Mnohopočetný myelóm: Ako sa prejavuje toto zhubné ochorenie krvi?

Pojem rakovina krvi, odborne hematologické malignity, zahŕňa celý rad rôznorodých zhubných ochorení, ktoré postihujú krv, ale aj kostnú dreň alebo lymfatický systém. Do tejto skupiny vážnych ochorení patrí napríklad chronická alebo akútna leukémia, čo je nádorové ochorenie krvotvorných buniek, ktoré sa obvykle začína rozvíjať v kostnej dreni. Spomenúť tiež môžeme takzvaný mnohopočetný myelóm, ktorý síce patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce hematologické malignity, no v porovnaní s výskytom rôznych typov rakoviny vo všeobecnosti je reč skôr o zriedkavom ochorení. Čo by sme o mnohopočetnom myelóme mali vedieť?

Mnohopočetný myelóm možno charakterizovať ako zhubné ochorenie krvi, ktoré konkrétne postihuje typ bielych krviniek v kostnej dreni, ktoré nazývame plazmatické bunky, ale aj ich prekurzory (východiskové látky pre tvorbu) zvané B-lymfocyty. Plazmatické bunky za normálnych okolností produkujú protilátky, pričom hrajú nezastupiteľnú úlohu v imunitnom systéme človeka. Pri rozvoji mnohopočetného myelómu dochádza k nekontrolovateľnému množeniu abnormálnych plazmatických buniek, ktoré strácajú schopnosť plniť si svoje funkcie.

Nie sú schopné chrániť telo pred infekciami, navyše ich nadmerné množenie vedie k vyplneniu kostnej drene a následnému narušeniu zdravej tvorby krvi. Abnormálne plazmatické bunky postupne tvoria ďalšie škodlivé látky, šíriace sa do ostatných častí tela. To vedie k rozvoju viacerých zdravotných problémov, a teda charakteristických príznakov choroby. Zo všetkých nádorových chorení sa mnohopočetný myelóm objavuje asi len v 1 % prípadov, spomedzi zhubných hematologických ochorení však ide o druhú najčastejšiu diagnózu. 

Odporúčame: Rakovina štítnej žľazy: Aké sú varovné signály tohto ochorenia?

Mnohopočetný myelóm sa častejšie vyskytuje vo vyššom veku, a to najmä po 65. roku života, respektíve medzi 60. a 70. rokom života. Vo vekovej kategórii od 20 do 40 rokov je ochorenie vzácnejšie, no ak prepukne, často prebieha agresívnejšie. O niečo vyšší výskyt je zaznamenaný u Afroameričanov, v súvislosti s pohlavím je zase sledovaný vyšší výskyt u mužov. Presné príčiny vzniku tohto typu rakoviny krvi však nie sú známe. Diskutuje sa len o viacerých možných činiteľoch a rizikových faktoroch, ktoré v rozvoji ochorenia môžu zohrávať väčšiu alebo menšiu rolu.

Medzi rizikové faktory mnohopočetného myelómu sú obvykle radené:

• vyšší vek, 
• genetická predispozícia (ochorenie však nie je priamo dedičné, výskyt v rodine však zvyšuje riziko vzniku ochorenia),
• vystavenie organizmu chemikáliám či radiácii,
• prekonanie niektorých vírusových infekcií.

Rôznorodé sprievodné ťažkosti ochorenia sa vyskytujú práve v dôsledku abnormálneho množenia plazmatických buniek. Nárast počtu plazmatických buniek narúša mikroprostredie v kostnej dreni. Dochádza k ubúdaniu červených krviniek a aktivovaniu buniek, ktoré, takpovediac, likvidujú kosť. V dôsledku toho sa rozvíjajú viaceré charakteristické príznaky súvisiace s kosťami človeka. Postupom choroby sa však rozvíjajú aj mnohé iné prejavy.

Je tiež potrebné zmieniť, že mnohopočetný myelóm sa neraz rozvíja veľmi dlhú dobu bezpríznakovo. Výraznejšie prejavy sa často začínajú rozvíjať až po väčšom vyplnení kostnej drene abnormálnymi bunkami a následnom nedostatku zdravých krvných buniek. 

Charakteristické prejavy mnohopočetného myelómu súvisiace s pohybovým aparátom:

• bolesti kostí – hlavne v oblasti chrbtice, ale aj rebier či panvy,
• bolesť kĺbov,
• oslabenie kostí a vyššia náchylnosť k patologickým zlomeninám (zlomeniny aj bez väčšieho úrazu),
• patologické zlomeniny stavcov,
• rozvoj osteoporózy,
• kostné deformity. 

Ďalšie prejavy mnohopočetného myelómu:

• poruchy imunity a vyššia náchylnosť k infekciám,
• nadmerná únava,
• chudokrvnosť, respektíve anémia (prejavuje sa bledosťou, dýchavičnosťou, slabosťou),
• zhoršená funkcia a zlyhávanie obličiek,
• hyperkalciémia – vysoká hladina vápnika v krvi (možné prejavy – strata chuti do jedla, nevoľnosť, vracanie, časté močenie, zvýšený smäd),
• zvýšená krvácavosť a tvorba modrín,
• zhustnutie krvi (možné prejavy – rozmazané videnie, bolesti hlavy),
• chudnutie,
• neurologické príznaky – napr. mravčenie alebo necitlivosť.

Odporúčame: Aký vplyv má na naše zdravie sedavé zamestnanie? Takéto sú riziká!

Správna a skorá diagnostika mnohopočetného myelómu je kľúčová pre nasadenie vhodnej liečby. Avšak ochorenie prebieha často dlhú dobu bez príznakov, a tak je skoršie odhalenie choroby neraz len vecou náhody, napríklad pri nejakom inom vyšetrení. K diagnostike mnohopočetného myelómu preto neraz dochádza až v pokročilejších štádiách, kedy rozvinuté zdravotné problémy poukazujú na tento typ rakoviny krvi. Pri diagnostike lekár v prvom rade sleduje prítomné klinické príznaky, okrem toho nariaďuje viaceré vyšetrenia. 

Dôležité je laboratórne vyšetrenie krvi, ako aj biopsiu, a teda odobratie a mikroskopické vyšetrenie kostnej drene. Ďalej sa uplatňujú testy moču, röntgen kostí na vyšetrenie postihnutých kostí, aj iné zobrazovacie metódy, napríklad počítačová tomografia. Podľa potreby sa vykonáva aj chromozomálne a genetické testovanie.

Mnohopočetný myelóm predstavuje, žiaľ, smrteľné ochorenie, ktoré nie je ani v súčasnej dobe úplne vyliečiteľné. Výrazné dlhodobé zvrátenie priebehu až zastavenie choroby je skôr vzácne. Možnosti liečby sú však stále lepšie. Liečba tejto hematologickej malignity je zameraná najmä na tlmenie sprievodných ťažkostí, aspoň čiastočné zabezpečenie ústupu choroby na určitý čas a predĺženie dĺžky života pacienta. 

V rámci liečby mnohopočetného myelómu sa uplatňuje:

• transplantácia krvotvorných buniek a kostnej drene, 
• chemoterapia,
• rádioterapia,
• medikamentózna liečba – napr. podávanie biofosfátov (bránia odvápňovaniu kostí), analgetík (na tlmenie bolesti),
• rehabilitácie,
• ďalšie podporné terapie podľa konkrétnych komplikácií (napr. krvné transfúzie pri anémii, dialýza obličiek pri ich zlyhávaní, chirurgický zákrok pri zlomeninách a iné).

Prognóza v prípade mnohopočetného myelómu závisí od mnohých rôznorodých faktorov a u každého pacienta je iná. Záleží na tom, v akom štádiu bolo ochorenie diagnostikované, ako pacient reaguje na liečbu, aký je celkový zdravotný stav pacienta či v akom je veku, taktiež na tom, či ochorenie prebieha agresívnejšie a rýchlo postupuje, alebo sa naopak rozvíja pomaly. Ak je ochorenie včas diagnostikované a liečba postupuje dobre, pacientovi to môže výrazne predĺžiť život, pokojne aj o 10 rokov. Ak sa naopak pridružujú rôzne komplikácie, napríklad zlyhávanie obličiek a navyše liečba nie je úplne úspešná, prognóza býva horšia. 

Odporúčame: Huntingtonova choroba – vzácna, zákerná a dedičná! Čo je jej príčinou?