Serotonínový syndróm môže byť život ohrozujúcim stavom. Kedy vzniká?

Rôznorodé funkcie a procesy v našom tele sú ovplyvňované aj hormónmi, ktoré sa v ľudskom organizme prirodzene tvoria a vylučujú. Ide napríklad o melatonín, tyroxín, inzulín, adrenalín či ženské a mužské pohlavné hormóny. Medzi hormóny je často radený aj takzvaný serotonín, ktorý je tiež prezývaný hormón šťastia, podobne ako aj niektoré ďalšie hormóny. Je to z toho dôvodu, že táto zlúčenina prispieva k pocitom pohody a šťastia.  

Serotonín by sme však po správnosti mohli označiť skôr za neurotransmiter. Neurotransmiter je chemická látka, ktorá sa uplatňuje pri prenose nervových signálov. Pri nesprávnej hladine seronotínu v tele sa môže objaviť takzvaný serotonínový syndróm. Kedy vzniká a aké sú prejavy?

Serotonín predstavuje z chemického hľadiska derivát aminokyseliny tryptofánu. Ide v podstate o medziprodukt pri produkcii hormónu spánku melatonínu. Ten je produkovaný metyláciou serotonínu, ktorý vznikol z tryptofánu. Serotonín sa v ľudskom tele nachádza až z 90 % v tráviacom trakte, ostatok nájdeme v centrálnej nervovej sústave a krvných doštičkách. 

Funkcie serotonínu v ľudskom tele:

• podieľa sa na prenose informácií medzi nervovými bunkami,

• prispieva k pocitom dobrej nálady,
• znižuje pocity úzkosti, depresie a stavy agresivity,
• zvyšuje pohyby čriev,
• ovplyvňuje chuť do jedla,
• ovplyvňuje proces spánku a termoregulácie,
• vyvoláva stiahnutie ciev (tzv. vazokonstrikciu),
• spolu s dopamínom môže ovplyvniť sexuálnu túžbu.

Odporúčame: ​Sterilizácia ženy – čo treba vedieť o podviazaní vaječníkov?

Serotonínový syndróm predstavuje nebezpečný stav vyvolaný veľmi vysokou hladinou serotonínu v organizme. Ide o potenciálne život ohrozujúci stav, ktorý je tiež často nazývaný ako serotonínová búrka, hyperserotonémia, serotonínová toxicita či serotonínový toxidróm. Nadbytok serotonínu v tele môže viesť k závažným zdravotným problémom a vo vážnom prípade môže pri neposkytnutí liečby spôsobiť smrť. 

Serotonínový syndróm sa môže prejaviť širokou škálou symptómov, ktoré sa môžu u pacientov mierne líšiť. Odlišná môže byť u pacientov aj intenzita príznakov. Nadbytok serotonínu v niektorých prípadoch spôsobuje len miernejšie ťažkosti, no v mnohých taktiež veľmi závažné až život ohrozujúce. Príznaky sa rozvíjajú pomerne rýchlo, a to v priebehu pár hodín od pôsobenia vyvolávajúcej príčiny. 

Prejavy sa môžu týkať centrálneho aj periférneho nervového systému, môže ísť o rôzne kognitívne poruchy, taktiež somatické (telesné) príznaky. Medzi najčastejšie príznaky serotonínového syndrómu radíme:

• nadmerné potenie,
• návaly tepla,
• vysoký krvný tlak,
• zrýchlený pulz,
• nevoľnosť,
• hnačku,
• zvýšenú plynatosť, 
• zvracanie,
• hyperaktivitu a povznesenú náladu (hypománia),
• nepokoj a zmätenosť,
• bolesti hlavy,
• nespavosť,
• rozšírené zrenice,
• svalovú stuhnutosť.
• halucinácie,
• poruchy svalovej koordinácie,
• kŕče a tras.

V najzávažnejších prípadoch dochádza v dôsledku zvýšenia hladiny serotonínu k vysokým horúčkam, tremoru (traseniu svalstva), záchvatom, nepravidelnému tlkotu srdca až bezvedomiu. Závažnou komplikáciou môže byť zlyhanie ľadvín, problémy s dýchaním a rozvrat vnútorného prostredia s rozpadom svalových vlákien. Pri neposkytnutí pomoci môže byť následkom nadbytku serotonínu smrť. 

Nadmerné uvoľňovanie serotonínu v organizme môže byť zapríčinené rôznymi faktormi. Vo väčšine prípadov ide o nežiaducu reakciu na niektoré druhy liekov, napríklad pri predávkovaní, no príčinou môže byť aj nevhodná interakcia viacerých druhov liekov. V súčasnosti je známych mnoho liekov a kombinácií liekov, ktoré môžu u užívateľa vyvolať serotonínovú búrku. 

Serotonínový syndróm môžu vyvolať prakticky všetky lieky a doplnky, ktoré vplývajú na hladinu serotonínu, najmä ak sú užité vo veľkom množstve (predávkovanie) alebo jedinec naraz užíva viacero z nich. Najrizikovejšiu skupinu liekov tvoria niektoré druhy antidepresív. K serotonínovej búrke dochádza napríklad pri kombinácii SSRI antidepresív (inhibítory spätného vychytávania sérotonínu) s inými liečivami, napríklad aj silnejšími liekmi proti migréne či s opioidným liekom proti bolesti. 

K rizikovým liečivám, ktorých predávkovanie alebo nevhodná kombinácia môžu spôsobiť serotonínovú búrku, patria aj SNRI antidepresíva, inhibítory monoaminooxidázy, niektoré lieky proti migréne, lítium (stabilizátor nálady), niektoré bylinné preparáty (napr. z ľubovníka bodkovaného), niektoré lieky na HIV, doplnky stravy s tryptofánom a mnohé ďalšie.

Riziko serotonínovej búrky však vzniká aj pri užívaní extázy alebo niektorých ďalších rekreačných drog, ako LSD či kokaín. Riziko je ešte vyššie, ak sa tieto drogy kombinujú so spomínanými antidepresívami. Serotonínový syndróm sa obvykle častejšie týka osôb, ktorých zdravotný stav nie je úplne v poriadku (mimo liečených psychických ťažkostí), napríklad osôb so srdcovými problémami. Postihnúť však môže prakticky každého, kto užíva preparáty ovplyvňujúce produkciu serotonínu. 

Odporúčame: Ewingov sarkóm – koho najčastejšie postihuje táto forma rakoviny kostí?

Serotonínová búrka predstavuje závažný stav, ktorý si spravidla vyžaduje rýchlu lekársku pomoc. Lekára vyhľadajte, ak sa u vás rozvinuli vyššie spomenuté príznaky do 24 hodín po:

• začatí užívania nového lieku ovplyvňujúceho hladinu serotonínu,
• kombinovaní liečiva ovplyvňujúceho hladinu serotonínu s iným liečivom,
• zvýšení dávky lieku zvyšujúceho serotonín,
• náhodnom užití lieku ovplyvňujúceho hladinu serotonínu vo väčšom množstve,
• užití výživových doplnkov vplývajúcich na hladinu serotonínu,
• užití nelegálnych drog zvyšujúcich hladiny serotonínu. 

Diagnostika serotonínového syndrómu je pomerne komplikovanou záležitosťou. Neexistuje žiaden konkrétny laboratórny test, ktorý by jednoznačne potvrdil diagnózu. Na serotonínový syndróm sa myslí predovšetkým u rizikových pacientov, u ktorých je známe, že užívajú rizikové preparáty.

Diagnostika zahŕňa fyzikálne vyšetrenie a odobratie anamnézy. Lekár môže nariadiť krvné testy, CT, lumbálnu punkciu a mnohé iné vyšetrenia podľa potreby, a to hlavne s cieľom vylúčiť iné možné príčiny vzniknutých zdravotných ťažkostí. 

Liečba serotonínového syndrómu obvykle zahŕňa v prvom rade hospitalizáciu, a to najmä v prípade, ak sa u postihnutého rozvinulo viacero sprievodných ťažkostí. Najdôležitejšie je okamžite eliminovať látky (lieky, doplnky stravy, drogy), ktoré zvýšenú hladinu serotonínu v organizme spôsobili. Liečba je následne symptomatická, teda zameraná na zmiernenie vzniknutých ťažkostí. 

Podľa potreby sa pacientovi intravenózne podávajú tekutiny, ďalej sa uplatňujú medikamenty blokujúce produkciu serotonínu, svalové relaxanciá, kyslík, lieky ovplyvňujúce srdcovú frekvenciu a krvný tlak či znižujúce horúčku a ďalšie. Mierne formy serotonínovej búrky odznievajú do 24 až 72 hodín, úplne vymiznutie všetkých symptómov však môže trvať aj niekoľko týždňov. Závažné formy serotonínového syndrómu si vyžadujú intenzívnu liečbu v nemocnici a dlhšie pozorovanie. 

Odporúčame: MDS alebo myelodysplastický syndróm – koho postihuje a aké sú prejavy?