Rozmýšľali ste niekedy nad tým, prečo je zívanie také nákazlivé? Hovorí sa, že zívame pre to, aby sme okysličili mozog. Avšak, zívanie má aj inú príčinu. Najčastejšie zívame práve vtedy, keď sme veľmi unavení a radi by sme si ľahli do postele.
Zívanie spočíva v mimovoľnom širokom otvorení úst a maximálnom rozšírení čeľuste, po ktorom nasleduje hlboký nádych a pomalý výdych. Časté zívanie z vedeckého hľadiska teda hovorí o únave alebo nude, ktorá zívanie spôsobuje. Ale, je tu aj akási záhadnejšia príčina zívania. Totižto častokrát sa stáva, že stačí, aby si niekto v miestnosti zívol a zrazu zívajú všetci naokolo. V tomto prípade do častého zívania zasahuje psychológia, ktorá má na to jasné vysvetlenie.
A niekedy stačí, ak o zívaní čítame a už sa nám otvárajú ústa. Tak poďme pekne všetci spolu – 3, 2, 1 ... zívnutie!
Odporúčame: Je správne umývanie zubov PRED alebo až PO raňajkách? Čo odporúčajú zubári?
Aké má časté zívanie príčiny?
Ako sme písali, vedci sa domnievali, že zívame pre to, aby sme do tela dostali väčšie množstvo kyslíka, ktorý potrebuje náš mozog na to, aby sa prebral. Tomuto sa verilo tak 30 rokov dozadu. Vedci však túto teóriu vyvrátili sériou experimentov, ktoré nepreukázali žiadnu súvislosť medzi nedostatkom kyslíka a zívaním.
Naproti tomu vedci hovoria o zívaní, ako o dôsledku vzrušenia. Keď sme unavení, najmä pri sledovaní nezaujímavých alebo neinteraktívnych podnetov, ktoré sa opakujú (napr. prednáška v škole), naše telo zíva ako prostriedok na prebudenie. Štúdiou tiež bolo potvrdené, že zívanie je akýmsi kofeínom pre naše telo. Kofeín totižto zvyšuje srdcovú frekvenciu a rovnako pôsobí aj zívanie.
Zívanie je spájané aj s ochladzovaním mozgu. Najmä pri zvýšenej telesnej teplote máme tendenciu zívať vo väčšom množstve. Vedci tvrdia, že takýmto spôsobom uvoľňujeme tvárové svaly, čo umožní stratu tepla cez tvárové žily. Vzduch, ktorý sa pri zívaní dostáva do tela, pomáha ochladiť mozog. Čo myslíte, má to niečo do seba?
Zaujme ťa aj: Prečo mi vypadávajú mihalnice? 7 príčin, o ktorých hovoria odborníci
Prečo zívame, keď zívajú ostatní?
Koľkokrát ste sa pristihli pri tom, že zívate, keď si zívne niekto v miestnosti, v ktorej sa práve nachádzate? Podľa vedcov je príčinou empatia. Ako starneme, posilňujeme svoj psychosociálny a neurologický vývoj. Vďaka tomu zívanie iných považujeme za signál, že by sme si mali zívnuť aj my.
Avšak, podľa vedcov nie je zívanie to jediné, čo napodobňujeme. Častokrát sa totižto môžete pristihnúť pri tom, ako napodobňujete slová alebo činnosti iných ľudí len pre to, aby ste zapadli. Náš mozog je podľa vedcov napojený na kopírovanie ľudí okolo nás. A to je dôvod, prečo sme empatickí pri zívaní iných ľudí v našej blízkosti. Vedci dodávajú, že tento „reflex“ alebo empatické správanie môžeme pozorovať u ľudí, šimpanzov a psov.
Stojí tiež za zmienku, že k zívnutiu nemusí automaticky a zákonite dôjsť u každého. Táto reakcia je obmedzená len v plne vyvinutých mozgoch. Ako duševne zdraví dospelí ľudia nás náš psychosociálny vývoj prinúti zívnuť, keď zívajú iní. Ale u jedincov, ktorým chýba správny duševný vývoj, sa nákazlivý účinok zívania neprejavuje.
Štúdiami bolo napríklad zistené, že napríklad u detí, u ktorých sa nervový mechanizmus ešte len vyvíja, k zívaniu dochádza len pri únave. Zívanie nie je odozvou na zívanie iných. Rovnako to je aj u dospelých, ktorým bolo diagnostikované ochorenie ako je autizmus alebo schizofrénia. Ich sociálny vývoj je totižto odlišný.
Na záver ešte môžeme dodať, že na zívanie môžete byť náchylnejší v prípade, že vo vašej blízkosti zíva niekto, na kom vám nesmierne záleží. Vďaka takémuto empatickému prepojeniu môžete byť na zívanie náchylnejší v prípade, že si vo vašej blízkosti zívne nejaký člen vašej rodiny.
Takže, ak ste empatický človek je pravdepodobné, že počas čítania tohto článku ste zívali ostošesť.
Odporúčame: Mucuna pruriens – aké účinky majú ajurvédske zamatové fazule?
