Jód v ľudskom tele – koľko ho treba a kedy dokáže napáchať škody?

Všetkého veľa škodí. Toto slovenské príslovie sa dozaista každému aspoň raz ukázalo byť pravdivé. Pri jóde to platí stopercentne a za každých okolností. Jód síce potrebuje naše telo pre správnu funkciu, no nadbytok vie napáchať naozaj obrovské škody. Negatívny vplyv má najmä na našu štítnu žľazu. Avšak ani opačný problém netreba podceňovať. Keď telu chýba jód, je to tiež nepriaznivá situácia. Čo všetko by sme o jóde mali vedieť? Aké funkcie plní v ľudskom organizme a ako si ho dopĺňať?

Jód (latinsky iodes, značka I) predstavuje chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov s protónovým číslom 53. Ide o látku zo skupiny halogénov, medzi ktoré radíme aj fluór, chlór či bróm. Pre jód je typické, že tvorí tmavofialové doštičkovité kryštáliky. Je rozpustný v morskej vode, v zemskej kôre či slnečnej sústave je jeho výskyt skôr zriedkavý. Ako prvý ho izoloval francúzsky chemik Bernard Courtois v roku 1811. V priebehu histórie si jód v rôznych zlúčeninách a v formách našiel široké uplatnenie.

Napríklad v medicíne sa už dlhú dobu používa na dezinfekciu okolia rán, uplatňuje sa vo farmaceutickom aj potravinárskom priemysle, pri výrobe farieb či pri fotografovaní. Z hľadiska ľudského organizmu je však potrebné zmieniť, že jód je dôležitým biogénnym prvkom. Je nevyhnutný pre správny vývoj organizmu a najmä činnosť štítnej žľazy. Odporúčaná denná dávka jódu je pre dospelého človeka približne 50 − 150 µg (mikrogramov), vyšší príjem je potrebný v období tehotenstva a dojčenia.

• je nevyhnutný pre vývin plodu a dieťaťa,
• ovplyvňuje fungovanie štítnej žľazy,
• pomáha pri produkcii hormónov štítnej žľazy (je stavebnou súčasťou tyroxínu a trijódtyronínu)
• má význam pri udržiavaní optimálnej hladiny energie v tele,
• má priaznivý vplyv na imunitu,
• prispieva k správnemu fungovaniu nervového systému,
• prispieva k udržaniu zdravej pokožky, nechtov a vlasov,
• vplýva na metabolizmus,
• zaisťuje normálny duševný vývoj,
• pomáha z tela odstraňovať toxíny, chemikálie a ťažké kovy.

Odporúčame: Prezradíme ti: Naozaj má brokolica protirakovinové účinky?

Ak telo nemá dostatok jódu, môže to viesť k narušeniu základných funkcií, za ktoré je táto látka v organizme zodpovedná. Príčinou nedostatku býva obvykle nepostačujúci príjem jódu stravou, v niektorých prípadoch tiež môže byť deficit spôsobený nejakým zdravotným problémom jedinca.

Na nedostatok sú náchylnejšie napríklad tehotné a dojčiace ženy, keďže spotrebovávajú tejto látky o niečo viac. Hojne jódu nachádzame v soli a morských živočíchoch, preto neraz bývajú deficitom viac ohrození vegetariáni, vegáni či osoby so stravou obmedzujúcou soľ.

Dlhodobý nedostatok jódu sa môže prejavovať nasledovne:

• vo vážnych prípadoch viditeľné zväčšenie štítnej žľazy (prítomnosť strumy na krku),

• nadmerná únava,
• zhrubnutie kože a vlasov,
• vypadávanie vlasov,
• priberanie,
• úbytok vitality,
• zimomravosť,
• zápcha,
• problémy so spánkom,
• chudokrvnosť,
• podráždenie a sklony k depresiám,
• u žien poruchy menštruačného cyklu, problémy s tehotenstvom,
• u mužov poruchy plodnosti.

Obrovským problémom je nedostatok jódu počas tehotenstva, teda počas vývinu a rastu dieťaťa, ale aj nedostatok u malých detí. Nedostatok počas vnútromaternicového vývinu vedie k poruchám vývoja a rastu mozgu.

Spôsobiť môže mentálne postihnutie i takzvaný kreténizmus (čo je porucha telesného a duševného vývinu spôsobená nedostatočnou činnosťou štítnej žľazy). Nedostatok jódu u malých detí sa môže prejaviť poruchami učenia a pozornosti, znižovaním IQ, pomalými reflexami alebo hyperaktivitou. 

V porovnaní s nedostatkom jódu je jeho prebytok skôr menej častým problémom. Naše telo sa totiž veľkého množstvo jódu zbavuje močom. Predávkovanie bežnou stravou, respektíve potravinovými zdrojmi jódu, je tak veľmi nepravdepodobné. Ťažkosti spojené s nadbytkom jódu sa môžu objaviť najmä v prípade jeho dopĺňania vo vysokých dávkach z iných zdrojov, napríklad výživových doplnkov. Nadbytok jódu môže viesť k nadmernej činnosti štítnej žľazy, čo sa môže prejavovať rôznymi zdravotnými ťažkosťami.

Extrémny a dlhodobý nadbytok jódu môžu sprevádzať tieto príznaky:

• zdurenie štítnej žľazy,

• afty v ústach, 
• kovová chuť v ústach,
• bolesti hlavy,
• nervozita,
• nespavosť,
• chudnutie, 
• tras,
• vypadávanie vlasov,
• kožné problémy,
• hnačky.

Odporúčame: Meď v ľudskom tele – aké má funkcie a ako si ju doplniť?

Jód by sme svojmu telu mali primárne dopĺňať prostredníctvom pestrej stravy. K základným potravinovým zdrojom jódu patrí soľ. Soľ ako taká jód neobsahuje, ale na Slovensku, ako aj v mnohých okolitých krajinách, je už veľmi dlho o jód (napr. vo forme jodidu draselného) obohacovaná. V obchodoch ju nájdeme pod označením jodidovaná soľ. Do soli je jód pridávaný s cieľom predísť v populácii nedostatku tohto minerálu. Soľ používa prakticky každý a pri varení je bežnou surovinou.

Jodidovaná soľ tak predstavuje ľahký spôsob, ako ľudom celoplošne dopĺňať dôležitý minerál. Soľ obohatená o jód prakticky pomohla eliminovať výskyt endemickej strumy – zväčšenia štítnej žľazy v dôsledku nedostatku jódu. Pred zavedením jodizácie soli sa endemická struma vyskytovala pomerne často. Jód sa však v rôznorodých potravinách vyskytuje aj prirodzene.

Medzi zdroje jódu patria:

• morské riasy – kelp, wakame, nori,

• morské ryby – treska, makrela, tuniak, sardinky,
• morské plody – ustrice,
• morská soľ,
• mlieko,
• vajcia,
• sušené slivky,
• topinambur,
• cibuľa a cesnak,
• čerešne a višne,
• niektoré minerálne vody.

Okrem potravín je možné telu dopĺňať jód aj inými cestami, najmä formou výživových doplnkov. Dostupný je jód vo forme tabliet, ktoré obvykle obsahujú buď jodid draselný alebo jodid sodný. Okrem toho je však možné v lekárňach nájsť aj doplnky obsahujúce výťažky z morských rias, ktoré sú prirodzeným zdrojom dôležitého jódu. Jód je dostupný dokonca aj v tekutej forme. Reč o takzvanom koloidnom jóde, ktorý obsahuje mikročastice jódu. V takejto forme je látka veľmi dobre vstrebateľná.

Dopĺňanie jódu by však vždy malo byť konzultované s lekárom, ktorý môže odporučiť užívanie výživových doplnkov v prípade odhaleného nedostatku. Doplnky stravy s jódom by bez vedomia lekára nemali užívať osoby s autoimunitnými ochoreniami štítnej žľazy či osoby, ktorým lekár predpísal nejaké liečivá na štítnu žľazu. 

Jódové tablety sa používajú aj na ochranu štítnej žľazy pri radiačnej udalosti, napríklad pri výbuchu v jadrovej elektrárni alebo po útoku jadrovými zbraňami. Užitý nerádioaktívny jód má naviazať väzobné miesta na štítnej žľaze, čím ju chráni pred naviazaním rádioaktívneho jódu zo životného prostredia, a tým aj pred vznikom rakoviny.

Pre účel ochrany štítnej žľazy pred rádioaktivitou by sa jódové tablety mali vždy užiť krátko (najlepšie 1 až 2 hodiny) po jednoznačnej výzve autority (napr. po oznámení vedením štátu cez televíziu alebo rozhlas) a nikdy nie preventívne!

Odporúčame: Neznáma šošovica toor dal – lepšia a výživnejšia než ostatné?