Hypotónia u detí – ktoré varovné signály sledovať a neignorovať?!

Vývin jedinca ani zďaleka neprebieha len v období tehotenstva, teda pred narodením. Prenatálny alebo vnútromaternicový vývin je len jednou fázou ontogenézy – individuálneho vývoja organizmu od vzniku po zánik. Po vnútromaternicovom vývine, teda po narodení, prichádza k postnatálnemu vývinu jedinca. Vývin je skutočne individuálnou záležitosťou, no platí, že v období od narodenia po dospelosť možno sledovať určité na seba nadväzujúce vývojové kroky. 

Rýchlosť, s akou deti napĺňajú jednotlivé kroky vývoja, je rôznorodá a určité rozdiely u jednotlivých detí sú do istej miery normálne. Avšak, väčšie odchýlky už môžu naznačovať určitý problém. Oneskorenie vývoja môže nastať vo viacerých oblastiach. U niektorých detí sa objavuje napríklad oneskorenie v oblasti vývoja jazyka, u iných oneskorenie psychického vývoja alebo aj oneskorenie motorického vývoja. 

Spomalenie v oblasti motorického vývoja môže súvisieť aj so stavom zvaným hypotónia. O čo ide? Aké príznaky na ňu poukazujú a ako prebieha liečba? 

Pod pojmom hypotónia rozumieme znížené napätie svalov, respektíve patologické zníženie svalového tonusu. Termín svalový tonus označuje fyziologické svalové napätie našich svalov, ktoré je nevyhnutné pre normálnu činnosť svalstva, tým aj pre koordináciu svalov a pohyb.

Primerané svalové napätie, ktoré je podmienkou pre uskutočnenie pohybu, nazývame normotónia alebo normotonus. Ak dôjde k poklesu svalového napätia, hovoríme o hypotónii, hypotonuse alebo hypotonickom syndróme. Opakom tohto stavu je hypertónia alebo hypertonus, čo je stav sprevádzaný zvýšeným svalovým napätím. 

So svalovou hypotóniou sa najčastejšie stretávame u malých detí, hoci problém môže pretrvávať až do dospelosti. Nejde spravidla o samostatné ochorenie. Hypotónia predstavuje buď stav spôsobený určitými faktormi (týkajúcimi sa napríklad vývinu), prípadne môže ísť aj o sprievodný príznak nejakého iného primárneho ochorenia. 

Hypotonus však nemusí vždy signalizovať zdravotný problém. U niektorých detí dochádza k neskoršiemu dozrievaniu svalového tonusu. Ak sa stav prirodzene upraví aj bez liečby, ide o fyziologickú odchýlku od normy. 

Odporúčame: Serotonínový syndróm môže byť život ohrozujúcim stavom. Kedy vzniká?

U detí s hypotóniou je charakteristicky prítomná znížená hybnosť svalov, čo zvonka možno pozorovať ako ochabnutie svalstva. Deti s hypotóniou sú často prirovnávané k handrovým bábikám. Pri ležaní na podložke môžu byť aktívne, no pri zodvihnutí im ochabujú ruky a padá hlavička. Pri hypotónii môže byť postihnutá prakticky ktorákoľvek svalová skupina, čo vedie k výskytu širokej škály klinických príznakov.

Ak dôjde u dieťaťa k hypotónii, spravidla je následkom oneskorenie motorického vývoja, ako aj problémy s jemnou motorikou. To sa môže prejaviť nasledovne:

• dieťa je menej obratné, pohyby rúk sú slabé,

• dieťa začína neskôr loziť, sadať si a chodiť,
• dieťa nezvláda prvé vzpriamenie,
• dieťa má problém sa otočiť z polohy na chrbte do polohy na bruško,
• dieťa má problém prekladať veci z ruky do ruky alebo ukazovať prstom na predmety,
• dieťa má problém so sledovaním predmetu očami (z dôvodu postihnutia okohybných svalov),
• problém vo vývoji reči (z dôvodu oslabenia mimických svalov),
• problém s dojčením (z dôvodu oslabenia sacieho reflexu a mimických svalov),
• v neskoršom veku je dieťa ľahko unaviteľné, môže zaostávať v športoch a vyhýbať sa pohybu.

Okrem vyššie spomenutých charakteristických príznakov zníženého svalového tonusu sa môžu u dieťaťa objaviť aj ďalšie zdravotné problémy. Pridružiť sa môže napríklad gastroezofageálny reflux, nadmerné slinenie, z dôvodu oslabenej brušnej dutiny aj časté koliky.

Príznakom môže byť aj slabý, krátky a pomerne zriedkavý plač. Taktiež sa ruka v ruke s hypotóniou môžu objaviť ortopedické problémy, ako hypermobilita kĺbov, skolióza či deformity kĺbov a hrudníka. Najčastejšie sa prvé príznaky hypotónie objavujú do 6. mesiaca veku dieťaťa. 

Príčiny svalovej hypotónie sú rôznorodé. Vznik hypotónie môže súvisieť priamo so svalmi, no príčiny možno hľadať aj v mozgu. Svalové napätie je totiž ovládané mozgom, miechou a nervami zásobujúcimi jednotlivé svaly. Zníženie svalového napätia často súvisí s oneskoreným vyzrievaním mozgu alebo nejakým neurologickým problémom (napríklad nedokonalým vývojom mozgu a celej nervovej sústavy). 

Oslabenie svalového tonusu môže byť následkom vrodených alebo získaných chýb mozgu, v prípade súvislosti so samotnými svalmi môže ísť o následok svalovej dystrofie. Avšak, hypotonus môže sprevádzať aj rôzne genetické a metabolické poruchy, taktiež sa na jeho rozvoji môžu podieľať viaceré vonkajšie a vnútorné činitele. 

Medzi možné príčiny a rizikové faktory hypotonusu patrí napríklad:

• nedostatok kyslíka pri pôrode alebo poranenie vzniknuté pri pôrode,

• predčasne narodenie dieťaťa,
• vrodené chyby mozgu a mozočka,
• vrodený hydrocefalus,
• poškodenie nervov a nervových pletencov – najmä u dospelých, napríklad po úrazoch, 
• svalová dystrofia,
• genetické poruchy – napr. Downov syndróm, spinálna svalová atrofia,
• infekcia alebo úraz nervového systému,
• endokrinologické alebo metabolické ochorenie, napr. hypotyreóza, hypoglykémia,
• detská mozgová obrna,
• degeneratívne ochorenie (najmä u dospelých – napr. roztrúsená skleróza, Parkinsonova choroba).

Odporúčame: Myóm na maternici – aké príznaky naň môžu poukazovať?

Pri spozorovaní vyššie spomínaných príznakov u dieťaťa, ktoré sa týkajú najmä problémov s pohybom, je vhodné čo najskôr konzultovať zdravotný stav s lekárom. Hypotónia predstavuje zdravotný problém, ktorý je dôležité čo najskôr riešiť, inak môže pretrvávať do dospelosti. V prvom rade je dôležitá správna diagnostika a nájdenie príčiny problému, čo nemusí byť jednoduché.  

Diagnostika zahŕňa odobratie anamnézy, fyzikálne vyšetrenie dieťaťa a rôzne polohové testy. Odborník sleduje voľnosť bedrových kĺbov a končatín, aktivitu dieťaťa na podložke, schopnosť zdvíhania hlavičky, rozsah pohybov a podobne.

Spravidla je potrebný aj rad ďalších testov a vyšetrení u odborníkov, vrátane neurológa a ortopéda. Obvykle bývajú potrebné neurologické vyšetrenia pacienta, v prípade pozitívnej rodinnej anamnézy sa robia aj genetické testy. Diagnostika ďalej môže zahŕňať zobrazovacie metódy (CT a magnetická rezonancia mozgu), ako aj EMG, ktoré pomôže zhodnotiť reakciu svalov na podráždenie. Niekedy sa vykonáva aj svalová biopsia, pri ktorej sa odoberá vzorka svalu. 

Liečba hypotónie závisí od viacerých faktorov, ako je závažnosť stavu, príčina problému či vek dieťaťa. Ak sa pri vyšetreniach odhalí, že hypotónia je sprievodným príznakom nejakého ochorenia, potrebné je zamerať sa v prvom rade na riešenie primárneho problému. Ak nie je možné odstrániť príčinu hypotónie, liečba sa zameriava na tlmenie sprievodných príznakov a podporu zlepšenia stavu pacienta. 

Uplatňujú sa napríklad rôzne rehabilitácie, fyzioterapie a cvičenia. Pri miernych formách hypotónie je neraz možné vďaka správnym cvikom a stimulácii svalového tonusu problém so zníženým svalovým tonusom prakticky úplne odstrániť. Cieľom liečby je podporiť motorický vývoj dieťaťa. Ak je však hypotónia súčasťou niektorých vrodených syndrómov, obvykle pretrváva u človeka celý život. 

Odporúčame: ​Darovanie krvnej plazmy – kto ju môže darovať a na čo sa používa?