Bojuje s ňou aj herec Ashton Kutcher – čo je vaskulitída a aké môže mať prejavy?

Zdravie máme len jedno a mali by sme si ho chrániť. Niekedy však aj napriek snahe človeka nejaké ochorenie dostihne. A veru, choroba si nevyberá, postihnúť môže naozaj každého. Aj medzi známymi osobnosťami je mnoho celebrít, ktoré už nejaký čas žijú s chronickými ochorenia, o ktorých sa neraz snažia zvýšiť povedomie.

Počas minulého roka napríklad rodina herca Brucea Willisa informovala o tom, že sa u herca rozvinula závažná afázia, kvôli ktorej musel skončiť s pracovným životom. Speváčka Selena Gomez už desať rokov bojuje so systémovým lupusom. Herec Michael J. Fox bojuje so zákernou Parkinsonovou chorobou a herečka Selma Blair v októbri 2018 na sociálnej sieti priznala, že trpí sklerózou multiplex. 

Pomerne nedávno sa o svojom závažnom a zriedkavom ochorení rozrozprával aj herec Ashton Kutcher, ktorého sme mohli vidieť vo filmoch Jobs, Vrahúni, Hádaj, kto príde či v seriáli Dva a pol chlapa. S akým ochorením bojoval počas posledných rokov?

Hercovi Ashtonovi Kutcherovi (44) diagnostikovali vzácnu formu vaskulitídy, čo je zápal krvných ciev. Priznal to v relácii Running Wild with Bear Grylls dobrodruha Beara Gryllsa na stanici National Geographic, kde uviedol: „Pred dvomi rokmi som mal túto zvláštnu, super vzácnu formu vaskulitídy, ktorá mi napríklad vyradila zrak, vyradila sluch, vyradila celú moju rovnováhu.“

Herec ďalej uviedol, že mu trvalo zhruba rok, kým sa jeho zdravotný stav normalizoval a postavil sa späť na nohy. Podľa jeho slov bol počas boja s chorobou plný obáv, či bude niekedy vidieť alebo chodiť bez ťažkostí. Fanúšikov neskôr na sociálnej sieti ubezpečil, že je v poriadku a plne sa zotavil. 

Odporúčame: ​Postihla aj herca Brucea Willisa. Čo je afázia a ako sa prejavuje?

Vaskulitída vo všeobecnosti označuje zápal ciev. Nejde však o jedinú diagnózu. Pojem vaskulitída zahŕňa rozsiahlu a zložitú skupinu chorôb, ktoré sú charakterizované zápalom a nekrózou, teda odumretím cievnej steny. Vaskulitídy môžu postihovať rôzne cievy, od najmenších kapilár po najväčšie tepny, a to v jednom alebo i viacerých orgánoch zároveň. Zápal ciev môže spôsobovať zúženie miest v cievach, čo má za následok nedostatočné prekrvenie až odumretie vyživovaného orgánu.

Zúženia v cievach sa pri vaskulitídach neraz striedajú aj s miestami rozšírenia ciev, čo nazývame aneuryzma. V tomto prípade zase hrozí riziko prasknutia cievy a následné krvácanie. Pri závažnom priebehu choroby môže vaskulitída ohrozovať život človeka. Vaskulitídy nie sú v populácii veľmi časté, ide skôr o zriedkavé diagnózy. Rozoznávame pritom mnoho typov vaskulitíd, ktoré sa líšia druhom postihnutých ciev, miestom postihnutia a celkovým priebehom. 

Niektoré častejšie typy vaskulitíd:

• Takayasuova arteritída – systémová vaskulitída postihujúca veľké cievy, prevažne aortu a jej hlavné vetvy,

• Kawasakiho choroba – akútna systémová vaskulitída sprevádzaná zápalom stien tepien stredného kalibru,
• polyarteritis nodosa – systémová nekrotizujúca vaskulitída postihujúca cievy strednej veľkosti,
• Wegenerova granulomatóza – nekrotizujúca vaskulitída postihujúca cievy malého kalibru, často hlavne v respiračnom trakte či obličkách,
• Behcetova choroba – systémová vaskulitída postihujúca veľké cievy, sliznicu úst, pohlavné ústrojenstvo, oči, kĺby, kožu.

Keďže vaskulitídy predstavujú skupinu rôznorodých ochorení sprevádzaných zápalom ciev, aj ich príznaky môžu mať odlišný charakter a intenzitu. Záleží na tom, v ktorom mieste tela sú cievy zasiahnuté, v akom rozsahu sú poškodené a o aké cievy vlastne ide. Pri vaskulitíde sa však môže objaviť niekoľko všeobecných príznakov. Často ide o symptómy podobné chrípkovému stavu, ako je horúčka, únava a slabosť, ale aj pokles hmotnosti či nočné potenie. 

K ďalším nešpecifickým príznakom patrí:

• nechutenstvo,

• bolesti hlavy, kĺbov a svalov,
• závraty a mdloby,
• bledosť kože,
• zápaly očných spojoviek, 
• suché sliznice,
• zhoršenie sluchu,
• rôzne kožné prejavy (purpura, petéchie, podkožné uzly). 

Pri zhoršení prúdenia krvi do mozgu z dôvodu zápalu ciev sa pridružujú neurologické príznaky i zhoršenie zraku. Pri nedokrvení obličiek sa objavuje vysoký krvný tlak, pri poškodení pľúcnych ciev zase pľúcna hypertenzia. Postihnutie ciev v obličkách sa celkovo môže spájať s obličkovým zlyhaním. 

Pri postihnutí tráviaceho traktu pacienta trápia bolesti brucha, krvácanie do tráviacej rúry. Vaskulitídy ovplyvňujúce prekrvenie srdca môžu mať za následok ischemickú chorobu srdca, pri zasiahnutí nervového systému zase cievnu mozgovú príhodu, poruchy citlivosti, mravčenie, kŕče a iné neurologické ťažkosti. 

Odporúčame: ​Akútna myeloidná leukémia – koho postihuje najčastejšie a aké má príznaky?

Príčiny vzniku vaskulitíd nie sú dodnes úplne objasnené. Vo všeobecnosti delíme vaskulitídy podľa príčiny vzniku na primárne a sekundárne.

• Pri primárnych vaskulitídach nie je presne známe, prečo vznikli, známe sú však niektoré faktory alebo činitele, ktoré sa na tom mohli podieľať. Primárne vaskulitídy sú vo veľkej miere radené medzi autoimunitné ochorenia.

​To znamená, že pri nich dochádza k poruche činnosti imunitného systému, ktorý bojuje proti štruktúram vlastného tela, pretože ich považuje za cudzie. V tomto prípade napáda výstelku ciev.

Prečo k tomu dochádza, nie je presne známe. Rolu môžu zohrávať viaceré spúšťače, avšak napríklad aj genetická predispozícia. K rizikovým faktorom môžeme radiť nadmerný stres, užívanie niektorých liekov, prekonanie určitých infekcií a mnoho ďalších. 

• V prípade sekundárnych vaskulitíd je možné hovoriť o konkrétnej príčine vzniku. Sekundárna vaskulitída totiž vzniká ako sprievodný príznak iného primárneho ochorenia pacienta.

Rozvinúť sa môže z dôvodu závažnej infekcie, onkologického ochorenia, systémovej choroby spojivového tkaniva, tiež po radiačnej liečbe či transplantácii orgánu. 

Keďže vaskulitídy predstavujú rozmanité ochorenia sprevádzané mnohými nešpecifickými príznakmi, diagnostika môže byť neľahká a zdĺhavá. Potrebné je sledovanie klinických príznakov a odobratie anamnézy, ako aj mnoho vyšetrení a testov. Uplatňuje sa vyšetrenie krvi (napr. aj na protilátky) a moču, zobrazovacie metódy, ako CT, sono aj MRI. Ďalej sa môže vykonať angiografia, čo je vyšetrenie, pri ktorom sa za pomoci röntgenu zobrazujú cievy. Podľa potreby sa vykonáva biopsia, respektíve odber vzorky z postihnutého miesta pre zhodnotenie vaskulitídy. 

Liečba sa u pacientov s odlišnými formami vaskulitídy môže líšiť. Vo všeobecnosti je však cieľom hlavne zmiernenie zápalu a dosiahnutie dlhodobej remisie, čiže obdobia, v ktorom je ochorenie neaktívne. Liečba sa snaží o prevenciu relapsu, čiže opätovného prepuknutia príznakov. Ak ide o sekundárnu vaskulitídu, liečba je zameraná v prvom rade na liečenie primárneho ochorenia, ktoré zápal ciev spôsobilo. 

Pri primárnych vaskulitídach, ktorých príčiny presne nepoznáme, sa uplatňujú:

• rôzne druhy medikamentov – kortikosteroidy, imunosupresíva (lieky tlmiace imunitu), analgetiká, lieky proti zrážaniu krvi, antibiotiká či lokálne prípravky na ošetrenie kože,

• pri závažnom poškodení ciev chirurgické ošetrenie,
• rehabilitácie, kúpeľná liečba, fyzioterapia,
• zmena životosprávy – zdravé stravovanie, vyhýbanie sa stresu, dostatok pohybu, nefajčenie a obmedzenie alkoholu. 

Zdroj úvodnej foto: Depositphotos/autor ChinaImages