Lenivá štítna žľaza – ktoré prejavy môžu poukazovať na hypotyreózu?

Každý orgán v ľudskom tele plní viaceré nezastupiteľné funkcie. Aké úlohy napĺňa taká štítna žľaza, latinsky glandula thyroidea? Táto pomerne veľká endokrinná žľaza, čiže žľaza s vnútorným vylučovaním, má obrovský význam z hľadiska metabolizmu. Reguluje jeho intenzitu, okrem toho tiež vplýva na rast organizmu a aktivitu ďalších systémov v tele. Hlavnou funkciou orgánu je pritom produkcia trojice hormónov – tyroxín, trijódtyronín a kalcitonín. Čo sa však stane v prípade, že štítna žľaza pracuje nedostatočne?

Pojmom hypotyreóza alebo hypotyreoidizmus označujeme nedostatočnú, respektíve zníženú funkciu štítnej žľazy. Ide o stav, pri ktorom v tele človeka nedochádza k dostatočnej tvorbe a sekrécii tyreoidálnych hormónov, čiže hormónov štítnej žľazy. Spolu s hypertyreózou, teda nadmernou, respektíve zvýšenou činnosťou štítnej žľazy, ide o jednu z najčastejších porúch tohto orgánu. Hypotyreóza sa u jedinca môže z rôznych príčin rozvinúť prakticky v ktoromkoľvek veku. Podľa obdobia vzniku rozoznávame 3 formy hypotyreózy:

• kongenitálna hypotyreóza – vzniká prenatálne alebo hneď po narodení, a to v dôsledku nedostatočného zásobenia organizmu tyroidnými hormónmi,
• juvenilná hypotyreóza – vzniká postnatálne v priebehu detského veku,
• hypotyreóza dospelých – objavuje sa v dospelom veku, vrchol výskytu je medzi 40. a 50. rokom (vo vyššej miere u mužov).

Odporúčame: Čo je Klinefelterov syndróm a ako sa prejavuje? Dá sa mu predísť?

Príčin zníženej funkcie štítnej žľazy je mnoho. Vo všeobecnosti pritom môžeme hovoriť o vrodenej, alebo naopak získanej hypotyreóze. S vrodenou formou hypotyreózy sa jedinec už narodí, pričom ide často o závažný stav, ktorý je potrebné čo najskôr odhaliť, získaná hypotyreóza sa rozvíja v detskom alebo dospelom veku z rôznych príčin. Podľa príčiny vzniku deficitu hormónov, respektíve podľa miesta, v ktorom problém nastáva, delíme hypotyreózu na primárnu, sekundárnu a terciárnu.

• Primárna hypotyreóza predstavuje 95 % všetkých hypotyreóz. Príčina ochorenia súvisí priamo so štítnou žľazou, typický je nedostatok periférnych hormónov štítnej žľazy.
• Sekundárna hypotyreóza vzniká v dôsledku poruchy v hypofýze, teda v podmozgovej žľaze. Charakteristická je znížená sekrécia TSH (tyreotropný hormón stimulujúci tvorbu a sekréciu hormónov štítnej žľazy).
• Terciárna hypotyreóza je vzácna forma hypotyreózy, ktorá súvisí s problémom s hypotalamom, čo je spodná časť medzimozgu. V tomto prípade je znížená sekrécia TRH hormónu, ktorý okrem iného vplýva na sekréciu TSH.

Vo všeobecnosti sa rôzne formy hypotyreózy rozvíjajú v dôsledku nasledujúcich ochorení, porúch a iných príčin:

• dlhodobý nedostatočný príjem jódu (bez jódu štítna žľaza nedokáže produkovať hormóny),
• autoimunitný zápal štítnej žľazy – Hashimotova tyreoiditída (Hashimotova choroba),
• poškodenie štítnej žľazy v dôsledku predchádzajúceho ožarovania hlavy a krku alebo po liečbe rádiojódom,
• nádory štítnej žľazy,
• adenóm hypofýzy,
• nádor na hypotalame,
• niektoré lieky (napr. látky s antityreoidálnym účinkom),
• hormonálne poruchy vznikajúce poškodením mozgu,
• operačné odstránenie štítnej žľazy.

Pri hypotyreóze dochádza vplyvom nedostatočnej produkcie a sekrécie hormónov štítnej žľazy k celkovému spomaleniu metabolických procesov a k iným poruchám ďalších systémov v organizme, čo následne vplýva na rozvoj viacerých zdravotných ťažkostí sprevádzajúcich spomenuté ochorenie. Tieto príznaky sa pritom spravidla rozvíjajú dlhší čas, preto hypotyreóza neraz prebieha určitú dobu bez povšimnutia. Najcharakteristickejšou črtou ochorenia je celkové spomalenie organizmu, čo sa prejavuje napríklad stálou únavou, nadmernou spavosťou, rýchlou vyčerpanosťou a poklesom fyzickej výkonnosti.

Pre hypotyreózu sú typické i ďalšie príznaky:

• spomalené trávenie a následné priberanie,
• spomalenie psychomotoriky – spomalené myslenie, reč aj mimika,
• zimomravosť,
• zápcha,
• opuchy rúk či tváre,
• suchá a olupujúca sa koža,
• pomalý rast nechtov aj ochlpenia,
• vypadávanie vlasov,
• u žien poruchy menštruačného cyklu a problémy s otehotnením,
• zvýšené krvácanie pri menštruácii,
• u mužov pokles libida,
• zväčšenie alebo vyhladenie jazyka,
• hlboký alebo zachrípnutý hlas,
• struma – viditeľné zväčšenie štítnej žľazy,
• depresívne nálady.

Spomenúť môžeme ešte jednu špecifickú formu hypotyreózy, a to takzvanú subklinickú hypotyreózu. Ide o stav charakteristický zvýšenou koncentráciou TSH hormónu, pričom koncentrácie hormónov tyroxín a trijódtyronín sú v norme. U jedinca so subklinickou hypotyreózou vo väčšine prípadov chýbajú zreteľné klinické príznaky, prípadne sa niektoré z vyššie spomínaných príznakov prejavujú len vo veľmi malej miere.

Ochorenie je teda možné odhaliť len laboratórnymi testami. Avšak subklinická hypotyreóza zvykne neskôr i tak progredovať do manifestujúcej formy. Pri dlhodobom neliečení sa môžu dostaviť zjavné následky, napríklad problémy s kardiovaskulárnym systémom či u žien problém s donosením dieťaťa.

Odporúčame: Čo všetko môže spôsobovať nadmerné grganie? Môže ísť aj o ochorenie?

Neliečená hypotyreóza môže u dospelých jedincov spôsobiť viaceré komplikácie. V najzávažnejších prípadoch môže dôjsť k rozvoju takzvanej myxedémovej kómy, ktorá predstavuje vystupňovanie príznakov hypotyreózy. Ide o život ohrozujúci stav. U jedinca dochádza k výraznému poklesu telesnej teploty, hypoventilácii, extrémnej ospalosti, spomaleniu srdcovej činnosti, arytmii a k srdcovému zlyhaniu. Veľmi vážne a dlhodobé následky však hypotyreóza zanecháva na deťoch. Brzdí totiž rast aj psychický vývin. 

V dôsledku dlhodobého nedostatku hormónov štítnej žľazy v detskom veku sa rozvíja takzvaný kreténizmus, čo je ťažká porucha telesného i duševného vývinu. Táto choroba sa zvyčajne začína rozvíjať už po narodení dieťaťa. Príčinou vzniku býva napríklad nedostatok jódu v strave tehotnej ženy, nedostatočné pôsobenie hormónov štítnej žľazy na plod v tele matky, ako aj vrodená znížená funkcia štítnej žľazy plodu. 

Dlhodobé následky kreténizmu v prípade neriešenia problému u dieťaťa môžu byť:

• mentálna retardácia, 
• malý vzrast v dospelosti,
• guľatá hlava a nízke čelo, úzke očné štrbiny,
• problémy s motorikou,
• hluchonemosť,
• suchá a drsná koža,
• oneskorený alebo nedostatočný pohlavný vývoj (v dospelosti prípadná neplodnosť).

Vo vyspelých krajinách kreténizmus prakticky vymizol, vyskytuje sa napríklad v oblastiach s výskytom endemickej strumy. Prispeli k tomu i viaceré opatrenia. Napríklad u nás, ako aj v mnohých ďalších krajinách, sa jodizuje soľ, čo prispieva k prevencii problémov s nedostatkom jódu v strave. Na Slovensku je navyše diagnostika vrodenej kongenitálnej hypotyreózy zabezpečená už u novorodenca vďaka novorodeneckému skríningu, ktorý je zameraný na skoré odhalenie mnohých genetických a vrodených ochorení. To umožňuje včasnú liečbu. 

Liečba hypotyreózy patrí primárne do rúk endokrinológa. Jej základom je buď dopĺňanie chýbajúcich hormónov, alebo v prípade hypotyreózy spôsobenej nedostatkom jódu dopĺňanie tejto látky, a to v oboch prípadoch najčastejšie formou tabliet. Hypotyreóza však vo väčšine prípadov predstavuje doživotné ochorenie, čiže i liečba je doživotná. Okrem toho by mal pacient pre dobrý zdravotný stav dodržiavať ešte ďalšie zásady.

Nevyhnutné sú pravidelné zdravotné prehliadky a vyšetrenia na monitorovanie hladín hormónov. Vítaný je dostatočný odpočinok, vyhýbanie sa nadmernej fyzickej i psychickej záťaži, nefajčenie, ako aj minimalizovanie alkoholu. V rámci stravy je potrebné sa zamerať na potraviny bohaté na jód, ako sú napríklad morské ryby aj riasy. Pri správne nastavenej a dodržiavanej liečbe však môže pacient spravidla viesť život bez väčších obmedzení (nie je skrátená ani dĺžka života) a ochorenie na ňom nezanecháva žiadne následky. 

Odporúčame: Zriedkavá Pompeho choroba: Kto môže ochorenie zdediť po rodičoch?