Nástrahy virtuálneho sveta: Čo robiť, ak sa človek stane obeťou sexuálneho predátora?

Internet je niečo, bez čoho si v dnešnej dobe väčšina z nás už ani nevie predstaviť svoj život. Táto technológia nám denne umožňuje množstvo vecí, o ktorých mohlo ľudstvo pred desiatkami rokov len snívať. Internet a digitálne technológie nám poskytujú rýchly prístup k informáciám, slúžia na vzdelávanie, informovanie, zábavu aj komunikáciu. Veľké množstvo úkonov, činností a rôznorodých aktivít sa deje v online svete. Každá minca má však dve strany a netreba zabúdať ani na to, že internet, sociálne siete a celý online priestor majú aj svoje negatívne stránky a ukrývajú rôzne nástrahy a riziká. Tie nemožno ignorovať.

Človek v online svete môže ľahko naraziť na nevhodný obsah, podvodné aktivity či klamlivé a zámerne zavádzajúce informácie. Obrovským problémom je tiež kyberšikanovanie, ktorého obeťou sa môže stať prakticky každý, muž aj žena, mladší i starší jedinci. Akýmsi novodobým fenoménom sú aj praktiky takzvaných sexuálnych predátorov na internete. V uplynulom roku podľa európskeho priemeru (EU Kids Online 2020) až 22 % detí obdržalo aspoň jednu správu so sexuálnym obsahom. Hovorenie o týchto nástrahách virtuálneho sveta by nemalo byť tabu. Kto je sexuálny predátor a čo v prípade, že sa človek stane jeho obeťou?

Odporúčame: Aktivity na motorické zručnosti detí: Pozri, netreba ani drahé hračky

Množstvo hrozieb, rizík a nástrah spojených s internetom a online svetom súvisí často s anonymitou. Mnohé osoby majú pocit, že internet im poskytuje úplnú anonymitu. Pocit anonymity následne aj pri nevhodnom a nežiaducom správaní na internete môže zabezpečiť jedincovi pocit bezpečia. Nie nadarmo sa hovorí, že na internete si mnohí dovolia oveľa viac ako v reálnom živote. Čo sa týka konkrétne sexuálnych predátorov, tí neraz predstavujú veľkú hrozbu najmä pre deti a tínedžerov. Svoje obete si hľadajú často na sociálnych sieťach, na ktorých si vytvoria profil, prostredníctvom ktorého môžu s obeťami komunikovať. Osoba s predátorským správaním môže byť dospelý jedinec, avšak aj maloletý.

Takáto osoba môže mať vopred dobre premyslenú taktiku. Spočiatku svoju obeť spravidla zahrňuje komplimentami, správa sa milo a buduje si dôveru. Vďaka tomu môže neskôr s obeťou ľahšie manipulovať. Sexuálny predátor postupne odhaľuje súkromný život obete a po čase môže od nej nátlakom pýtať intímne fotografie či videá. Ak osoba prejavujúca predátorské správanie získa takýto materiál, môže ho následne použiť aj na vydieranie, napríklad požaduje peniaze či svoju obeť inak šikanuje. V najhoršom prípade môže dôjsť aj k osobnému stretnutiu páchateľa a obete, čo môže skončiť až sexuálnym obťažovaním či zneužitím. 

Pozri aj: Kočíkovanie: Ako využiť tento čas naplno a hlavne efektívne?

Ako sme spomenuli už v úvode, viac ako pätina detí dostala v uplynulom roku minimálne jednu správu so sexuálnym obsahom. Podľa európskeho priemeru (EU Kids Online 2020) bolo 21 % detí vystavených sebapoškodzujúcemu a 10 % detí samovražednému obsahu. Deti a maloletí pritom s takýmito skúsenosťami naložia rôzne. Niektoré sa zveria rodičom či iným blízkym osobám, mnohé si to však nechajú pre seba a o tom, čo sa stalo, mlčia. Až 54 % slovenských detí má tendenciu zveriť sa s takýmito negatívnymi skúsenosťami práve kamarátom, 31 % detí sa obráti zase na rodiča. Až 22 % by však o svojej skúsenosti radšej nepovedalo nikomu. 

Sexuálni predátori a ich praktiky sú hrozbou, ktorú nemožno ignorovať a o ktorej treba hovoriť. Je potrebné, aby sme poznali riziká využívania internetu a komunikácie s neznámymi ľuďmi v online svete. Ešte dôležitejšie je, aby tieto nástrahy poznali deti a maloletí, ktorí sú najzraniteľnejší a ktorí sa často stávajú obeťami podobných nevhodných praktík. Ako zdôrazňuje minister vnútra SR Roman Mikulec: „O tomto novodobom fenoméne musíme hovoriť otvorene. Je dôležité, aby boli mladí ľudia informovaní. V komunikácii na sociálnych sieťach nesmú byť prehnane dôverčiví, opatrnosť je na mieste najmä ak komunikujú s neznámymi ľuďmi. Som rád, že sa tejto problematike venujú naši odborníci, ktorí robia preventívne kampane aj cez sociálne siete.“

Ak sa stanete obeťou sexuálneho predátora na internete, ukončite s podozrivou osobou komunikáciu, žiadne ďalšie informácie či materiály s ňou nezdieľajte ani jej neplaťte, a to ani pri vyhrážaní. Následne je potrebné vyhľadať pomoc, napríklad u rodičov, blízkych a podobne. Taktiež je vhodné oznámiť to polícii, rovnako je možné prípad konzultovať s pracovníkmi informačných kancelárií pre obete trestných činov v každom krajskom meste (osobne, telefonicky, e-mailom alebo prostredníctvom online formulára). Najmä pri vyšetrovaní môžu byť veľmi nápomocné rozličné screenshoty či uložené správy z komunikácie s páchateľom.

Najdôležitejšie je však v prvom rade myslieť na prevenciu. Kedže sú veľmi často ľahkými obeťami hlavne deti a mladiství, dôležité je hovoriť s nimi o týchto problémoch. Maloletí by mali vedieť, že pri komunikácii na internete musia byť opatrí aj zodpovední. Mali by si dávať pozor pri komunikácii s neznámymi osobami, nemali by cez internet nikomu posielať citlivé fotografie či videá, ani zdieľať informácie o osobnom živote a podobne. Deti aj maloletí by tiež mali vedieť, že ak majú skúsenosť s takýmto nevhodným správaním a aktivitami, niekto ich cez internet obťažuje, šikanuje alebo sa im niekto vyhráža, musia sa obrátiť na rodičov či inú dospelú osobu. 

Zdroj: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky – tlačová správa