Alergia na peľ a jej príznaky – ktoré rastliny spôsobujú ťažkosti v konkrétnych obdobiach?

Alergiu definujeme ako prehnanú reakciu imunitného systému organizmu na látku, s ktorou sa stretne v prostredí. Daná látka, ktorú v tomto prípade nazývame alergén, za normálnych okolností u zdravého človeka nespôsobuje nejakú abnormálnu reakciu, ale u alergika môže spôsobiť zdravotné ťažkosti, niekedy dokonca veľmi závažné. V najzávažnejších prípadoch môže alergická reakcia viesť až k vzniku anafylaktického šoku, čo je život ohrozujúci stav. 

Alergénom pritom môže byť látka rôzneho druhu, avšak väčšinou bielkovinovej povahy. Môže ísť o rôznorodé druhy potravín, taktiež prach, plesne, roztoče, zvieracie alergény, dokonca lieky. Zabudnúť však nemožno ani na peľ. Práve peľové alergie patria k najrozšírenejším typom alergií vôbec. Prečo vzniká alergia na peľ, ako sa prejavuje a v ktorých obdobiach sú jej sprievodné ťažkosti najvýraznejšie? Ako ju liečiť? 

Práve peľ je najčastejšou príčinou ťažkostí alergikov, u ktorých sú alergiou postihnuté hlavne dýchacie cesty. Peľ je vzdušný alergén, ktorý sa ľahko vznáša v ovzduší v rôznych výškach a je prenášaný vzdušnými prúdmi aj na väčšie vzdialenosti. Peľová alergia je často nazývaná aj senná nádcha. Alergia na peľ je však skôr konkrétnym podtypom sennej nádchy. Hoci prejavy sennej nádchy sú najčastejšie spôsobené práve peľom, alergénom môžu byť i roztoče, srsť domácich zvierat, huby či plesne.

Hoci to, na akom mechanizme alergie fungujú, je pomerne dobre známe, nie je jednoznačne stanovené, prečo alergia vzniká, respektíve prečo začne imunitný systém neprimerane reagovať na nejakú látku. To platí nielen pre alergiu na peľ, ale aj mnohé iné druhy alergií. Hovorí sa však o viacerých činiteľoch, ktoré môžu zohrávať v rozvoji alergie istú rolu.

Najzásadnejší vplyv pritom majú pravdepodobne genetické faktory. Stretnúť sa možno s pojmom atopia, čo je dedične založený sklon k vzniku alergie. Ak má jeden alebo obaja rodičia nejakú alergiu, je vyššia pravdepodobnosť, že sa alergia objaví aj u ich potomkov. Okrem toho je známe, že citlivosť imunitného systému na pele je vyššia u jedincov v priemyselných oblastiach so znečisteným ovzduším, ktoré môže mať negatívny vplyv na dýchacie cesty. 

Odporúčame: ​Najkrajšie palmovité rastliny: Vnes do interiéru trochu exotiky!

Alergia na peľ predstavuje sezónny typ alergie. Tento zdravotný problém sa tiež často nazýva sezónna alergická nádcha alebo odborne polinóza. Pôvodcom alergie v tomto prípade môžu byť pele rôznych listnatých stromov, tráv a burín, naopak menej bežným zdrojom alergénov sú ihličnany či ovocné stromy. Sezóna peľovej alergie sa bežne tiahne od februára až do októbra, teda nemalú časť roka. 

V jednotlivých obdobiach počas roka pritom bývajú v ovzduší prítomné iné pele, teda iné alergény. V závislosti od toho, na ktoré pele je jedinec alergický, sa dostavujú prejavy alergie v inom čase. Prehľad období kvitnutia najčastejších rastlinných alergénov je zahrnutý v takzvanom peľovom kalendári. Ten sa však môže každý rok trochu meniť, pretože doba kvitnutia jednotlivých rastlín sa môže líšiť v závislosti od aktuálneho počasia. 

Vo všeobecnosti platí, že počas jari robia alergikom najväčšie problémy hlavne kvitnúce listnaté stromy, počas leta zase peľ rôznorodých tráv a na jeseň sa vzduchom hojne šíria pele viacerých burín. Úroveň peľu v ovzduší je pritom najvyššia okolo obeda a skoro poobede, viac peľových čiastočiek vo vzduchu je počas slnečných dní a veterného počasia a na okraji lesov.

Pozrieť sa môžete na základný prehľad peľových alergií podľa mesiacov:

• február – peľ liesky a jelše,

• marec – peľ liesky, jelše, topoľa, javora, púpavy, duba, vŕby, brezy, jaseňa,
• apríl – peľ brezy, vŕby, topoľa, jaseňa, púpavy, prípadne pele ovocných drevín (čerešňa, jabloň),
• máj – peľ púpavy, topoľa, vŕby, agátu, bazy, borovice, začína sa aj hlavná sezóna rôznych tráv (psineček, kostrava, ovsík, tomka, lipnice),
• jún – peľ tráv, bazy a agátu, borovice, taktiež sa začína aj alergia na palinu, lipu a obilniny,
• júl – peľ púpavy, paliny, slnečníc, alergie na trávy klesajú,
• august – peľ púpav, slnečníc, paliny, začína kvitnúť ambrózia, peľ žihľavy, skorocelu, šťavela,
• september – hlavná sezóna peľu ambrózie, pretrváva alergia na palinu, peľ žihľavy, skorocelu, šťavela,
• október – spóry húb, v ovzduší môže byť ešte ambrózia.

November a december predstavujú mesiace, pre ktoré nie sú bežné alergie na peľ, v popredí sú alergie na roztoče. V januári sa sporadicky v závislosti od lokality a počasia môže kde-tu objaviť v ovzduší peľ liesky.

Príznaky alergie na peľ sa dostavujú po tom, čo peľ vnikne do organizmu. Vstupnou bránou je nielen nos, teda dýchací trakt, ale aj ústa a oči. Alergén začne dráždiť imunitný systém, ktorý v dôsledku toho produkuje špecifické protilátky. Dochádza k vylučovaniu histamínu a ďalších chemických látok a spusteniu alergickej reakcie. 

V dôsledku alergie na peľ sa spúšťajú najmä ťažkosti v oblasti nosohltanu (vznik alergickej nádchy), no z dlhodobého hľadiska môže mať alergia negatívny vplyv aj na nižšie časti dýchacieho ústrojenstva, teda pľúca (rozvoj prieduškovej astmy). Môžeme povedať, že imunitný systém vníma peľ ako nejakú cudzorodú látku, ktorá je nebezpečná pre organizmus (hoci to tak nie je), preto proti nemu bojuje. V dôsledku alergickej reakcie dochádza k zúženiu dýchacích ciest (s cieľom znížiť množstvo preniknutého peľu) a tvorbe sekrétu z nosa (s cieľom odstrániť peľ z tela).

Príznaky charakteristické pre peľovú alergiu sú nasledovné:

• opuch nosovej sliznice,

• vodnatá nádcha (hlieny bývajú tekutejšie a priehľadné),
• upchatý nos,
• časté kýchanie,
• svrbenie v nose alebo svrbenie očí,
• slzenie očí,
• opuch viečok,
• začervenanie očí,
• škrabanie v krku,
• kašľanie,
• niekedy bolesti dutín,
• celkové príznaky ako únava alebo strata chuti do jedla,
• niekedy kožné problémy vo forme žihľavky (menej časté).

Príznaky u konkrétneho jedinca pritom pretrvávajú v období kvitnutia rastlín, na ktoré je alergický, počas zvyšku roka príznaky alergie ustupujú. Nie je zriedkavé, že u jednej osoby sa vyskytnú alergie na viaceré druhy peľov naraz. Aj intenzita príznakov sa môže u konkrétnych pacientov líšiť. Spomenúť ešte môžeme, že peľové alergie sa v mnohých prípadoch začínajú rozvíjať už v detskom veku. 

Odporúčame: ​3 znamenia, ktoré majú ten najlepší spánok a 3 znamenia, ktoré majú problémy so spánkom

Neliečená alergia na peľ predstavuje z dlhodobého hľadiska riziko pre zdravie. Zvyšuje totiž riziko rozvoja astmy a astmatických záchvatov sprevádzaných ťažkosťami s dýchaním. Peľovú alergiu, podobne ako iné druhy alergií, v podstate nie je možné úplne vyliečiť. Neexistuje konkrétny liek, ktorý by precitlivenosť organizmu na peľ odstránil. Liečba je symptomatická, teda zameraná na zmiernenie sprievodných ťažkostí a stabilizovanie zdravotného stavu jedinca.

Diagnostika peľovej alergie prebieha na základe krvných testov (v krvi sa sleduje prítomnosť konkrétnych protilátok a ich hladiny) a kožných testov (sleduje sa reakcia kože po expozícii alergizujúcimi peľmi). Ak sa alergia na konkrétne pele potvrdí, lekár odporučí vhodné metódy liečby. Mnohé nápomocné prípravky možno zohnať v lekárni aj bez predpisu, liečbu je však vždy vhodné konzultovať s lekárom. Pri vážnych alergiách bývajú potrebné aj liečivá predpísané alergológom. V čase výskytu sprievodných ťažkostí sa uplatňujú napríklad aj:

• antihistaminiká – znižujú sekréciu histamínu, čím znižujú príznaky alergie, mávajú formu tabliet alebo kvapiek,
• lokálne kortikosteroidy – najčastejšie sa využívajú vo forme sprejov do nosa, pôsobia protizápalovo, znižujú prejavy alergickej nádchy,
• vazokonstriktory – vo forme nosových alebo očných kvapiek, pôsobia na krvné cievy (napr. v nose, čím uvoľňujú upchatý nos).

Dostupné sú i ďalšie moderné spôsoby liečby. Súčasťou liečby by mala byť aj prevencia, teda vyhýbanie sa alergénom v čo najväčšej možnej miere. Alergici môžu sledovať peľové správy, ktoré podávajú aktualizované informácie o aktuálnej peľovej situácii v konkrétnych kútoch Slovenska.

• dodržiavajte liečbu nastavenú lekárom, lieky bez vedomia lekára nevysadzujte,
• v čase konkrétnej peľovej sezóny sa zdržiavajte čo najviac v uzavretých priestoroch (najmä pri silnejších alergiách),
• je vhodné zvážiť čističku ovzdušia do domácnosti – odstráni peľové čiastočky, prach aj iné alergény,
• priestory vetrajte v prípade potreby len skoro ráno a neskoro večer,
• zvážte umiestnenie protipeľových sieťok na okná,
• pri veternom počasí prechádzky v prírode radšej úplne eliminujte, prechádzka skoro ráno po daždi môže byť dobrou voľbou,
• v čase alergie sa častejšie sprchujte a pravidelne si umývajte vlasy aj tvár a ruky – pre odstránenie alergénov zachytených na tele a vlasoch,
• častejšie tiež perte oblečenie a obmieňajte posteľnú bielizeň – rovnako sa zbavíte zachytených peľových čiastočiek,
• opraté oblečenie v čase alergie sušte vnútri, vonku sa naň môže nalepiť peľ,
• v oblečení, v ktorom ste chodili po vonku, nikdy nezostávajte v interiéri,
• myslite na dostatočný pitný režim – dehydratácia zhoršuje zahlienenie,
• pri upchatých dutinách skúste inhaláciu vhodnými esenciálnymi olejmi,
• pomáhať môže každodenná nosová sprcha so soľným roztokom, ktorá z nosa odstráni prach aj peľ,
• pri opuchnutých očiach skúste chladivé obklady,
• vonku noste slnečné okuliare, pomôžu trochu ochrániť oči pred peľom v ovzduší,
• okolo nosa nanášajte vazelínu, tá zachytí nemalé percento peľových zrniečok,
• ak máte alergiu na peľ a fajčíte, zvážte, že sa zlozvyku zbavíte – vaše dýchacie cesty vám poďakujú.

Odporúčame: Najzaujímavejšie stavby na Slovensku: Tieto unikáty nám môžu závidieť i vo svete