Kremík v ľudskom tele – na čo ho potrebujeme? Pozor na prejavy jeho nedostatku

Aby naše správne fungovalo, musí mať v dostatočnej miere zabezpečený prísun rôznorodých stopových prvkov, ktoré tiež nazývame mikroelementy. Tieto látky potrebuje ľudský organizmus len vo veľmi malej miere, ktorá však rozhodne nie je zanedbateľná. Ak nemá telo dostatok mikroelementov, i to môže mať negatívny vplyv na zdravotný stav.

K stopovým prvkom radíme napríklad jód, selén, meď, mangán aj chróm. No zabudnúť nemôžeme ani na kremík. Aké úlohy zastáva v našom tele a ako sa môže prejaviť jeho nedostatok alebo naopak nadbytok? V ktorých potravinách ho nájdeme? Zistite všetko dôležité!

Kremík (latinsky Silicium, značka Si) je chemický prvok z periodickej tabuľky prvkov s protónovým číslom 14. Ide o pomerne tvrdý polokov, ktorý má silný vzťah s kyslíkom, na vzduchu je stály a vo vode aj väčšine anorganických kyselín nerozpustný. V prírode sa vyskytuje prevažne len vo forme zlúčenín. 

Po kyslíku je druhým najviac zastúpeným prvkom v zemskej kôre (tvorí cca 26 až 28 % zemskej kôry). Kremík sa nachádza vo väčšine hornín, napríklad v pieskovcoch, íloch, žule. Ako prvý ho identifikoval francúzsky chemik Antoine Lavoisier v roku 1787. Uplatnenie našiel v rôznych priemyselných oblastiach, napríklad aj pri výrobe skla a rôznych špeciálnych zliatin či v poľnohospodárstve. 

V ľudskom tele je kremík zastúpený len vo veľmi malom množstve (priemerne 2 až 3 g u dospelého jedinca). Najvyšší podiel je prítomný v kostiach, koži, vlasoch, nechtoch, zuboch, ale aj niektorých vnútorných orgánoch. Kremíku je pripisovaných niekoľko účinkov na ľudský organizmus, no všetky funkcie stále nie sú do veľkej miery preskúmané. 

• podieľa sa na tvorbe kostí,

• podporuje mineralizáciu kostí,

• podporuje vstrebávanie vápnika zo stravy,

• je potrebný k tvorbe kolagénových a elastínových vlákien v kĺbových chrupavkách,

• podporuje elasticitu ciev, chráni pred lámavosťou drobných ciev,

• zvyšuje rýchlosť hojenia zlomenín,

• prispieva k prevencii tvorby modrín, 

• zúčastňuje sa na tvorbe spojivového tkaniva kože, nechtov a vlasov, 

• podporuje rast vlasov a pevnosť nechtov,

• podporuje elasticitu kože,

• podporuje normálnu hladinu cholesterolu,

• má protisklerotické účinky,

• predpokladá sa preventívny účinok pred Alzheimerovou chorobou. 

Odporúčame: ​Tento minerál ti nesmie chýbať! Pozri sa na najlepšie zdroje fosforu

Denná odporúčaná dávka kremíka nie je presne stanovená, pretože sa táto látka nepovažuje za kľúčový výživový prvok. Za dostatočný je však všeobecne považovaný príjem asi 20 až 40 mg kremíka denne u dospelej osoby. Výrazný nedostatok kremíka nie je úplne bežným javom, keďže nám stačí prijímať ho stravou v maličkom množstve.

Avšak, schopnosť tela vstrebávať kremík napríklad postupne klesá zvyšujúcim sa vekom. Predpokladá sa tiež, že negatívny vplyv na metabolizmus kremíka v tele môže mať nadbytočný príjem vlákniny, ako aj rôzne poruchy niektorých endokrinných funkcií. 

Keďže sa kremík podieľa na tvorbe spojivových tkanív, v prípade jeho nedostatkom sa môžu objavovať napríklad problémy s kosťami, kĺbmi, vlasmi, pokožkou. Patrí k najdôležitejším prvkom v zložení nechtov, jeho deficit sa teda odrazí aj na nechtoch. Nedostatok kremíku môže mať na telo takýto vplyv:

• vypadávanie vlasov,
• lámanie nechtov,
• abnormality vo vývoji kostí,
• spomalenie celkového rastu,
• zvýšená lámavosť kostí, rednutie kostí,
• poruchy tvorbu kolagénu,
• rýchlejší rozvoj vrások,
• zlá kvalita kože,
• zhoršené hojenie rán,
• problémy s plodnosťou,
• zvýšené riziko aterosklerózy,
• precitlivenosť na chlad.

Ani nadbytok kremíka v tele nie je často sa vyskytujúcim javom. Konzumáciou potravinových zdrojov bohatých na kremík nám jeho nadbytok prakticky nehrozí. Za normálnych okolností obličky odfiltrujú viac než 80 % kremíka a ten sa vylúči močom. 

Problémy súvisiace s nadbytkom kremíka by mohli nastať najmä v prípade nadužívania výživových doplnkov, čo by mohlo viesť napríklad k zvýšenému riziku vzniku obličkových kameňov. Prípady predávkovania kremíkov však nie sú zvlášť zaznamenané. 

Avšak, preukázateľne negatívny dopad na ľudské zdravie má kremík pri dlhodobom vdychovaní, čo môže viesť k silikóze. Ide o závažnú chorobu pľúc. Zvýšené riziko je napríklad u osôb pracujúcich pri ťažbe, v lomoch alebo aj oceliarskom priemysle. 

Odporúčame: Poznáš shimeji huby? Objav ich účinky a priprav si z nich niečo lahodné

Prísun kremíka telu možno zabezpečiť v prvom rade pestrou a rozmanitou stravou. Zvýšiť podiel potravinových zdrojov kremíka v strave sa odporúča napríklad pri problémoch s lámavými nechtami, vypadávaním vlasov, slabými kosťami, ako aj pri kĺbových a kardiovaskulárnych chorobách či v období rekonvalescencie po úrazoch a športových zraneniach. 

Kremík v prvom rade nájdeme aj v pitnej vode, ktorá poskytuje najľahšie biologicky dostupný zdroj tohto stopového prvku. Ďalej ho nájdeme aj v rôznych potravinách, a to hlavne rastlinného pôvodu. K najlepším zdrojom kremíka môžeme zaradiť i tieto potraviny:

• ovos a ovsené vločky,
• jačmeň, pšenica a ďalšie obilniny,
• proso a ryža,
• šošovica, fazuľa a sója,
• špenát, kukurica, zemiaky, pór, cibuľa,
• červená repa, špargľa,
• banány, ríbezle, jahody, 
• čaj z prasličky, pŕhľavy alebo podbeľa.

Kremík tiež môžeme samostatne alebo v kombinácii s ďalšími minerálmi nájsť vo výživových doplnkoch, a to v rôznych formách. Dostupné sú klasické tablety, ale napríklad aj roztoky (organický kremík vo forme koloidného roztoku), rovnako možno zvoliť bylinné extrakty (napr. z prasličky), ktoré sú prirodzeným zdrojom kremíka. 

Mnohé výživové doplnky poskytujú lepšiu biologickú dostupnosť a kremík sa z nich vstrebáva ľahšie ako zo stravy, no záleží od konkrétneho druhu doplnku. Kremík možno takouto formou dopĺňať v prípade potreby na podporu zdravia kostí, kĺbov, vlasov, nechtov a kože. V ideálnom prípade by však užívanie výživového doplnku mal odporučiť lekár. Ak nejaký doplnok stravy užívate, dodržujte odporúčané dávkovanie a neprekračujte stanovené dávky.