Laktobacily – čo sú zač a prečo ich bezpodmienečne potrebujeme?

Keď sa povie baktéria, mnohým hneď príde na um ochorenie. Áno, obrovské množstvo baktérií, ktoré sú považované za jednu z najstarších foriem života na našej planéte, predstavuje pôvodcov chorôb, neraz život ohrozujúcich. K známym baktériám patria napríklad tie z rodu Salmonela, ktoré spôsobujú obvykle ľahšie hnačkovité ochorenia. Naopak veľmi závažným bakteriálnym ochorením je napríklad tetanus, ktorého pôvodcom je baktéria Clostridium tetani.

Baktérie však nie sú vždy, takpovediac, nebezpečnými beštiami, ktoré ohrozujú naše zdravie. Mnohé baktérie spôsobujú ochorenie u človeka len za určitých okolností, ďalšou obrovskou skupinou sú pre nás nepatogénne baktérie, ktoré v podstate nemajú schopnosť vyvolať u človeka nejakú chorobu. Zabúdať však nemožno ani na to, že viaceré druhy baktérií žijú s nami prakticky v symbióze.

Naše telo osídľujú bilióny baktérií, pričom toto zoskupenie prospešných mikroorganizmov nazývame mikrobiálna flóra alebo mikrobióm. Každý jedinec má v podstate unikátny mikrobióm, respektíve vlastný súbor mikroorganizmov. Ľudské telo bežne osídľujú aj laktobacily. Čo by sme o nich mali vedieť? Prečo ich potrebujeme a ako ich telu doplniť?

Odporúčame: ​Za starý matrac sa ti telo nepoďakuje. Aké zdravotné problémy môže spôsobiť?

Pojmom laktobacily označujeme grampozitívne anaeróbne baktérie z rodu Lactobacillus. Tieto živé jednobunkové mikroorganizmy, prevažne tyčinkového tvaru, sú vo všeobecnosti považované za nepatogénne, i keď sa predpokladá, že niektoré druhy môžu byť za určitých okolností potenciálne patogénne. Spolu s bifidobaktériami tvoria podstatnú časť mikrobiálnej flóry človeka.

Laktobacily, ako aj bifidobaktérie a niekoľko ďalších druhov baktérií, predstavujú takzvané probiotické baktérie alebo jednoducho probiotiká. Tieto mikroorganizmy majú preukázateľne pozitívny vplyv na zdravie človeka. Čo sa konkrétne laktobacilov týka, spomenúť môžeme, že dokážu rozkladať laktózu a ďalšie cukry na kyselinu mliečnu. Mnoho druhov baktérií z rodu Lactobacillus sa tiež podieľa na rozklade zbytkov rastlinných tiel v prírode. 

Známych je niekoľko stoviek laktobacilov, pričom mnohé druhy si našli rôznorodé uplatnenie. Okrem toho, že sú prirodzenou súčasťou ľudského tela a sú bežne prítomné v životnom prostredí, tak sú využívané napríklad v potravinárskom či farmaceutickom priemysle. 

Ako sme spomenuli vyššie, laktobacily sú prirodzenou súčasťou ľudského organizmu. Vo veľkom množstve osídľujú tráviaci trakt človeka, a to hlavne črevá. Sú súčasťou črevnej mikroflóry. U zdravých žien v plodnom veku možno laktobacily v nemalom množstve nájsť aj na sliznici pošvy, teda tvoria súčasť vaginálnej mikroflóry (tzv. Döderleinov laktobacil). Okrem toho niektoré druhy môžeme nájsť aj na pokožke, v ústnej dutine a taktiež sú súčasťou materského mlieka ženy.

Medzi najznámejšie a najrozšírenejšie druhy laktobacilov v ľudskom tele patrí napríklad:

• Lactobacillus acidophilus (patrí k najpočetnejším laktobacilom v ľudských črevách),

• Lactobacillus rhamnosus (osídľuje črevný trakt),
• Lactobacillus plantarum (v tráviacom systéme),
• Lactobacillus crispatus (v črevách aj vaginálnej mikroflóre),
• Lactobacillus jensenii (tvorí približne 20 % vaginálnej mikroflóry),
• Lactobacillus fermentum (hojne zastúpený v materskom mlieku),
• Lactobacillus reuteri (nachádza sa v rôznych prírodných prostrediach vrátane gastrointestinálneho traktu ľudí a iných zvierat),
• Lactobacillus casei (prítomná v črevách aj ústach človeka).

Spomenuté laktobacily nielenže nie sú neškodné, ale sú dokonca zdraviu prospešné, či už tie prítomné v tráviacom trakte alebo na sliznici pošvy. Laktobacily prítomné v črevách vytvárajú dôležitú črevnú mikroflóru, ktorá sa podieľa na funkcii imunitného systému a obranyschopnosti organizmu. Nie nadarmo sa hovorí, že veľká časť našej imunity sídli práve v našich črevách. 

Laktobacily v tráviacom trakte:

• podporujú proces trávenia – napomáhajú rozkladať sacharidy i ďalšie zložky potravy (rozkladajú glukózu a laktózu na kyselinu mliečnu, vďaka čomu bránia rastu a premnoženiu kvasiniek a hnilobných baktérií), 

• podporujú správne vstrebávanie živín (najmä niektorých minerálov),
• pomáhajú zvyšovať odolnosť organizmu voči chorobám,
• napomáhajú v určitom množstve produkovať vitamín K a niektoré vitamíny B,
• priaznivo ovplyvňujú pH v čreve,
• zvyšujú prekrvenie črevnej sliznice.

Laktobacily v pošve napomáhajú udržiavať fyziologické nízke pH. Zabezpečujú udržanie kyslej pH hodnoty, ktorá bráni rastu a rozmnožovaniu patogénnych baktérií, ako aj kvasiniek a iných mikroorganizmov, a to tak, že štiepia cukor z buniek pošvy a transformujú ho na kyselinu mliečnu. Tá následne znižuje pH pošvy na hodnoty 3,5 – 4,5. Takéto prostredie je nevhodné pre rozvoj patogénov.

Týmto spôsobom laktobacily chránia pošvovú sliznicu pred infekciami a zápalovými ochoreniami. Okrem toho laktobacily produkujú peroxid vodíka a iné látky, ktoré pôsobia dezinfekčne. Laktobacily na pokožke či v ústnej dutine sa taktiež okrem iného podieľajú najmä na ochrane pred patogénnymi mikroorganizmami. 

Odporúčame: ​Vieš, čo je hypermangán? V domácnosti sa už bez neho nezaobídeš!

Laktobacily majú značný vplyv na celkové zdravie organizmu a je pochopiteľné, že ich nedostatok môže mať v tomto smere výrazne negatívny vplyv. Deficit týchto prospešných baktérií vedie k narušeniu mikrobiálnej rovnováhy. Podieľať sa na tom môže napríklad nadmerné alebo dlhodobé užívanie antibiotík, ktoré usmrcujú nielen choroboplodné baktérie, ale aj tie prospešné (vrátane laktobacilov).

K ďalším rizikovým faktorom patria zlé stravovacie návyky (nadmerná konzumácia cukrov), chronický stres, vyšší vek, nadmerná konzumácia alkoholu, nedostatok pohybu a celkovo nezdravý životný štýl. Negatívny vplyv na mikroflóru môžu mať rôzne ochorenia a infekcie, taktiež chemoterapia alebo ožarovanie pri liečbe nádorových ochorení. 

Deficit laktobacilov v črevnej mikroflóre môže viesť k:

• poruchám trávenia (hnačky, zápchy, plynatosť),

• zhoršenej imunite a častejším infekciám (veľká časť našej imunity sídli v črevách),
• narušeniu absorpcie živín v črevách (čo môže spôsobiť ich nedostatok),
• zvýšenej náchylnosti na potravinové intolerancie. 

Nedostatok laktobacilov v pošve sa rovnako spája s poklesom obranyschopnosti, ako aj zmenami pH prostredia (z kyslého na zásadité), čo môže viesť k zvýšenému riziku infekčných chorôb a zápalov z dôvodu narušenia rovnováhy vaginálneho ekosystému. Žena môže mať častejšie problémy s pálením a svrbením pošvy, objavovať sa môže zmenený vaginálny výtok. 

Latobacily môžeme svojmu telu doplniť v prvom rade prostredníctvom stravy. Nájdeme ich v mnohých potravinách, avšak, obsah týchto prospešných baktérií v konkrétnych produktoch sa líši v závislosti od spôsobu výroby, čerstvosti výrobku alebo spôsobu skladovania. Napríklad dlhšie skladované výrobky obsahujú spravidla menej probiotických baktérií. 

Medzi zdroje laktobacilov, ako aj celkovo probiotík, radíme hlavne mliečne fermentované potraviny, ako je jogurt, kefír, bryndza či plesnivý syr. Taktiež ich nájdeme v nakladanej zelenine, napríklad kyslej kapuste alebo uhorkách. Zabudnúť nemožno ani na fermentované sójové výrobky, ako je tempeh, miso alebo natto. Okrem toho možno telu doplniť laktobacily v prípade potreby aj prostredníctvom výživových doplnkov z lekárne.

Pre podporu črevnej mikroflóry sú dostupné obvykle probiotické tablety na orálne užitie. Lekár môže odporučiť užívanie probiotík, vrátane laktobacilov, pri liečbe antibiotikami, tráviacich ťažkostiach (hnačky, žalúdočné problémy) i rôznych ochoreniach či alergiách. Preventívne ich možno užívať napríklad pri cestovaní do zahraničných krajín (najmä tých s nižšími hygienickými štandardmi). 

Pre podporu vaginálnej mikroflóry môže žena zvoliť napríklad tablety alebo čapíky zavádzajúce sa do pošvy, dostupné sú tiež probiotické tampóny. Lekár môže odporučiť použitie týchto prípravkov pri opakujúcich sa alebo chronických infekciách v intímnej oblasti (kvasinková infekcia, bakteriálna vaginóza), vaginálnom diskomforte, zníženej vaginálnej imunite a poruchách vaginálnej kyslosti. 

Odporúčame: ​Ako liečiť vyvrtnutý členok? Chce to veľa oddychu a alternatívne spôsoby liečby!