Adventné obdobie sa začína. Prvá adventná nedeľa je tu, pričom tá posledná, štvrtá, nastane 21. decembra. Avšak, tipujeme správne, ak si myslíme, že to je to jediné, čo o advente viete? Samozrejme, v žiadnom prípade nechceme podceňovať a znevažovať vaše znalosti, ale pravdou je, že o adventnom období ako takom, o jeho tradícii, pointe a priebehu, sa bežne nehovorí.
Žijeme dobu, kedy nás oveľa viac zaujíma to, či nám budú ladiť sviečky na adventnom venci s gaučom a či naša ratolesť nezjedla viac čokolády z adventného kalendára, ako mala, ale prečo štyri nedele pred Vianocami tie sviečky vlastne zapaľujeme, nad tým sa zamýšľa málokto. Ak vás to však zaujíma, zistíte to v nasledujúcich riadkoch.
Začiatok liturgického (cirkevného) roka
Adventné obdobie si vieme laicky vysvetliť ako pokojný predvianočný čas (hoci v skutočnosti len málokedy v roku pobehuje po nákupných centrách viac vystresovaných ľudí, než práve počas adventu). Ak by sme však chceli ísť viac do hĺbky a to my dnes rozhodne chceme, advent (lat. Adventus – v preklade príchod) je prvou časťou takzvaného liturgického roka.
Preto, keď hovoríme o adventnom období, hovoríme o niečom oveľa vzácnejšom a hlbšom, ako len predvianočnom čase, kedy sa zapaľujú sviečky, ozdobuje stromček a rýchlo rýchlo dopeká štrnásty druh vianočného pečiva.
Začiatok vianočného obdobia
Ide o obdobie, vymedzené štyrmi nedeľami. Adventom sa prakticky začína vianočné obdobie. Adventom a jeho pointou žijú predovšetkým veriaci, pre ktorých znamená posledné obdobie pred narodením Ježiša Krista. Pre veriacich je adventné obdobie akousi duchovnou prípravou na samotné vianočné sviatky.
Znamená pre nich obdobie mieru, pokoja a radosti. V tomto období sa zároveň v kostoloch čítajú špeciálne liturgické texty a modlitby, spievajú sa adventné piesne. Chrámové rúcho počas adventu je fialové, ale tretia adventná nedeľa sa môže sláviť aj v takzvanom ružovom ornáte.
Shutterstock®
Adventné symboly a ich význam
Adventné obdobie je pretkané symbolmi, ktoré majú hlbšie posolstvo, než sa na prvý pohľad zdá. Adventný veniec predstavuje nekonečnosť, večnosť a nádej – jeho kruh nemá začiatok ani koniec. Štyri sviečky symbolizujú postupné približovanie sa k narodeninám Ježiša, no v modernej interpretácii sa spájajú aj s hodnotami pokoja, viery, radosti a lásky. Fialová farba adventu bola v minulosti znakom pokánia a duchovnej obnovy, kým ružová tretia nedeľa (Gaudete) symbolizovala radosť uprostred čakania.
Súčasťou adventu býva aj betlehem, ktorý pripomína skutočný pôvod Vianoc a tradičnú ľudovú tvorivosť. Mnohé domácnosti si zachovávajú aj tradíciu adventných väzieb z ihličia, pretože vždyzelené vetvičky symbolizujú život, odolnosť a nádej aj v období najväčšej zimy. Tieto symboly kedysi sprevádzali aj určité pravidlá – napríklad sviečky sa museli zapaľovať výhradne v určitom poradí a veniec mal byť vždy uložený na stole alebo zavesený na dverách ako ochrana domu.
Adventný veniec
Symbolom adventu, ktorý poznáme všetci a nachádza sa každoročne snáď v každej domácnosti, je adventný veniec. Jeho súčasťou sú štyri sviečky, ktoré sa postupne zapaľujú a to tak, že v prvú adventnú nedeľu sa zapáli jedna, v druhú dve, v tretiu tri a počas štvrtej adventnej nedele už by mali horieť všetky štyri sviečky naraz. Posledná adventná nedeľa sa môže prekrývať so Štedrým dňom, ako to bolo napríklad aj v minulom roku.
Shutterstock®
Zaujímavosti o adventnom období:
- Advent býval ešte donedávna úzko spojený s rôznymi poverami, veštením a ľudovými tradíciami. Ľudia verili, že čokoľvek sa udeje v tomto období, predurčí to, či už pozitívne alebo negatívne, ich budúcnosť.
- Jeho pôvod siaha ešte do 4. storočia, kedy začal postupne prenikať z kresťanského Východu až do Španielska.
- Kedysi trval advent až šesť nedieľ, takže sa začínal už po Martinovi (11.11.) a mal prísny pôstno-kajúcny charakter.
- Oficiálne sa advent končí západom slnka na Štedrý deň.
- Súčasťou každého adventného venca muselo byť aj ihličie ako symbol večného života. Ozdoby, ako šišky či oriešky, boli zase symbolom vzkriesenia. Najčastejšie býval okrúhly, pretože mal symbolizovať to, že nemá začiatok ani koniec a teda nesmrteľnosť duše.
- Štvortýždňový advent zaviedol pápež Gregor Veľký na prelome 6. a 7. storočia.
- V minulosti museli mať sviečky na adventnom venci výlučne tmavomodrú alebo fialovú farbu.
Ako sa pripravuje advent v rôznych krajinách
Nemecko a Rakúsko sú považované za kolísku adventného venca. V mnohých rodinách sa dodnes vyrábajú vence ručne, iba z prírodných materiálov. Neodmysliteľnou súčasťou adventu sú aj tradičné „Weihnachtsmärkte“, kde vôňa punču, mandlí a škorice vytvára neopakovateľnú atmosféru.
Vo Fínsku sa advent začína oficiálnym rozsvietením vianočných svetiel v Helsinkách, ktoré sledujú tisíce ľudí. Typické sú tiež „kaarsit“ – malé svietniky v oknách, ktoré symbolizujú bezpečné vedenie domov počas temných zimných dní.
V Taliansku sa adventné obdobie spája s bohatou tradíciou betlehemov. Najznámejšie pochádzajú z Neapola, kde remeselníci ručne vyrábajú celé mestské scény. Rodiny si betlehemy doma skladajú postupne – Ježiško sa vkladá do jasličiek až na Štedrý večer.
V Mexiku sa advent nesie v duchu farebných osláv „Las Posadas“. Ide o deväťdňové sprievody pripomínajúce putovanie Márie a Jozefa. Každý večer sa konajú spevy, lampiónové prechádzky a rozbíjanie piñat, ktoré symbolizuje boj proti hriechu a oslobodenie ducha.
Shutterstock®
Adventný kalendár
Adventný kalendár má prekvapivo krátku históriu – vznikol v Nemecku v 19. storočí, keď deti dostávali 24 malých obrázkov a každý deň si jeden mohli nalepiť. Až neskôr vznikli kalendáre so sladkosťami, dvierkami či drobnými darčekmi. Hoci dnes existujú desiatky verzií – kozmetické, čajové, kávové či dokonca psie – podstata kalendára je rovnaká: zjemniť čakanie a každý deň si pripomenúť malé radosti.
V mnohých rodinách sa opäť vracia zvyk vyrábať adventné kalendáre ručne. Do vrecúšok alebo krabičiek sa ukladajú nielen maškrty, ale aj drobné úlohy či milé odkazy, ktoré deťom (a neraz aj dospelým) pripomenú, že advent môže byť aj o vzájomnosti a spoločných zážitkoch, nie len o darčekoch.
Adventné tradície kedysi a dnes
Kedysi bol advent predovšetkým duchovným a pôstnym obdobím. Ľudia obmedzovali zábavy, mäso aj hlučné oslavy a sústredili sa na rodinu a vnútornú tichosť. Domácnosti žili skromným rytmom a pripravovali sa na zimné sviatky spôsobom, ktorý mal jasné pravidlá – gazdiné varili jednoduchšie jedlá, pracovalo sa pri tlmenom svetle a spievali sa adventné piesne.
Dnes sa advent spája skôr so svetlom, výzdobou a stretnutiami, ktoré dodávajú tomuto času výnimočnú atmosféru. Do popredia sa dostali moderné tradície ako nákup darčekov, otváranie čokoládových kalendárov či výber dokonale ladeného venca. Z pôvodného pokojných a introspektívnych zvykov však ostala túžba po spomalení a hľadaní rovnováhy, ktorá sa každoročne ozýva aj v rýchlom, digitálnom svete.
Či už ste veriace alebo nie, advent by mal byť úplne pre každého pokojným obdobím, kedy si každý nájde čas na svojich blízkych, kedy si uvedomí, čo má a nebude chcieť bezhlavo prijímať viac a viac, kedy skúsime o čosi častejšie a s väčšou pokorou ďakovať za to, čo máme.
Advent by nemal byť o nákupnej horúčke a o tom, aby sme zásadne napiekli viac druhov, než kamarátky a o tom, aby sme mali okná viac vyleštené, než susedky. Mal by byť čo najmenej o hmotnom a čo najviac o všetkom ostatnom, čo vy na to? Skúsime to? Krásne adventné obdobie, milé naše čitateľky!
Zdroj úvodnej fotky: Freepik
Aktualizovaný článok: 30.11.2025
