Baktéria Haemophilus influenzae ohrozuje najmä malé deti. Ako proti nej bojovať?

Hoci baktérie nie sú vždy pre človeka len škodlivé, nemožno zabúdať na to, že všade vôkol nás je obrovské množstvo baktérií, ktoré sú pôvodcami najrozličnejších chorôb. Napríklad bežne sa vyskytujúcou baktériou je Salmonella enterica, ktorá spôsobuje zápal tráviaceho traktu a vyvoláva hnačky a zvracanie.

Medzi baktérie tiež patria streptokoky, ktoré patria k hlavným pôvodcom zápalov dýchacieho ústrojenstva. Rôzne baktérie tiež spôsobujú pohlavne prenosné ochorenia (napr. syfilis či kvapavku), bakteriálneho pôvodu je i tetanus či kliešťami prenášaná lymská borelióza.

V článku za pozrieme na baktériu zvanú Haemophilus influenzae. Aké zdravotné problémy spôsobuje?

Haemophilus influenzae sú gramnegatívne nepohyblivé baktérie patriace medzi hemofily, respektíve medzi baktérie z rodu hemofilus (Haemophilus). Tieto baktérie sú pôvodcom takzvaných hemofilových nákaz, respektíve hemofilových invazívnych infekcií, ktoré postihujú predovšetkým horné a dolné dýchacie cesty, prípadne prínosové dutiny, stredné ucho, ale aj mozgové blany či kĺby.

Najmä ťažké formy hemofilových nákaz spôsobené opuzdrenými baktériami môžu ohrozovať život pacienta, prípadne zanechávajú chronické následky (napríklad poškodenie sluchu alebo mozgu). Až 95 % týchto infekcií spôsobujú konkrétne baktérie Heamophilus influenzae typu B (skratka Hib).

Nákazy vyvolané danou baktériou postihujú predovšetkým neimunizované malé deti do veku 5 až 6 rokov, dve tretiny prípadov sa týkajú detí mladších ako 2 roky. U dospelých jedincov sa vyskytujú infekcie inými neopuzdrenými kmeňmi H. influenzae, ktoré obvykle predstavujú lokálnu komplikáciu nejakej vírusovej respiračnej infekcie. 

Odporúčame: Nadmerná konzumácia alkoholu: Riziko ktorých ochorení zvyšuje?

Ako sme spomenuli vyššie, baktérie Haemophilus influenzae typu B spôsobujú celý rad rôznorodých ochorení. Vyvolané infekcie pritom môžu mať odlišný priebeh, v niektorých prípadoch sú bezpríznakové, často však spôsobujú závažné zdravotné problémy ohrozujúce zdravie pacienta.

Baktérie Hib prenikajú nielen do dýchacích ciest, ale šíriť sa môžu aj do ďalších orgánov a tkanív, napríklad mozgu, kĺbov, kostí či osrdcovníka (väzivový obal srdca). Za rozvoj zápalu v tele je pritom zodpovedný predovšetkým takzvaný endotoxín, na ktorý organizmus reaguje silnou imunitnou reakciou. 

Baktérie Haemophilus influenzae typu B najčastejšie spôsobujú:

• sinusitídu (zápal prínosových dutín) – vodnatá nádcha, zelené alebo žlté hlieny, pocit plného nosa, tlak okolo očí, sťažené dýchanie nosom, nosová reč, bolesť hlavy, zvýšená teplota, zhoršenie chuti a čuchu,
• epiglotitídu (zápal hrtanovej príchlopky) – vysoké horúčky, opuch až úplne uzatvorenie dýchacích ciest (riziko udusenia), silná bolesť v krku, dýchavičnosť, vytekanie slín z úst (kvôli poruche prehĺtania), únava, 
• meningitídu (zápal mozgových obalov) – príznaky podobné chrípke, nevoľnosť, prudký vzostup teploty, stuhnutosť šije, veľké bolesti hlavy, vracanie, zmätenosť, precitlivenosť na svetlo, nadmerná ospalosť, záchvaty,
• pneumóniu (zápal pľúc) – zvýšená teplota, vykašliavanie hlienu, nadmerná únava, kašeľ, ťažkosti s dýchaním, bolesť pri dýchaní, bolesť svalov, triaška,
• zápal stredného ucha – bolesť postihnutého ucha, hnisavý výtok z ucha, zhoršenie sluchu, pískanie v ušiach, zvýšená teplota, zväčšenie lymfatických uzlín, bolesť hlavy, nechutenstvo.

Vo veľmi závažných prípadoch môže dôjsť až k rozvoju sepsy, ľudovo otrave krvi. Ide o ťažkú infekciu spôsobenú trvalým vyplavovaním patogénov z infekčného ložiska do celého organizmu, ktorá je sprevádzaná prehnanou aktiváciou zápalových mechanizmov.

Na sepsu obvykle poukazuje vysoká horúčka, náhla triaška, silná bolesť, náhla zmena v mentálnom stave, zvracanie, strata svalovej sily, nízky tlak, bledá a studená koža. Neliečená sepsa môže viesť k zlyhaniu orgánov a smrti pacienta. 

Zaujímavosťou je, že baktéria Haemophilus influenzae bola spočiatku považovaná za pôvodcu chrípky, až neskôr sa zistilo, že chrípku spôsobujú viaceré typy vírusov chrípky (napríklad Influenza A virus). Haemophilus influenzae je síce baktéria rozšírená naprieč celým svetom, no správa sa v podstate ako vírus, navyše i ľudský organizmus na ňu reaguje ako na vírus – dochádza k zvýšeniu teploty a rýchlemu nástupu príznakov. Tie sa obvykle objavujú v priebehu pár dní od prieniku patogénu do organizmu.

Zdrojom nákazy je chorý jedinec alebo prenášač, pričom vstupnou bránou je obvykle nosohltan, v ktorom sa baktéria začne rýchlo množiť. Následne sa krvou dostáva i do ďalších orgánov. Infekcia sa pritom prenáša kvapôčkovou cestou, teda skrz kvapky vylučované z úst a dýchacieho systému pri kýchaní, kašľaní, rozprávaní, smrkaní a podobne. Zriedkavejší je prenos prostredníctvom kontaminovaných predmetov. 

Odporúčame: Herpetické vírusy nie sú len pôvodcom oparu. Aké ochorenia spôsobujú?

U chorého pacienta sa sledujú prítomné príznaky (fyzikálne vyšetrenie, odobratie anamnézy), no odhaliť infekciu baktériou Haemophilus influenzae je možné najmä na základe laboratórnych testov. Vyššie spomínané príznaky totiž môžu poukazovať na mnoho iných ochorení.

Pacientovi sa spravidla vykonáva odber krvi a výter z hrdla na zhodnotenie prítomnosti baktérií a presné určenie mikrobiálneho pôvodcu ochorenia. Ak lekár vysloví podozrenie na zápal mozgových obalov, obvykle nariaďuje odber mozgovomiechového moku z bedrovej chrbtice pomocou lumbálnej punkcie. 

Keďže hemofilové nákazy predstavujú ochorenia bakteriálneho pôvodu, na liečbu sa používajú antibiotiká. Avšak i napriek dostupnej antibiotickej liečbe mávajú v mnohých prípadoch tieto ochorenia závažný priebeh, dokonca môžu zanechať spomenuté chronické následky. Podľa druhu infekcie je neraz nevyhnutná hospitalizácia pacienta na jednotke intenzívnej starostlivosti a podávanie antibiotík intravenózne (do žily).

Hospitalizácia je nutná napríklad pri zápale hrtanovej príchlopky (hrozí riziko udusenia), ale aj pri zápale mozgových obalov. Okrem antibiotík sa pacientovi obvykle podávajú aj liečivá na tlmenie horúčky, bolesti či iných sprievodných ťažkostí.  

Haemophilus influenzae typu B predstavuje bežný ľudský patogén, ktorý si najmä v minulosti vyžiadal veľké množstvo obetí. Dnes na prevenciu hemofilových nákaz, a to hlavne infekcií s vážnym priebehom, slúži očkovanie. Na Slovensku je proti Haemophilus influenzae typu B zavedené celoplošné očkovanie. Proti invazívnym hemofilovým nákazám sa povinne očkuje v rámci základného očkovania od dosiahnutého 2. mesiaca života (novorodenci sú chránení materskými protilátkami).

Používa sa hexavakcína, ktorá zahŕňa aj očkovanie proti čiernemu kašľu, detskej obrne, tetanu, vírusovej hepatitíde B a záškrtu. Ďalšia dávka tohto očkovania sa podáva o dva mesiace po prvom očkovaní (teda od dosiahnutého 4. mesiaca života) a preočkovanie prebieha následne medzi 11. až 13. mesiacom života dieťaťa. 

Odporúčame: Čo je šiesta choroba? Rozpoznaj príznaky tohto detského ochorenia!

Aktualizovaný článok: 16.4.2023