Ohrozené miesta našej planéty, ktoré by sme mali chrániť - pozor, aby nebolo neskoro!

Po stáročia si ľudia mysleli, že naša planéta je nezničiteľná a vždy bude nevyčerpateľným zdrojom surovín. Mnohí z nás si ani dnes neuvedomujú, že Zem sa jednoducho opraviť alebo nahradiť nedá.

V priebehu posledných storočí, s príchodom industrializácie vo veľkom meradle a rozmachom populácie, sa vplyv ľudstva na planétu stal oveľa horším a viditeľnejším. Požiare, odlesňovanie, rastúce teploty, vojny, znečistenie, rastúce sociálne nerovnosti, nekontrolovaný rybolov, neudržateľná spotreba plastov, svetové emisie oxidu, emisie skleníkových plynov, fast fashion, spaľovanie palív, letecká doprava, automobilový priemysel, plytvanie potravinami - toto všetko má negatívny vplyv na životné prostredie a nenávratne pretvára Zem.

Ešte však nie je neskoro na to, aby sme i my prispeli k záchrane našej planéty. Niektoré z najkrajších miest na svete môžu byť stále zachránené, ak im budeme venovať dostatočnú pozornosť a neničiť ich svojou zvedavosťou, túžbou po dokonalej instagramovej fotke a masovým turizmom. Tieto ohrozené miesta si zaslúžia byť zachránené namiesto toho, aby boli vyhradené pre historické knihy, ktoré budú čítať budúce generácie.

Neprehliadni: Neodolateľná ponuka! Tieto európske miesta ti zaplatia za presťahovanie

Znečistenie plastami, zakázané chemikálie, topenie ľadovcov, rastúce teploty, emisie oxidu uhličitého či nadmerné poľnohospodárstvo nie sú jedinými vplymi, ktoré škodia našej planéte. Medzi tie najkritickejšie problémy patria:

• Vodná kríza a miznúce zásoby sladkej vody

Celý svet nadmerne spotrebúva a kontaminuje svoje zásoby vody.

• Rast populácie

Organizácia Spojených národov predpovedá, že do roku 2050 dosiahne svetová populácia neuveriteľných 9 miliárd – čo znamená, že všetci budeme súťažiť o čoraz vzácnejšie zdroje. Bude tiež pomalšie a ťažšie mobilizovať ľudí k zmene, bude dochádzať k ďalšiemu znečisťovaniu životného prostredia a k zvýšeniu politickej nestability.

• Energetická kríza

Väčšina našej energie pochádza z uhlia a zemného plynu, ktoré spôsobujú škodlivé emisie a ďalšie negatívne zmeny klímy.

• Znečistenie vzduchu

Už roky vypúšťame uhlík do atmosféry a začína sa to aj prejavovať. V rušných mestách sa len dýchanie vzduchu rovná fajčeniu 10 cigariet denne.

Veľký bariérový útes sa rozprestiera na 14 stupňoch zemepisnej šírky, od plytkých oblastí ústia riek až po hlboké oceánske vody. V rámci tejto obrovskej rozlohy je jedinečná škála ekologických spoločenstiev, biotopov a druhov, vďaka ktorým je útes jeden z najkomplexnejších prírodných ekosystémov na svete.

V posledných troch desaťročiach tento prírodný unikát stratil polovicu svojej koralovej pokrývky, znečistenie spôsobilo smrteľné ohniská hviezdice a globálne otepľovanie zase zapríčinilo vyblednutie koralov. K celkovému zdraviu ekosystému neprispieva ani znečisťovanie plastovým odpadom.

V srdci Južnej Ameriky sa nachádza najväčší tropický dažďový prales na svete, ktorý je často nazývaný zelenými pľúcami planéty. Amazonský dažďový prales má rozlohu 6,7 milióna štvorcových kilometrov. Nezahŕňa len najväčší zostávajúci tropický dažďový prales na svete, ale nachádza sa v ňom aj najmenej 10 % známej biodiverzity na svete vrátane endemickej a ohrozenej flóry a fauny. Región je tiež domovom niektorých z najizolovanejších ľudských kmeňov na Zemi.

Za posledné štyri desaťročia bolo zničených asi 40 percent tohto obrovského ekosystému, ktorým preteká mohutná rieka Amazonka. Ak nezačneme konať, kvôli odlesňovaniu, nelegálnej ťažbe a globálnemu otepľovaniu sa môže táto rajská záhrada o 50 rokov zmeniť na nepoznanie.

Charles Darwin by bol zrejme šokovaný, keby dnes videl stav Galapágskych ostrovov. Zvláštna a jedinečná flóra a fauna, ktorá žije a rastie na týchto ekvádorských ostrovoch v posledných desaťročiach trpí obrovským náporom turizmu. Nespočetné množstvo lietadiel plné turistov a vodami brázdice lode, nezákonný rybolov a lov, ako aj zavádzanie inváznych druhov si vyžiadali svoju daň.

Na nádherných Galapágskych ostrovoch ležiacich v Tichom oceáne, ktoré sú známe obrovskými korytnačkami, morskými leguánmi, sulami modronohými a ďalšími suchozemskými, morskými a vtáčími druhmi, ktoré nenájdete nikde inde na svete, sa snažia ekvádorske úrady zaviesť pravidlá na ich ochranu.

Pozri aj: Najzvláštnejšie pláže na svete: Nebudeš veriť vlastným očiam!

Zatiaľ čo hladina vody vo väčšine svetových oceánov v dôsledku globálneho otepľovania a zmenšovania ľadovcov stúpa, v prípade Mŕtveho mora, ktoré doslova umiera, sa deje pravý opak. Medzitým ho každoročne navštívia tisíce zvedavých cestovateľov, ktorí plávajú v jeho vodách a chcú zistiť, či má skutočne liečivé vlastnosti.

Pochmúrnou realitou však je, že hladina vody ročne klesá takmer o jeden meter. Príčiny treba hľadať v zmesi ľudských a geologických faktorov. Mŕtve more v najbližších rokoch nezmizne, ale jeho strednodobé až dlhodobé predpovede nie sú veľmi priaznivé, pokiaľ sa veci nezmenia.

Toto ste o Mŕtvom mori vedeli?

• Mŕtve more je v priemere 9,6-krát slanšie ako svetové oceány.
• Mŕtve more je s hĺbkou 420 metrov pod hladinou mora najnižším bodom na súši.
• Z dôvodu vysokého obsahu soli, rastliny, ryby a iné veľké organizmy nemôžu rásť ani obývať Mŕtve more.
• Mŕtve more z pohľadu vedcov vôbec nie je more, ale obrovské bezodtokové jazero.
• Na dne Mŕtveho mora sa každoročne vyskytujú slabé zemetrasenia. Väčšinou sú však také slabé, že si ich ľudia nevšimnú a otrasy zaznamenajú len seizmické prístroje

Sundarbans predstavuje mangrovovú oblasť v delte vytvorenej sútokom riek Ganga, Brahmaputra a Meghna v Bengálskom zálive rozprestierajúcu na hranici medzi Indiou a Bangladéšom. Je domovom množstva ohrozených druhov, od vzácnych rýb až po poslednú populáciu tigrov na svete. Štyri chránené oblasti v Sundarbans sú zapísané do svetového dedičstva UNESCO. Tento najväčší mangrovový les chráni Bangladéš pred pobrežnou eróziou, cunami a prudkými búrkami.

Dnes je táto biosféra svetového dedičstva čoraz viac ohrozovaná škodlivými odpadovými vodami, priemyselným znečistením a ťažkou ťažbou dreva v tejto oblasti.