Jazdím Ford pre život: Deň, plný adrenalínu, s vôňou z motorov Ford

Keď som dostala ponuku zúčastniť sa akcie, kde si otestujem jazdné zručnosti a čo-to sa môžem priučiť, bola som skeptická. Veď jazdím viac, ako 20 rokov, čo už by som sa len nové naučila?! Nakoľko som z podujatia mala napísať článok, nedalo sa len prísť a pozerať, musela som sa zaregistrovať a absolvovať všetky stanovištia. Veď písať o niečom, čo ste zažili, je oveľa viac autentické a pravdivé. Takto verejne sa ospravedlňujem organizátorom podujatia: Jazdím Ford Pre Život – kurz predchádzania a zvládania krízových situácií na ceste, s podtitulom „Dieťa na palube“. Bola to jedna úžasná akcia a ja im ďakujem, že som sa jej mohla zúčastniť. 

Otestovala som si svoje správanie za volantom pod stresom, vyskúšala jazdu v extrémnych podmienkach, dozvedela sa informácie priamo zo zdroja, stretla veľa nových a príjemných ľudí a ešte sa aj zabavila v ženskom kolektíve.

Pozri aj: Jazdím Ford pre život - Dieťa na palube

Prvotným cieľom akcie Jazdím Ford pre život je zlepšiť bezpečnosť na cestách a povedomie o nej. Mladé mamičky sa mohli zaregistrovať na stránke www.jazdimfordprezivot.sk. Vylosovaných bolo viac, ako 100 účastníčok. Vylosované mamičky dostali zadarmo kurz predchádzania a zvládania krízových situácií. Akcia sa konala 19. - 20.5.2018. Hlavnými organizátormi boli Ford a Centrum bezpečnej jazdy.

Bezpečná jazda si vyžaduje plnú koncentráciu, čo je občas problém pri šoférovaní s malými deťmi v sedačkách. Štatistiky za rok 2017 uvádzajú až 989 dopravných nehôd, pri ktorých bolo účastníkom dieťa do 15 rokov. Preto je naozaj dôležité venovať sa tejto skupine šoférov – mamičkám s deťmi do 15 rokov a rozširovať informácie o bezpečnosti a ak je to možné, poskytnúť im aj tréningy bezpečnej jazdy.

Projekt si zobrala „pod krídla“ moderátorka Miriam Kalisová, ktorá je sama milujúcou mamičkou a aktívnou šoférkou. Miriam patrí k príjemným a veľmi pohodovým maminám, teda podľa môjho názoru, preto jej účasť na projekte bola dobrá voľba.

Môj deň sa začal šoférovaním z Bratislavy do Orechovej Potône, Centra bezpečnej jazdy. Registrácia účastníčok kurzu bola medzi 10:00 a 11:00 hodinou. Každá účastníčka dostala program dňa na farebnej stuhe (mohli sme si vybrať zo siedmych farieb). To znamená, že počas dňa sa striedali na 7-ich stanovištiach skupiny mamín po  8-ich členkách. Maminy sa väčšinou medzi sebou nepoznali. Nakoľko sa však celý deň spolupracovalo vo dvojiciach, vznikali tu hneď aj nové priateľstvá – tzv. „social program“.  Deň bol naozaj bohatý.  Začal sa 10:00 hodinou a cieľovú rovinku dosiahol o 19:00 hodine. Na celodennom kurze boli tieto stanovištia a takýmto výzvam sme čelili:

Zistila som, ako presne dokážem manévrovať autom medzi kužeľmi. Ako viem zatáčať v ostrej zákrute a v úzkom priestore,  parkovať či brzdiť pod stresom. Vyskúšala som si cúvanie a moje reakcie v strese. Priznávam, nakoniec sme inštruktora jazdy zlanárili, aby išiel s nami v aute. Trať bola síce vyznačená, ale orientácia asi nepatrí medzi silné ženské stránky. Navigácia osobne v aute sa počúvala lepšie, ako cez vysielačku.

Súčasťou tohto stanovišťa bol aj simulátor nárazu. Najskôr sme nastúpili do pripravenej sedačky a pripútali sme sa bezpečnostným pásom. Potom nás spustili dole, kde sme narazili pri rýchlosti 30 km/hod. Všetky sme vedeli, čo nás čaká a aj tak nás sila nárazu prekvapila. Nie, určite to nie je vôbec príjemné - zažiť niečo podobné s autom.

Okrem toho vyskúšali sme si simulátor prevrátenia auta na kapotu a jeho následné kotúľanie. Vedeli sme, že sa nám nič nemôže stať, brali sme to ako adrenalínovú atrakciu. Overili sme si, že bezpečnostné pásy vedia udržať aj hlavou dole. A že čas je relatívny pojem, tie sekundy nepohodlia pripadajú ako minúty. Toto stanovište bolo iné v tom, že sme testovali niečo, čo určite nechceme zažiť.

Odporúčame: AUTO TEST: Karoq Style 2.0 TDI 110 kW – pilier predaja ŠKODA AUTO

Precvičenie predlekárskej prípravy a poskytnutia prvej pomoci. Myslíte si, že nudné stanovište? Opak bol pravdou. Nakoľko to bolo stretnutie mamičiek, každá sa vedela podeliť o zážitok s deťmi, či už pri úrazoch alebo poskytovaní prvej pomoci. Úžasné bolo, že sme si mohli vyskúšať oživovanie figurín a naučiť sa rozlišovať záchranné prvky podľa veku detí, dospelých. Škoda, že takýto kurz nie je už povinný na školách, respektíve viac dostupný širšej verejnosti.  Verím, že veľa ľudí by stratilo zábrany pomôcť v situáciách, ktoré ohrozujú život. Veď argument, radšej nepomôžem, aby som neublížil, je len alibi nášho svedomia.

Tu sme skúšali a trénovali nedotáčavý šmyk, resp. šmyk prednej nápravy. Prejavuje sa tak, že auto ide rovno, napriek tomu, že vy sa snažíte zabočiť. Okrem toho, šoférujete po mokrej a šmykľavej ploche (niečo ako povrch na prechode pre chodcov) a strieka na vás voda zo všetkých strán. Nakoľko máte dostatok miesta na manévrovanie auta a aj jeho ubrzdenie, respektíve otočenie bez možnosti nárazu, šoférovanie som si užívala. Do vysielačky počúvate navigáciu od pána inštruktora, ktorý sa vás snaží usmerniť. No tak či tak, jazda sa prispôsobuje vašim zručnostiam.  Toto stanovište bolo pre mňa pocitovo bezpečné, preto sme si dovolili (bonzujem :-)), aj so spolupartnerkou Radkou, za volantom viac, ako nám bolo povedané...  Veď kde už, ak nie tu, vyskúšať niečo, čo by ste na normálnej ceste nikdy nechceli zažiť. Pán inštruktor bol pán s veľkým „P“, povzbudil, zhodnotil, vytkol, motivoval, pochválil a vždy „trafil“ to, čo bolo najdôležitejšie.

Ako zvládnuť vyhýbací manéver, krízové brzdenie. Vyskúšať si, ako sa brzdí dole mokrým kopcom. Aká dlhá je dráha pri rôznych rýchlostiach. A čo to vlastne je - núdzové brzdenie. Vyskúšať si naraz niekoľko cestných situácií umožní zlepšovať reflexy. Ani som si nemyslela, že na mokrej vozovke a pri jazde dole kopcom má auto takú dlhú brzdnú dráhu. Zase, nie že by sme sa naučili niečo nové, ale zažili sme na vlastnej „koži“, že hoci sa snažíte brzdiť aj očami, fyzikálne zákony neoklamete.

Neprehliadni: AUTO TEST: Mestský crossover Hyundai KONA 1,6 T-GDi STYLE, 4x4

Vďaka spolupráci so spoločnosťou, ktorá predáva a distribuuje detské sedačky, sme sa dozvedeli niečo nové. Od januára tohto roku platí nový zákon. Najväčšia zmena podľa mňa je to, že sedačky sa budú vyberať podľa výšky dieťaťa a nie podľa kíl. A druhá dôležitá informácia je, že do veku  15-tich mesiacov  musí byť pripútané v sedačke v protismere jazdy.

Mohli sme si pozrieť, ohmatať, popýtať sa na všetko, čo nás ohľadom autosedačiek zaujímalo. Mali sme zdroj na mieste akcie a veľa mamičiek to aj využilo.

Pre mňa asi tá naj testovačka. Až mi bolo ľúto, keď nám vypršal čas na tomto stanovišti.

Odtrhová plošina dokáže simulovať pretáčavý šmyk a iné nástrahy klzkej vozovky. Ide o simuláciu situácie, kde vás „predbiehajú“ zadné kolesá. Ako zareagovať: nemáte v žiadnom prípade brzdiť, máte volant prudko stočiť na opačnú stranu ako vás ťahá, a popritom zošliapnuť spojku. Už len keď to píšem, viem, že vám dávam viac informácií, ako sa vám vie uložiť do pamäti. Samozrejme, závisí ešte, či máte auto na manuálny prevod alebo s automatom. My sme si otestovali štyri rôzne autá Ford, s oboma druhmi prevodov. Ten automat je na ovládanie jednoduchší. Keby ste ma videli, ako som prehadzovala nohy – spojka, brzda, spojka, brzda a ako nás parádne točilo!!! Áno, na tréningovej ploche je to zábava, iné je to v ostrej premávke. Nie, určite som sa na 100 % nenaučila, ako mám zareagovať v podobnej situácii, ale v hlave mi ostal ten pocit, že túto situáciu som už zažila. A verím, že sa mi „rozsvieti svetielko“, ako čo najlepšie zareagovať.

Dobré videnie je základným predpokladom bezpečnej jazdy. Spoločnosť NeoVízia sa postarala o kontrolu očí. Veď zrak je pri šoférovaní veľmi dôležitý, je potrebné si ho ustrážiť. Viaceré sme privítali, že sme si mohli dať skontrolovať zrak. Veď‘ pri tých malých deťoch je problém odskočiť si aj k lekárovi.

Ak ste sa dostali vo vašom čítaní až sem, je vám jasné, že išlo o veľmi zaujímavú akciu. Bola perfektne zvládnutá organizačne, ale aj obsahovo. Niežeby sa po tomto tréningu stali z nás odvážnejšie a sebavedomejšie šoférky. Práve naopak, asi všetky sme si uvedomili, že sekundy za volantom podľa našej reakcie vedia zmeniť osud. Verím, že všetky sme si v hlave odniesli ešte väčší pocit zodpovednosti pri šoférovaní. 

Skláňam sa pred organizátormi, ktorí začali s osvetou tohto štýlu. A čo musím ešte vyzdvihnúť, sú inštruktori jazdy, ktorí boli úžasní a milí profesionáli. Ich pripomienky a komentáre k jazde nielen poučili, ale aj spontánne rozosmiali. A o to predsa išlo. Naučiť sa  niečo nové a zároveň mať príjemný zážitok. Ešte raz FORD, veľká vďaka.

Testovali sme: AUTO TEST: Ženský pohľad na Crossover Toyota C-HR, hybrid 1,8 l