Čo je septická artritída? Pozor na príznaky, následky môžu byť nezvratné

Pod pojmom artritída rozumieme zápalové ochorenie kĺbov, ktoré je spravidla sprevádzané opuchom kĺbov, ako aj ich obmedzenou pohyblivosťou. Skrátene, ide o zápal kĺbov. Avšak, artritída nie je jedno jediné ochorenie, ale skôr skupina rôznych diagnóz, ktorých hlavnou črtou je zápalový proces v kĺbe vedúci k ich poškodeniu. 

Najčastejšie sa pravdepodobne môžeme stretnúť s pojmom reumatoidná artritída (ľudovo reuma). Ide o chronické systémové zápalové ochorenie kĺbov, ktoré obvykle vzniká na podklade autoimunitnej poruchy. Ďalšou formou artritídy je aj dna, pri ktorej vzniká v kĺbe zápal z dôvodu ukladania kryštálikov kyseliny močovej v kĺboch a ich okolí. 

Spomenúť tiež môžeme psoriatickú artritídu, pri ktorej zápal poškodzuje nielen kĺby, ale aj kožu. V nasledujúcom článku sa zamierame na ďalšiu formu artritídy, a to takzvanú septickú artritídu. Prečo vzniká a aké sú rizikové faktory? Aké sú charakteristické prejavy? A aké sú možnosti liečby? Zistite viac!

Septická artritída patrí do kategórie zápalových ochorení kĺbov, podobne ako ostatné formy artritídy. V tomto prípade je však vzniknutý zápal v kĺbe infekčného pôvodu, teda je zapríčinený rôznymi patogénnymi mikroorganizmami. Túto formu artritídy preto nazývame aj infekčná artritída. Keďže ide o hnisavý kĺbový zápal, používa sa tiež termín purulentná artritída. 

Septická artritída obvykle prebieha ako akútne ochorenie. Chronická forma je zriedkavá, čím sa aj odlišuje od iných zápalových ochorení kĺbov (reumy, dny), ktoré mávajú práve naopak chronický, čiže dlhodobý priebeh. 

Vo väčšine prípadov je infekčnou artritídou postihnutý iba jeden kĺb, čo nazývame monoartritída. Pri postihnutí 2 až 4 kĺbov hovoríme o takzvanej oligoartritíde a ak je v tele postihnutých 5 a viac kĺbov, tento stav nazývame polyartritída. 

Odporúčame: ​Zápal rohovky – charakteristické príznaky a možné príčiny vzniku, ktoré netreba podceniť

Ako už z vyššie uvedených riadkov vyplýva, príčinou septickej artritídy je infekcia. Za tú môžu byť zodpovedné rôzne druhy patogénov, ktoré sa ku kĺbu môžu dostať viacerými cestami:

• z okolitých zapálených štruktúr,
• infekcia krvou pri nákazách v iných častiach tela (napr. aj pri infekciách horných dýchacích ciest),
• pri priamom poranení kĺba, respektíve okolitých štruktúr (napr. cez neošetrenú hlbšiu kožnú ranu v blízkosti kĺba),
• pri injekčnej aplikácii liekov alebo drog v okolí kĺba,
• po chirurgickom zákroku v kĺbe. 

Septická artritída sa teda objavuje buď ako samostatný zdravotný problém, alebo aj ako sprievodná komplikácia iného ochorenia. Čo sa pôvodcov ochorenia týka, najčastejšie sa objavuje infekčná artritída bakteriálneho pôvodu, nazývaná tiež bakteriálna artritída. 

Avšak, septická artritída môže byť zapríčinená aj vírusmi, plesňami či parazitmi. Až za 50 % infekcií je zodpovedná baktéria Staphylococcus aureus, teda zlatý stafylokok. Okrem toho patria k častejším pôvodcom infekcie streptokoky, najmä Streptococcus pyogenes. Aj baktérie Borrelia spôsobujúce lymskú boreliózu, ktoré sa prenášajú pri prisatí kliešťa, môžu napadnúť kĺby a vyvolať zápal.

Rovnako môžeme spomenúť pohlavne prenosné baktérie Neiseria gonorhoeae, spôsobujúce kvapavku, ktoré v niektorých prípadoch rovnako postihujú časti pohybového systém. K ďalším možným pôvodcom septickej artritídy môžeme zaradiť aj kvasinky Candida albicans.

Infekcia kĺbu – rizikové faktory:

• detský a naopak vyšší vek nad 60 rokov,
• iné ochorenie kĺbov,
• aplikácia liekov do kĺbu,

• prekonaný zákrok na kĺbe (náhrada kĺbu, artroskopia, punkcia synoviálnej tekutiny kĺbu),

• kožné problémy s otvorenými, prípadne aj hnisavými ranami,

• celkovo oslabená imunita,

• nadmerné požívanie alkoholu,

• fajčenie,

• hemofília,

• systémový lupus,

• ďalšie chronické ochorenia, ako diabetes, cirhóza pečene, ochorenie obličiek,

• HIV,

• imunosupresívna liečba (pri autoimunitných poruchách, po transplantácii),

• užívanie nelegálnych drog,

• dlhodobá liečba kortikoidmi,

• zápal horných dýchacích ciest. 

Konkrétne patogény, ktoré môžu byť pôvodcom infekčnej artritídy, môžu napadnúť priamo štruktúry kĺba alebo sa dostávajú aj do tekutiny obklopujúcej kĺb (synoviálna tekutina). Následkom infekcie sa vytvára v okolí kĺba zápalový hnisavý výpotok.

Najčastejšie je týmto procesom postihnutý kolenný kĺb, prípadne bedro alebo členok. Avšak, infekčný zápal kĺbu sa môže objaviť aj v ramene, zápästí či drobných kĺboch rúk a nôh. Čo sa prejavov týka, septická artritída sa prejavuje viacerými kĺbovými ťažkosťami, no pridávajú sa spravidla aj celkové príznaky poukazujúce na infekciu v organizme. 

Infekčný zápal kĺbu môže mať nasledujúce príznaky:

• silná bolesť v postihnutom kĺbe (zhoršuje sa pri pohybe),

• stuhnutosť kĺbu,

• opuch kĺbu (je spôsobený zápalovým výpotkom),
• začervenanie kože v okolí kĺba,
• teplá koža v okolí kĺba,
• obmedzená pohyblivosť kĺbu,
• celkové príznaky – zvýšená telesná teplota až horúčka, zimnica, potenie, únava, celková slabosť, zrýchlená tepová frekvencia, znížená chuť do jedla.

Odporúčame: ​Rakovina pankreasu: Ako sa prejavuje najzákernejší druh rakoviny?

Pri výskyte vyššie spomínaných zdravotných ťažkostí je nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc. Septickú artritídu je totiž dôležité čo najskôr odhaliť a liečiť, pretože môže viesť až k nezvratnému poškodeniu kĺba. Infekčný zápal kĺbu môže byť pre kĺb deštruktívny už v priebehu niekoľkých dní. Z dôvodu podcenenej liečby sa navyše môže infekcia šíriť do ďalších častí tela, pričom hrozí až riziko celkovej sepsy (ľudovo otravy krvi). 

Pri diagnostike je pritom nevyhnutné vylúčiť iné možné príčiny pacientových ťažkostí. Lekár odoberie anamnézu, sleduje klinické príznaky a fyzicky vyšetrí pacienta. Skontroluje zvonka okolie kĺbu a vyšetrí mieru pohyblivosti a bolestivosť. K ďalším testom obvykle patrí vyšetrenie krvi, RTG snímok alebo USG vyšetrenie, tiež podľa potreby počítačová tomografia alebo magnetická rezonancia. 

Lekár môže nariadiť odber synoviálnej tekutiny punkciou, teda nabodnutím kĺbu. Odobratá vzorka sa následne vyšetrí v laboratóriu, avšak pri septickej artritíde má obvykle zvonka pozorovateľné typické znaky. Výpotok býva hnisavý a zakalený. 

Liečba infekčného zápalu kĺbu musí byť okamžitá, pričom závisí najmä od vyvolávajúcej príčiny. Najčastejšie sa vyskytuje práve bakteriálna artritída, ktorú je potrebné preliečiť antibiotikami. Pre nasadenie správnych baktérií, ktoré budú pôsobiť proti konkrétnym baktériám, je spravidla nevyhnutné vyšetriť vzorku synoviálnej tekutiny odobratú z kĺbu. 

Neraz sa antibiotiká podávajú spočiatku intravenózne, teda priamo do žily a až neskôr sa uplatňujú perorálne antibiotiká. Tie sa užívajú dlhodobo, niekedy dokonca šesť až osem týždňov. Pri plesňovej infekcii sa podávajú zase antifungálne medikamenty. Okrem toho sa pacientovi obvykle podávajú analgetiká na tlmenie bolesti. 

V závažných prípadoch môže byť potrebné vypustenie hnisavého výpotku z kĺbu alebo chirurgické ošetrenie kĺba, v rámci ktorého sa kĺb vyčistí, odstráni sa hnis a zrasty. Po preliečení býva u niektorých pacientov potrebná aj rehabilitácia.