Dumpster diving - kontroverzný spôsob záchrany potravín len pre silné žalúdky

Hrabanie v odpadkoch sa nám všetkým spája s chudobou, bezdomovcami a nepríjemným zápachom. Dajme si však ruku na srdce, nikdy ste od kontajnerov nevzali starú vázu, zvädnuté izbové rastliny alebo kus nábytku, ktorý ste použili na chalupe?

Ak ste pri kontajneri zahliadli človeka, ktorí sa hrabal v smetiach a ani zďaleka vám nepripomínal bezdomovca a nakoniec zo smetí vybral zabalenú zeleninu či chlieb, tak vedzte, že nemuselo ísť o niekoho, kto je bez domova. Možno ste len stretli vyznávačov fenoménu zvaného dumpster diving. Pozor, nejde o žiadnu úchylku, ale o jeden zo spôsobov, ako chrániť našu planétu a ešte pri tom ušetriť.

Čo sa skrýva pod pojmom dumpster diving a ako sa stať dumpster diverom?

Neprehliadni: Second hand podporuje udržateľnú módu, ale netreba sa nechať zlákať všetkým. Čo tam radšej nekupovať?

„Pre jedného odpad, pre druhého poklad." Túto vetu určite už počul každý z nás. Pri dumpster divingu to platí dvojnásobne. V preklade tento výraz znamená potápanie v kontajneroch. Ide vlastne o záchranu vyradených a nepoužitých predmetov z komerčných, priemyselných alebo obytných kontajnerov. Jednoducho povedané, táto aktivita spočíva vo vyberaní potravín a jedla z koša na odpadky či kontajnera, ktoré sa môže ešte skonzumovať. 

Mnohým z nás sa táto myšlienka vyberania jedla zo smetného koša či smetnej nádoby môže zdať odpudzujúca. Je však dôležité si uvedomiť, prečo sa tieto potraviny vyhadzujú. Cieľom dumpster divingu je snaha zachrániť použiteľný tovar a jedlé potraviny, ktoré by sa inak zbytočne vyhodili.

Nejde však o nedojedené zvyšky jedla alebo potraviny, ktoré sú pokazené. Najmä v kontajneroch, ktoré patria supermarketom, končí veľké množstvo ovocia a zeleniny, ktoré má iba kozmetickú vadu, trvanlivé potraviny s poškodeným obalom či potraviny s blížiacim sa dátumom minimálnej trvanlivosti. Hnedé banány, oťukané jablká či potraviny s uplynutým dátumom spotreby nesmú supermarkety zo zákona predávať, hoci mnohé z nich je možné bez problémov konzumovať.

Tento fenomén s názvom dumpster diving vznikol v USA, kde je jedla skôr nadbytok, a preto často končia v kontajneroch. Lovenie jedla je populárne i v Dánsku či Nórsku. Podmienky na dumpster diving na Slovensku nie sú úplne ideálne. Veľa kontajnerov je zamknutých alebo sa jedlo znehodnocuje, aby si preňho už nikto nechodil. Ak by ste však mali chuť si niečo takéto vyskúšať, vyberte sa do Bratislavy, Zvolena alebo Liptovského Mikuláša. 

Hoci lovenie vyhodeného jedla z kontajerov pôsobí ako nevinná aktivita, vo väčšine štátov, predovšetkým tých západných, nie je úplne legálnou činnosťou. Vzhľadom na to, že aj kontajnery majú svojich majiteľov, či už je to súkromník, obec alebo supermarket, na ich vyberanie by sa dalo pozerať ako na krádež. Takisto supermarkety kvôli dumpster divingu prichádzajú o tržby.

Dumpster diverom sa stávajú väčšinou tí, ktorí chcú trochu ušetriť, ale aj tí, ktorí presadzujú udržateľný spôsob života. Ku kontajnerom chodia dôchodci, študenti a najmä bezdomovci. Ľudia sú väčšinou zhovievaví a dokážu sa o nájdené jedlo podeliť.

Na dumpster diving sa dokonca zameriavajú najrôznejšie mapy, ktoré zobrazujú lokality s najlepšími kontajnermi. Dobrým príkladom je dumpstermap.org, kde sú vyznačené miesta aj s radami, o koľkej hodine je vhodné prísť a na čo si dať pozor.

Pozri aj: Každý krok sa počíta: Ekologický bedeker pre vašu domácnosť

Snáď najťažšia vec na dumpster divingu je prekonať stigmu, ktorá prichádza s úkonom hrabania sa v odpadkoch. Naša kultúra spája toto správanie s chudobou a s hanbou, preto stále existuje silná kultúrna zaujatosť voči dumpster diving.

Ak premýšľate nad tým, že si túto nezvyčajnú aktivitu vyskúšate, prečítajte si nižšie nepísané pravidlá dumpster dvingu:

• Najprv sa vydajte na prieskum, zistite, kedy supermarkety vyhadzujú potraviny do nezamknutých kontajnerov. 
• Vybavte sa rukavicami, starším oblečením s dlhým rukávom a čelovkou, nech do kontajnera dobre vidíte. Vezmite si so sebou aj vrecia alebo pevnú tašku na nájdené potraviny.
• Berte len to, čo potrebujete. Nezabudnite, že na týchto potravinách sú často závislí ľudia bez domova.
• Upracte po sebe, vrecia s odpadkami opäť zviažte a vráťte späť do kontajnera, ktorý po sebe zatvoríte.
• Nájdené jedlo nezabudnite poriadne umyť, očistiť a uskladniť.

Vedeli ste, že tretina všetkého vyprodukovaného jedla na svete sa vyhodí alebo nejako znehodnotí? V Európe sa ročne vyprodukuje takmer 59 miliónov ton potravinového odpadu, čo predstavuje 131 kg na obyvateľa, pričom viac ako polovicu vyhodia domácnosti, 30 % sa znehodnotí pri výrobe, 12 % v stravovaní a zvyšok vyplytvajú obchody. Také množstvo potravín by nasýtilo viac ako 3 miliardy ľudí.

Ak chcete aspoň trochu prispieť k zníženiu týchto šokujúcich čísel, zamerajte sa na to, ako plytváte potravinami a jedlom vo svojej domácnosti. Skúste nakupovať iba lokálne a sezónne potraviny, naplánovať si jedálniček na celý týždeň, nakupujte podľa zoznamu a snažte sa spotrebovať všetko, čo ste nakúpili. Jedna domácnosť síce neovplyvní správanie obrovských obchodných reťazcov, ale svojím konaním môžete byť inšpiráciou pre svoje okolie.