Akútna myeloidná leukémia – koho postihuje najčastejšie a aké má príznaky?

Leukémiu v bežnej reči často označujeme za rakovinu krvi. Pojem rakovina krvi však zahŕňa viacero druhov nádorových ochorení postihujúcich krv, kostnú dreň a lymfatický systém. Ide o takzvané hematologické malignity. Tieto ochorenia majú okrem iného jednu spoločnú črtu – dochádza pri nich k nekontrolovateľnému množeniu bielych krviniek, ktoré sú dôležitou súčasťou imunitného systému. 

Leukémia predstavuje jeden z druhov rakoviny krvi. Ani pojem leukémia však nezahŕňa len jedinú diagnózu. Rozoznávame rôzne formy leukémie, ktoré sa delia napríklad z hľadiska priebehu ochorenia či konkrétneho typu postihnutých krviniek.

Jedným z druhov leukémie je aj takzvaná akútna myeloidná leukémia. Čo by sme o tomto ochorení mali vedieť? Aké sú príznaky a koho postihuje najčastejšie? 

Akútna myeloidná leukémia, nazývaná tiež akútna myeloblastická leukémia alebo AML, predstavuje malígne (zhubné) nádorové ochorenie, ktoré postihuje kmeňové bunky krvotvorby v kostnej dreni. Z týchto buniek za normálnych okolností vznikajú červené krvinky, krvné doštičky a niektoré druhy bielych krviniek (napr. granulocyty a monocyty). 

Pri AML dochádza k abnormálnemu a nekontrolovateľnému množeniu nezrelých bielych krviniek, zvaných blasty alebo myeloblasty. Vzniknuté leukemické bunky správne nedozrievajú a neplnia svoju funkciu a postupne v kostnej dreni potláčajú normálnu krvotvorbu. Tieto bunky sa dostávajú do krvného obehu a môžu postihnúť ďalšie štruktúry tela. 

Spomedzi leukémií predstavuje akútna myeloidná leukémia najčastejšiu akútnu formu leukémie u dospelých. U detských pacientov je tento druh zhubného ochorenia vzácnejší. Okrem akútnej myeloidnej leukémie sa vyskytuje aj chronická myeloidná leukémia. Ďalšími dvomi druhmi leukémie sú akútna a chronická lymfocytárna (lymfoblastická) leukémia, ktoré nepostihujú bunky myeloidnej línie, ale lymfoidnej línie a vyskytujú sa skôr v detskom veku. 

Odporúčame: ​Duchennova svalová dystrofia – vrodené ochorenie so zlou prognózou. Aké príznaky sledovať už v detskom veku?

Ako sme spomenuli vyššie, pri AML dochádza k množeniu leukemických buniek, ktoré neplnia funkcie zdravých krvných buniek a postupne v kostnej dreni potláčajú normálnu krvotvorbu. Na ich úkor sa teda v krvi znižuje počet zdravých krviniek. Vzniknutý nedostatok zdravých erytrocytov (červené krvinky), leukocytov (biele krvinky) a granulocytov (krvné doštičky) následne vedie k rôznym zdravotným ťažkostiam. 

Prvotné štádiá AML však môžu byť bezpríznakové, respektíve sa môžu vyskytovať len pomerne nešpecifické príznaky podobné chrípkovému stavu (únava, zvýšená teplota). Akútne formy myeloidnej leukémie sa však oproti chronickým formám rozvíjajú v pomerne krátkom časovom intervale. Nástup príznakov je rýchly, priebeh obvykle intenzívny a život pacienta môže byť ohrozený v krátkom časovom horizonte. 

Pri akútnej myeloidnej leukémii sa môžu objaviť nasledujúce sprievodné symptómy:

• nadmerná únava, bledosť kože a slizníc, slabosť, ospalosť, dýchavičnosť, závraty – prejavy vzniknutej anémie, teda chudokrvnosti, z dôvodu nedostatku zdravých červených krviniek,

• krvácavé prejavy z dôvodu nedostatku krvných doštičiek, čo vedie k zníženej zrážanlivosti krvi – objavuje sa častejšie krvácanie z nosa, ďasien a malých rán, častá tvorba modrín, petéchie,
• oslabenie imunity a zvýšená náchylnosť k infekciám,
• bolesti hlavy a poruchy videnia,
• nechutenstvo,
• strata váhy,
• zväčšenie lymfatických uzlín,
• bolesti kĺbov a kostí.

Presné príčiny akútnej myeloidnej leukémie nie sú ani dnes úplne objasnené. Podobne ako pri väčšine nádorových ochorení, tak aj pri AML odborníci hovoria o viacerých rizikových faktoroch, ktoré u niektorých jedincov môžu, ale nemusia prispieť k vzniku leukémie. 

Ako sme spomenuli vyššie, táto forma leukémie sa týka skôr dospelých osôb. Najvyšší výskyt ochorenia sledujeme u jedincov okolo 65. roku života bez väčšieho ohľadu na pohlavie. Okrem vyššieho veku môžu k vzniku AML prispievať rôzne genetické faktory, ako aj vonkajšie faktory, týkajúce sa napríklad životného štýlu jedinca. 

Medzi činitele zvyšujúce riziko akútnej myeloidnej leukémie sú obvykle radené tieto faktory:

• genetická predispozícia,

• pôsobenie ionizujúceho žiarenia (napr. pri rádioterapii),
• podstúpenie chemoterapie,
• vplyv chemikálií v životnom prostredí (benzén, herbicídy, pesticídy),
• niektoré vrodené syndrómy (Downov či Klinefelterov syndróm),
• fajčenie,
• iné ochorenie kostnej drene.

Odporúčame: ​HIV infekcia a ochorenie AIDS – 9 najčastejších mýtov, ktoré sa s nimi spájajú

Akútna myeloidná leukémia môže byť objavená aj náhodne pri preventívnej prehliadke, počas ktorej je pacientovi odobratá krv na následné vyšetrenie. Podozrenie na leukémiu vzniká pri krvácavých prejavoch z nejasných príčin, oslabenej imunite a prejavoch anémie. Pri stanovení diagnózy sa v prvom rade uplatňuje odber krvi a vyšetrenie diferenciálneho krvného obrazu so stanovením počtu krvných buniek. 

Vyšetrenie obvykle odhalí znížené množstvo hemoglobínu a krvných doštičiek, počet leukocytov (bielych krviniek) môže byť znížený alebo aj zvýšený. Konečné potvrdenie diagnózy sa robí spravidla na základe vykonanej punkcie kostnej drene. Lekár vykoná odber vzorky kostnej drene, ktorá sa zhodnotí pod mikroskopom. Pomocou takzvanej prietokovej cytometrie možno určiť aj skupinu patologických buniek pre presnejšie stanovenie diagnózy. 

Pre úspešnú liečbu je nevyhnutná hlavne včasná diagnostika. Lekár určuje postup liečby u každého pacienta s ohľadom na rôzne faktory, ako je presný typ AML, štádium ochorenia, vek a celkový zdravotný stav pacienta a iné. Základom liečby akútnej myeloidnej leukémie je chemoterapia, teda liečba pomocou cytostatík, ktoré ničia nádorové bunky. Okrem toho sa uplatňuje aj transplantácia kostnej drene. 

V prípade vysokého veku pacienta so zlým zdravotným stavom sa často volí paliatívna liečba zameraná na tlmenie sprievodných príznakov ochorenia. Prognózy AML sú u jednotlivých pacientov odlišné. Závisia od závažnosti ochorenia, veku, zdravotného stavu pacienta aj odpovedi organizmu na nasadenú chemoterapiu.

U pacientov pod 60 rokov bez iných chronických ochorení sú obvykle prognózy lepšie (remisia dosiahnutá v 80 % prípadov pri pacientoch medzi 50. a 60. rokom života). U starších pacientov, alebo naopak veľmi mladých pacientov, bývajú prognózy horšie. 

Odporúčame: ​Gravesova-Basedowova choroba – aké príznaky upozorňujú na autoimunitnú poruchu štítnej žľazy?