TOP mýty o potravinách – ktoré z týchto 7 tvrdení ste považovali za pravdivé?

Potraviny a jedlo predstavujú neoddeliteľnú súčasť nášho každodenného života. Ľudské telo, takpovediac, potrebuje na svoju prevádzku nejaké palivo, a to práve získava pomocou stravy. Naše telo by sme mali vždy dobre vyživovať, poskytnúť by sme mu mali nielen všetky základné živiny, teda cukry (jednoduché cukry aj polysacharidy), tuky a bielkoviny, ale aj vitamíny a minerálne látky. To všetko ukrývajú rôzne zdravé potraviny. 

O rôznorodých potravinách však často počúvame alebo čítame rôzne tvrdenia, ktoré nemusia byť úplne pravdivé. Mnohé tvrdenia sú pravidelne opakované už tak dlho, že ich automaticky považujeme za pravdivé. Neraz však konkrétnu potravinu v podstate neprávom očierňujú, alebo naopak jej pripisujú nejaké skvelé účinky, ktoré tak úplne nemá. Ktoré mýty o jedle ste doposiaľ považovali za pravdivé? 

V prvom rade sa pozrieme na v úvode spomenuté tuky. Na tie sa stále mnohí pozerajú ako na niečo škodlivé, čo môže mať negatívny vplyv na ľudské zdravie. Z toho môže vyplývať, že potraviny s vysokým obsahom tuku sú škodlivé. No ani s jedným tvrdením nemožno úplne súhlasiť. Tuky v prvom rade predstavujú jednu zo základných zložiek stravy. Naše telo túto zložku bezpodmienečne potrebuje, napríklad aj na podporu vstrebávania vitamínov rozpustných v tukoch (A, D, E a K).

Zároveň platí, že nie sú tuky ako tuky. Do skupiny zdravých tukov môžeme zaradiť hlavne nenasýtené tuky a omega-3, omega-6 a omega-9 mastné kyseliny, naopak nasýtené tuky a hlavne transmastné kyseliny môžu pri nadbytku zvyšovať riziko niektorých zdravotných problémov. 

To znamená, že aj pri potravinách s vysokým obsahom tukov sa treba pozrieť na to, o aké tuky vlastne ide. Tučné potraviny, ako napríklad vysmážané pokrmy či spracované mäsové výrobky v nadmernom množstve skutočne nie sú pre naše zdravie práve najprínosnejšie.

Avšak, k potravinám s vysokým obsahom tukov radíme napríklad orechy, morské ryby, olejnaté semená, avokádo. To všetko sú veľmi zdravé potraviny, ktoré sa oplatí zaradiť do jedálnička. Hlavnou zásadou je ich konzumácia v primeranom množstve.

Odporúčame: ​Chladnička pod kontrolou - ako v nej správne skladovať potraviny?

Ďalej sa môžeme stretnúť s tvrdením, že tmavé pečivo je vlastne celozrnné, respektíve, že celozrnné pečivo alebo chlieb v obchode spoznáme podľa toho, že má tmavšiu farbu, prípadne sú v ňom alebo navrchu prítomné aj nejaké semienka, trebárs ľanové, sezamové alebo chia semená.

Celozrnné pečivo sa pripravuje primárne z celozrnnej múky, ktorá sa vyrába z celých zŕn. Tie nie sú zbavené šupiek, čo zabezpečuje aj vyšší podiel niektorých živín (vrátane vlákniny a minerálnych látok). Avšak, celozrnné pečivo nemožno v obchode rozhodne identifikovať len na základe vzhľadu. V prvom rade platí, že celozrnná múka nie je sama od seba úplne tmavá, takže tmavšia farba pečiva nám nemá prečo signalizovať to, že je pečivo celozrnné. 

Tmavšia farba pečiva sa bežne dosahuje pomocou karamelu alebo tmavého piva. A to, či sú do cesta na prípravu chleba alebo pečiva pridané nejaké semienka, rovnako neznamená, že je pečivo celozrnné. To, že je pečivo skutočné celozrnné, sa dozviete len vďaka nahliadnutiu do zloženia. Malo by byť aspoň zo 70 % pripravené z celozrnnej múky. Pozor – ani označenia cereálny alebo viaczrnný pri pečive neznamená, že je pečivo celozrnné!

Aj o lepku môžeme čo-to počuť z mnohých strán. Lepok, nazývaný tiež glutén, predstavuje zmes proteínov, ktorá sa prirodzene nachádza v semenách niektorých obilnín, napríklad v pšenici, raži alebo špalde. Často sa k nám môžu dostať informácie o veľkej škodlivosti lepku, ktorý dokonca údajne dokáže človeku zalepiť črevá. Avšak, jediné, čo lepok, takpovediac, dokáže zalepiť, je cesto, ktorému dodáva elasticitu. 

Nie je preukázaný žiaden benefit vylúčenia lepku zo stravy u zdravého jedinca. Lepok v strave predstavuje problém len pre konkrétne skupiny osôb, a to pre jedincov, ktorých trápi celiakia, alergia na lepok alebo intolerancia lepku (neceliatická gluténová senzitivita). 

To, že vajcia zvyšujú hladinu cholesterolu v krvi, je veľmi staré tvrdenie, ktoré už bolo dávnejšie odborníkmi vyvrátené. Áno, vajce, a to hlavne žĺtok, obsahuje cholesterol, no to neznamená, že jeho konzumácia priamo zvyšuje úroveň cholesterolu v krvi. 

V skutočnosti vajíčka majú priaznivý vplyv na hladinu HDL cholesterolu, ktorý v tele napráva škody spôsobené zlým LDL cholesterolom. Práve ten zvyšuje riziko srdcovo-cievnych ochorení. Navyše, vajcia sú dokonca aj dobrým zdrojom lecitínu, ktorý pomáha cholesterol a tuky odbúravať. 

Odporúčame: ​Grécka kuchyňa – ako pripraviť tradičné pochúťky zo slnečného Grécka?

Pojmom éčka u nás časti nazývame rôzne aditíva, respektíve prídavné látky v potravinách. V zložení rôznych potravinových výrobkov ich nájdeme pod označením E s nejakým číslom. Éčka majú rôzne funkcie, niektoré predlžujú trvanlivosť, ďalšie zvýrazňujú chuť, iné upravujú konzistenciu. Medzi éčka patria rôzne sladidlá (prírodné aj umelé sladidlá), konzervanty, emulgátory, regulátory kyslosti, zvýrazňovače chuti či želírujúce činidlá. 

Éčka sú veľmi často označované za škodlivé a zdraviu nebezpečné. Avšak, opäť platí, ako napríklad pri spomínaných tukoch, že nemôžeme, takpovediac, všetky hádzať do jedného vreca. V prvom rade je potrebné vedieť, že nie všetky éčka sú chemicky a umelo vytvorené, mnohé sú prírodného pôvodu. A kým niektoré aditíva sú preukázateľne škodlivé, napr. E110 (syntetické žltooranžové farbivo), mnohé aditíva, najmä prírodného pôvodu, pre nás nepredstavujú prakticky žiadne zdravotné riziko. 

Ako príklad môžeme uviesť E948, čo je označenie pre kyslík, ktorý tvorí 20 % vzduchu, ktorý dýchame. V potravinárstve sa využíva ako baliaci plyn. Ďalej môžeme spomenúť aj aditívum E300, čo je kyselina askorbová, respektíve vitamín C. E101 je zase riboflavín, teda vitamín B2, ktorý slúži v potravinách ako farbivo. Je to zároveň jeden z vitamínov, ktoré ľudského telo potrebuje. 

Keď sa hovorí o železe v potravinách, mnohí si spomenú hneď na špenát. Táto listová zelenina patrí údajne k najlepším zdrojom železa, takže je napríklad skvelou voľbou pre osoby trpiace anémiou, resp. chudokrvnosťou. Avšak, stogramová porcia špenátu obsahuje len okolo 3 mg železa. Odporúčaná denná dávka železa je asi 10 až 15 mg.

Obsah železa v špenáte teda nie je zvlášť výnimočný, navyše je problémom aj to, že špenát obsahuje množstvo kyseliny šťaveľovej. Tá brzdí nielen vstrebávanie železa v tele, ale dokonca aj vstrebateľnosť vápnika. Poznáme omnoho bohatšie potravinové zdroje železa ako špenát. Ide napríklad o pečeň, ryby, šošovicu, quinou, tekvicové semienka, jahody či červenú repu a celozrnné potraviny. 

To, že nám mrkva dokáže zlepšiť zrak, patrí asi k najčastejšie opakovaným tvrdeniam o potravinách. Avšak, toto tvrdenie nie je tak celkom pravdivé, respektíve platí, že mrkva prospešná v tomto smere do určitej miere je, no zároveň nedokáže priamo zlepšiť funkciu zraku. Mrkva je bohatá na betakarotén, z ktorého sa v našom tele tvorí vitamín A.

Nedostatok tohto vitamínu sa okrem iného prejavuje aj šeroslepotou, teda dokáže negatívne ovplyvniť funkciu zraku za zhoršených svetelných podmienok a v tme. Mrkva teda obsahuje zložky, ktoré sú prospešné pre náš zrak a prispievajú k prevencii problémov. Avšak, mrkva rozhodne nepomôže človeku napríklad zbaviť sa okuliarov, ktoré nosí z dôvodu rôznych refrakčných porúch a ochorení zhoršujúcich zrak (ďalekozrakosť, krátkozrakosť).