíja celé roky. Z hľadiska liečby je nevyhnutná v prvom rade včasná diagnostika ochorenia, ktorá však môže byť náročnejšia. Pri diagnostike sa využíva celý rad vyšetrení. Sledujú sa sprievodné príznaky ochorenia, potrebné sú rozličné neurologické a svalové vyšetrenia či vyšetrenie krvi pre zistenie prítomnosti protilátok a mnohé ďalšie. Pri potvrdení myasténie lekár stanovuje vhodnú liečbu. Spravidla sa používajú lieky na tlmenie aktivity imunitného systému. Lieky umožňujú zníženie rozkladu acetylcholínu na nervosvalovom spojení, vďaka čomu dochádza k zmierneniu príznakov ochorenia.

Pri vážnejších stavoch sa využívajú kortikosteroidy či imunosupresíva. U niektorých pacientov sa pristupuje k odstráneniu týmusu. Taktiež je tu možnosť filtrovania autoimunitných protilátok z krvi. Metódy liečby však veľmi závisia od priebehu ochorenia a konkrétnych ťažkostí u pacienta. Závažnou komplikáciou choroby je respiračné zlyhávanie, pričom postihnutý môže potrebovať umelú pľúcnu ventiláciu. Hoci sa nedá hovoriť o úplnom vyliečení jedinca, myasténia má dnes priaznivú prognózu a je dobre liečiteľná. Pri správne stanovenej liečbe je možné výrazne zlepšiť zdravotný stav pacienta a neporovnateľne zlepšiť kvalitu jeho života, aby mohol viesť v podstate plnohodnotný život.

Odporúčame: Hapčí! Prečo kýchanie nezadržiavať? Značka: Už nikdy!