Clerambaultov syndróm je zvlášnou duševnou poruchou. Ako sa prejavuje?

Hoci medicína od svojich počiatkov ušla obrovský kus cesty a dnes vie v mnohých smeroch vykonať priam zázraky, vo veľa prípadoch si stále nevie dať rady. Príčiny mnohých ochorení sú stále nepoznané, mechanizmy ich vzniku neobjasnené a definitívna liečba je v nedohľadne. Samozrejme, medicína robí neustále obrovské pokroky, čo sa liečby rôznorodých ochorení týka. 

Veľkou neznámou sú však veľmi často rôzne psychické ochorenia, častejšie nazývané ako duševné, mentálne či psychické poruchy, alebo tiež aj syndrómy. Nejaká duševná porucha možno sama osebe bezprostredne neohrozuje fyzické zdravie a život človeka, ako napríklad rakovina alebo infarkt, no zároveň dokáže vo výraznej miere negatívne ovplyvniť celkové fungovanie človeka a kvalitu jeho života a vo vážnych prípadoch môže vyústiť až k tomu, že je jedinec nebezpečný sám pre seba alebo okolie. 

V článku sa pozrieme na takzvaný Clerambaultov syndróm patriaci medzi veľmi zvláštne psychické poruchy. Už ste o ňom počuli? Ako sa prejavuje a dá sa liečiť?

Clerambaultov syndróm je označenie pre psychickú poruchu sprevádzanú bludmi, pri ktorej je jedinec presvedčený a má obrovskú vieru v to, že je doňho iná osoba zamilovaná. Táto porucha sa často označuje mnohými inými názvami, napríklad aj ako syndróm fantómovej lásky a tiež sa používa termín erotomónia. Podľa iných zdrojov možno Clerambaultov syndróm charakterizovať aj ako spojenie paranoidných bludov erotománie (abnormálny pohlavný pud) a megalománie (chorobné zveličovanie). 

Tento syndróm dostal pomenovanie podľa francúzskeho psychiatra Gaëtana Gatiana de Clérambaulta, ktorý pôsobil na prelome 19. a 20. storočia. Venoval sa prípadu 53-ročnej Francúzky, ktorá bola údajne presvedčená, že je do nej zamilovaný kráľ Juraj IV. a komunikuje s ňou pohybom závesov Buckinghamského paláca. 

Odporúčame: ​Čo je syndróm miznúceho dvojčaťa? Prečo sa vyskytuje a ako ho odhaliť?

Zo štatistík vyplýva, že Clerambaultovým syndrómom trpia vo vyššej miere ženy. Ako sme spomenuli vyššie, táto porucha je charakteristická tým, že jedinec je presvedčený o tom, že je doňho iná osoba zamilovaná. Často pritom ide o osobu s vyšším spoločenským postavením alebo nejakú slávnu osobnosť, či jedinca s veľkým intelektuálnym bohatstvom (lekári, profesori). 

Jedinec s Clerambaultovým syndrómom je presvedčený, že jedinec, pre ktorého má byť objektom záujmu, mu prejavuje náklonnosť a dáva mu jasne najavo lásku rôznymi spôsobmi – tajnými odkazmi (napríklad prostredníctvom usporiadania nejakých predmetov), dokonca telepaticky. V skutočnosti to tak však nie je, daná osoba, ktorá má byť do jedinca podľa jeho presvedčenia zamilovaná, o jeho existencii neraz ani nevie. Predmetom záujmu jedinca s Clerambaultovým syndrómom dokonca v niektorých prípadoch je aj niekto zosnulý či imaginárny. 

U jednotlivých pacientov sa môže porucha prejavovať trochu odlišne a môže mať iný priebeh. Často však tento stav prechádza postupne viacerými štádiami – jedinec najskôr pociťuje optimistickú lásku k predmetu záujmu, nasledovať môžu pesimistické výčitky, podozrievanie a viesť to môže až k nenávisti a vyhrážkam. V najzávažnejších prípadoch môže mať jedinec snahy tomu druhému ublížiť. Clerambaultov syndróm sa môže spájať s prenasledovaním objektu záujmu, dokonca fyzickým násilím, halucináciami, samovražednými vyhrážkami a klamstvami. 

Clerambaultov syndróm predstavuje pomerne ojedinelý paranoidný stav, ktorého vznik je stále predmetom skúmania. Podobne ako pri iných duševných poruchách, ani v tomto prípade nemožno hovoriť o jednotnej príčine vzniku, ale skôr o určitých činiteľoch, ktoré sa môžu do istej miery podieľať na rozvoji daného problému. Niektorí odborníci uvažujú o vplyve genetickej predispozície, iní označujú túto poruchu za akýsi obranný mechanizmus voči nežiaducim vonkajším činiteľom.

Vplyv na rozvoj môžu mať napríklad rôzne psychické traumy, ktoré jedinca postihli, ako napríklad odmietnutie druhým človekom, problémy z detstva, strata blízkej osoby. Medzi rizikové faktory je často radená osamelosť, ale aj užívanie drog alebo niektorých liečiv (nadužívanie antidepresív), alkoholizmus či dokonca iná psychická porucha. Clerambaultov syndróm sa totiž nemusí vyskytovať samostatne, ale ako súčasť iného duševného problému. Na základe toho rozoznávame dve formy tohto syndrómu:

• primárny Clerambaultov syndróm – psychiatrická porucha sa vyskytuje ako samostatný zdravotný problém a prebieha chronicky,
• sekundárna forma Clerambaultovho syndrómu – v tomto prípade sú erotomanické bludy sprievodným príznakom inej duševnej poruchy, často schizofrénie, prípadne aj bipolárnej poruchy. 

Liečba psychických porúch je vo všeobecnosti veľmi komplikovanou záležitosťou. Neexistujú jednotné spôsoby liečby, u jednotlivých pacientov sa môžu líšiť. Pri liečbe Clerambaultovho syndrómu, podobne ako aj iných duševných porúch, sa uplatňujú dve základné metódy liečby – farmakologická liečba a psychoterapia. 

Farmakologická liečba zahŕňa podávanie medikamentov na tlmenie sprievodných príznakov duševných porúch a stabilizáciu zdravotného stavu. Základom pri liečbe psychických zdravotných ťažkostí je však v prvom rade uvedomenie si problému samotným pacientom a jeho následná spolupráca. Závažné psychické poruchy sa spájajú aj s nutnosťou hospitalizácie na psychiatrickom oddelení. 

Odporúčame: ​Trápi ťa bolesť krčnej chrbtice? Odhaľ jej časté príčiny a tipy na úľavu od ťažkostí

• Cotardov syndróm – ide o vzácny stav, pri ktorom pacienti veria, že sú už dávno po smrti, prípadne umierajú alebo sú niektoré ich časti odumreté, dokonca že vôbec neexistujú. Často sa tento syndróm vyskytuje s ťažkou depresiou. 

• Syndróm Alenky v krajine zázrakov – neurologický syndróm sprevádzaný skresleným vnímaním času a priestoru. Pacient vidí rôzne objekty nadrozmerne veľké alebo neprimerane malé. Postihuje prevažne malé deti.  

• Capgrasov syndróm – duševná porucha, pri ktorej je pacient presvedčený, že jeho rodinného príslušníka alebo priateľa nahradil identický dvojník. Ide o jednu z foriem poruchy vnímania reálneho sveta. Nazývaný je aj ilúzia dvojníka. 

• Münchhausenov syndróm – nazývaný aj syndróm Baróna Prášila. Podstatou tohto zriedkavého psychického problému je chorobné predstieranie psychických a fyzických problémov bez zjavnej príčiny, a to s cieľom stať sa pacientom alebo byť hospitalizovaný. Pacienti dramaticky predstierajú chorobu a patologicky klamú.

• Pica syndróm – psychická porucha sprevádzaná zvýšeným apetítom na nejedlé predmety, ako je napríklad omietka, kamene, vlasy či papier. 

Odporúčame: ​Anizokória – môže rôzna veľkosť zreníc signalizovať ochorenie?!