Nádherný región Záhorie ležiaci na západe Slovenska pri hraniciach s Českom a Rakúskom predstavuje skutočne zaujímavý kút našej krajiny. Zo severozápadu Záhorie ohraničuje rieka Morava a na severe zase majestátne Biele Karpaty a Myjavská pahorkatina. Na východe ho lemujú čarovné Malé Karpaty.
Rázovité kopanice, záhoráčtina, obec Hlboké, kráľovské mesto Skalica a trdelník, židovské pamiatky v Stupave, Bazilika Sedembolestnej Panny Márie v meste Šaštín-Stráže - toto je len zlomok toho, čo môžeme na Záhorí obdivovať.
Tento krásny kus Slovenska sa môže pýšiť množstvom cirkevných pamiatok, hradmi, zámkami a nezameniteľnými prírodnými krásami. Čaká už len na to, kedy ho objavíte. Ak teda nemáte ešte naplánovanú dovolenku alebo neviete, kam vyraziť počas letného víkendu, Záhorie je tá správna voľba.
Pozri aj: Dovolenka na Orave: Spoznaj krásy najsevernejšieho regiónu Slovenska
Šranecké piesky
Naviate piesky, prezývané aj slovenská púšť alebo Záhorská Sahara, sa rozkladajú na rozlohe vyše 570 km² vo Vojenskom obvode Záhorie v okrese Malacky. Piesok tu privial vietor z rieky Moravy pred viac ako 2.6 milióna rokov.
Túto prírodnú slovenskú raritu lemujú borovicové stromy, ktoré tu dala vysadiť uhorská kráľovna Mária Terézia, aby tak zabránila rožširovaniu tejto našej púšte.
Žije tu veľa chránených druhov rastlín a živočíchov. Zo živočíchov sú to chrobáky, vzácne druhy motýľov a kobylky. Svoj domov tu našla i naša najväčšia jašterica - jašterica zelená, žaby, užovky, ohrozený dudok chochlatý, lelek európsky či včelárik zlatý, a dokonca až jedenásť druhov netopierov. Z rastlín sa tu vyskytujú najmä pieskomilné druhy a borovice. Vďaka týmto vzácnym obyvateľom Šranecké piesky patria do sústavy chránených území európskeho významu Natura 2000.
Keďže sa však toto územie nachádza vo Vojenskom obvode Záhorie a počas vojenských cvičení slúži ako dopadová plocha strelnice, vstup do tejto oblasti je limitovaný na víkendy. Harmonogram vojenských cvičení si môžete pozrieť aj na stránke Ministerstva obrany. K Šraneckým pieskom sa dostanete z obce Plavecký Mikuláš smerom na Lakšársku Novú Ves.
Holíčsky zámok
Ak máte radi históriu a zaujímate sa najmä o obdobie Habsburgovcov, určite by ste si nemali nechať ujsť návštevu barokovo-klasicistického monumentálneho Holíčskeho zámku. Svoj súčasný neskorobarokový vzhľad získal prestavbou renesančnej protitureckej pevnosti na reprezentačné letné sídlo rodiny Habsburgovcov.
Pôvodne vodný hrad, visunutý do inundácie rieky Morava, predstavuje trojpodlažnú obytnú budovu obohnanú mohutným dvojnásobným systémom hradného múru a vodnej priekopy. Za priekopou pokračoval rozsiahly ohradený park, ktorý však bol v roku 1919 zlikvidovaný.
V útrobách zámku môžete nájsť Mestské múzeum a galériu so stálou expozíciou remesiel a cechov, miestneho ľudového kroja, ukážky holíčskej i habánskej keramiky. Súčasťou areálu je aj zámocká záhrada s bylinkovou záhradou, kde si môžete príjemne oddýchnuť.
K Holíčskemu zámku sa viaže povesť o Bielej panne. V zámku sa za daždivých a búrlivých nocí zjavuje strašidelný biely prízrak zakliatej panny - krásnej dcéry šľachtica, ktorý vlastnil zámok. Po jeho smrti ju jej matka prekliala, pretože sa nemodlila a nesmútila, ale chodila po zábavách.
Podľa povesti v jednej ruke nesie panna horiacu sviecu a v druhej striebornú misu. Narieka a chodí po zámockých chodbách a slzy jej padajú do striebornej misy. Až sa vraj misa naplní slzami pokánia, dosiahne nešťastná duša pokoja a dostane sa jej odpustenia. No nikdy sa tak nestane. Vždy nad ránom sa z podzemných chodieb vyrúti veľký čierny pes, vyrazí jej z ruky už takmer slzami naplnenú misu a vypije ich.
Ak sa rozhodnete navštíviť kaštiel, prezrite si aj absolútnu kuriozitu Záhoria - Holíčske megality. Tieto obradné kamene, opracované ľudskou rukou, boli náhodou objavené pri stavbe sídliska v Holíči. Dnes sú umiestnené v blízkosti kaštieľa.
Baťov kanál - prístav Skalica
Baťov kanál predstavuje vnútrozemskú vodnú cestu na území Česka, čiastočne aj Slovenska, ktorá slúži na rekreačnú plavbu. Vedie z Otrokovíc do Skalice, nadväzuje však aj na splavné úseky rieky Moravy od mesta Kroměříž po mesto Otrokovice a od Skalice po Rohatec a Hodonín, na ktoré je plánované jeho napojenie.
Baťov kanál vznikol v 30. rokoch 20. storočia. Zámerom tohto projektu malo byť zavlažovanie územia. S jeho plavebným a rekreačným využitím sa nepočítalo. Neskôr kanál tiež slúžil na prepravu uhlia.
Svoj oficiálny názov „Baťov kanál“ dostal 1. mája 1960 za účasti Tomáša Baťu mladšieho.
Trasa splavebnej časti kanála začína v Skalici a končí v prístave v Otrokoviciach. V súčasnosti má približne 60 kilometrov. Na kanáli je možnosť zapožičať si loďku a plaviť sa do ktoréhokoľvek prístavu na kanáli.
Adamovské jazerá a Vtáčia rozhľadňa
Adamovské jazera sú skvelým miestom pre oddych a načerpanie nových síl. Nachádzajú sa iba kúsok od mesta Gbely a sú súčasťou rekreačnej oblasti Adamov. Jazerá sú tvorené dvoma bývalými zatopenými štrkoviskami a dnes patria k najvýznamnejším ornitologickým lokalitám v oblasti Záhorie.
Vďaka priezračnej a čistej vode sa jazerá tešia veľkej popularite. Okrem kúpania sa využívajú i na rôzne vodné športy a na svoje si tu prídu i vášniví rybári. Nájdete tu dokonca i stánky s občerstvením, požičovňu vodných bicyklov, detské a volejbalové ihrisko. Sociálne zariadenia a sprchy sú samozrejmosťou.
Ak vás náhodou omrzí leňošenie, môžete pozorovať vzácne vodné vtáctvo a okolie z osem metrov vysokej drevenej rozhľadne, ktorá je situovaná na hranici vodných plôch. Nachádza sa tu sieť ostrovčekov, ktoré sú ideálnym miestom pre hniezdenie a to je aj dôvod, prečo oblasť jazier funguje v špeciálnom ochrannom režime
Plavecký hrad
Mohutný Plavecký hrad na úpätí Malých Karpát zaujme už z diaľky. Hrad nachádzajúci sa nad obcou Plavecké Podhradie na kopci Pohanská vznikol predovšetkým ako kráľovská pohraničná pevnosť.
V druhej polovici 16.storočia hrad prestavali na renesančnú pevnosť s dolnými nádvoriami. Postupne ho opevňovali a udržiavali aj v priebehu 17.storočia a doplnili ho i o nové delové bašty.
V roku 1707 bola stavba zničená počas toho, ako ho tri dni ostreľovalo cisárske vojsko. Odvtedy už hrad nebol obnovený a iba chátral. Na zrúcanine však začali prebiehať konzervačné práce.
K Plaveckému hradu sa môžete dostať po modrej značke z Plaveckého Podhradia, kde sa nachádza menšie parkovisko. Od neho vedie cestička mierne strmým kopcom, na vrchole ktorého sa nachádza táto krásna zrúcanina s pôsobivým výhľadom na Záhorskú nížinu. Výstup je vhodný i pre rodiny s deťmi a trvá približne pol hodinu.
Myjava
Myjava a celý kopaničiarsky región sú nielen na Slovensku, ale aj za jeho hranicami známe svojím bohatým folklórom, tradíciami a tradičnou ľudovou kultúrou, ktorá je tu stále živá. Každoročne sa tu organizujú rôzne kultúrne podujatia, z ktorých najznámejší je Medzinárodný folklórny festival Myjava. Myjavský festival sa koná už viac ako 55 rokov a patrí spolu s Detvou a Východnou medzi tri najväčšie a najvýznamnejšie slovenské folklórne festivaly.
V meste dnes aktívne pôsobí niekoľko folklórnych skupín, súborov a ľudových hudieb. Jeden z nich je Folklórny súbor Kopaničiar založený v roku 1955, ktorý reprezentuje rázovitý myjavský folklór na významných slovenských festivaloch, ale aj vo svete.
Myjava predstavuje malebnú časť Slovenska, ktorú charakterizujú kopaničiarske domčeky roztrúsené po kopcoch, sady s ovocnými stromami, prívetiví ľudia a typické myjavské nárečie.
Ak sa chcete viac dozvedieť o miestnom kraji, navštívte Gazdovský dvor s expozíciou typickej kopaničiarskej usadlosti z konca 19. storočia s náradím a vecami dennej potreby. Okrem bežnej dennej prevádzky sa môžete zúčastniť aj spoločenských podujatí ako je svadba, zabíjačka, zábava na humne, dožinky, šibačky. Dokonca si môžete vyskúšať tradičné varenie slivkového lekváru, prípravu slivkových gulí alebo si obliecť myjavský kroj.
Doprajte si príjemnú prechádzku na Mohylu na Bradle v Brezovej pod Bradlom, ktorá je pietnym miestom, kde je pochovaný Milan Rastislav Štefánik - jeden z najvýznamnejších slovákov a spoluzakladateľ prvého samostatného Československého štátu.
Vyberte sa na vyhliadkovú vežu Turá Lúka - Hrajky, ktorá ponúka nádherný výhľad do doliny rieky Myjava, na časť Myjavskej pahorkatiny, Bielych Karpát a čiastočne i Považského Inovca. Navštívte i centrum Myjavy alebo sa okúpte vo vodnej nádrži Stará Myjava.
Ak sa chystáte na Záhorie, nezabudnite sa vybrať i k Hošteneckej studničke ukrytej v rozprávkovom lese. Užite si úchvatné výhľady z rozhľadní Lipovec, Lipky, Rozbehy alebo z hradu Branč či Korlátko. Obdivujte krásu nádherných chránených Radimovských líp, ktoré majú okolo 200 rokov.
Oddýchnite si pri Ságelskej studničke, odkiaľ Ján Hollý pozoroval život miestneho ľudu na poliach, ktorý opísal vo svojich dobre známych Selankách. Keď budete pri Veľkých Levároch, navštívte Habánsky dom.
Zastavte sa pri monumentálnom Miléniovom kríži, ktorý sa týči na ceste do Oreského. Oddýchnite si a osviežte sa v rekreačnom stredisku Gazárka či vo vodnej nádrži Buková. Absolvujte nenáročnú prechádzku v okolí Rohožníckych rybníkov, v prírodnej rezervácii Zelienka či Orlovské Vŕšky s rašelinovými jazierkami.
Zaujímavým miestom sú i ropné polia v oblasti Gbelov a Gajarov so strojmi a zariadeniami na ťažbu ropy.
Neprehliadni: Tip na výlet na Slovensku: Ochtinská aragonitová jaskyňa
