Vápnik v ľudskom tele – je to pre nás najdôležitejší minerál?!

Každú látku, respektíve živinu, ktorú naše telo v určitom množstve potrebuje pre svoju správnu funkciu, môžeme označiť za dôležitú. Samozrejme, platí, že niektoré z nich potrebujeme prijímať vo väčšom objeme, iných nám stačí troška. Základ stravy tvoria makroživiny, teda cukry, tuky a bielkoviny, no dôležité sú aj mikroživiny, čiže vitamíny a minerálne látky. V rámci poslednej spomenutej kategórie živín patrí k tým najdôležitejším bezpochyby vápnik. Prečo je to tak? Aké má táto minerálna látka funkcie v ľudskom organizme a ako ju telu doplniť?

Vápnik (latinsky Calcium, značka Ca) je jeden z chemických prvkov v periodickej tabuľke prvkov s protónovým číslom 20. Ide o mäkký a ľahký kov, patriaci medzi kovy alkalických zemín. Začiatkom 19. storočia ho objavil sir Humphry Davy, anglický chemik, ktorý stojí za objavom i ďalších prvkov, napríklad draslíka. Vápnik výrazne reaguje s vodou aj kyslíkom, preto sa v prírode vyskytuje len vo forme zlúčenín. Predstavuje podstatnú zložku veľkého množstva hornín tvoriacich zemskú kôru. K najbežnejším horninám s obsahom vápnika patrí napríklad vápenec.

Vápnik je zároveň dôležitým biogénnym prvkom, teda ide o prvok vyskytujúci sa v živých organizmoch. Táto látka je jedným zo základných stavebných kameňov buniek všetkých živých organizmov na našej Zemi. V ľudskom tele ide o najviac zastúpený kov, po ňom nasleduje fosfor. I preto možno vápnik označiť za najdôležitejšiu minerálnu látku pre človeka. V tele človeka a celkovo v telách stavovcov sa nachádza predovšetkým v kostiach a zuboch, ale v malom množstve aj v krvi, svaloch a iných tkanivách. Denná odporúčaná dávka vápnika pre dospelého človeka je aspoň 800 mg, optimálne však 1000 až 1200 mg. Vo vyššom množstve vápnik potrebujú tehotné a dojčiace ženy, ale aj dorastajúca mládež. 

• je potrebný pre normálny rast a vývin,
• je významnou súčasťou kostí a zubov – zabezpečuje ich pevnosť,
• podieľa sa na vedení nervových vzruchov a srdcovej činnosti,
• uplatňuje sa pri zrážaní krvi,
• je dôležitý pre normálnu činnosť svalov,
• podieľa sa na delení a špecializácii buniek,
• má význam z hľadiska správnej činnosti tráviacich enzýmov,
• znižuje krvný tlak,
• podieľa sa na významných biochemických reakciách,
• reguluje hladinu stresu.

Odporúčame: Vieš, na čo je dobré pálenie bobkového listu? Tento trik ťa dostane!

Nedostatok vápnika, ako najviac zastúpeného minerálu v ľudskom organizme, si telo človeka veľmi rýchlo všimne. Výsledkom je rozvoj viacerých zdravotných problémov. Ohrozené deficitom cenného vápnika pritom môžu byť viaceré skupiny ľudí. Ide v prvom rade o ženy, ktoré oproti mužom sú z potravy obvykle schopné absorbovať menej vápnika. Navyše, u žien je bežná vyššia spotreba vápnika počas tehotenstva, pri dojčení a rovnako v menopauze. K ohrozeným jedincom patrí aj dospievajúca mládež, mimoriadne rizikovou skupinou sú seniori.

Deficit vápnika pritom môže súvisieť s jeho nedostatočným príjmom v strave, ale aj s rôznymi poruchami vstrebávania živín, zapríčinenými napríklad ochoreniami čriev. Nedostatok vápnika však môže byť spôsobený aj poruchami hormónov, ktoré majú vplyv na hladiny minerálu v krvi a kostiach (napr. nedostatok parathormónu). Príčinou chýbajúceho vápnika je však neraz aj nedostatok vitamínu D. Tento vitamín má totiž významný vplyv na vstrebateľnosť a využiteľnosť vápnika, podporuje jeho ukladanie do kostnej hmoty. 

Na nedostatok vápnika môžu poukazovať nasledujúce príznaky:

• oslabenie kostí a zvýšená lámavosť (vyššie riziko rozvoja osteoporózy),

• svalové kŕče,
• mravčenie v končatinách,
• zvýšená kazovosť zubov,
• zvýšená lámavosť nechtov,
• kožné problémy (napr. ekzém),
• vysoký krvný tlak,
• bolesti a zápaly kĺbov,
• nepravidelná srdcová činnosť,
• nespavosť.

Ako sme spomenuli vyššie, vápnik je vo vyššom množstve potrebný u tehotných a dojčiacich žien. V tomto období sa odporúča prijímať 1200 až 1500 mg minerálu denne. Vápnik je nevyhnutný pre celkový správny rast a vývin dieťaťa. Plod potrebuje dostatok spomenutej látky pre tvorbu silných a zdravých kostí. Vápnik zároveň predstavuje dôležitú živinu aj pre srdce, svaly či nervy vyvíjajúceho sa dieťaťa. Ak v tele ženy počas tehotenstva vápnik chýba, zvyšuje to riziko rozvoja viacerých zdravotných komplikácií, týkajúcich sa ženy i dieťaťa. 

Pri nedostatočnom príjme v prvom rade hrozí, že plod začne získavať vápnik z organizmu matky, a to konkrétne z kostí. S tým následne súvisí rozvoj problémov s oslabenými kosťami. U ženy sa môžu okrem toho objaviť problémy s vysokým krvným tlakom a srdcom alebo svalové kŕče. Nedostatok vápnika v tehotenstve taktiež zvyšuje riziko predčasného pôrodu a nízkej pôrodnej hmotnosti dieťaťa. Deficit vápnika u vyvíjajúceho sa dieťaťa môže zapríčiniť pomalý rast, narušený vývoj kostí, nedostatočný vývin svalovej hmoty aj prvých detských zubov.

Hoci je pre nás vápnik dôležitý a potrebujeme ho v porovnaní s inými minerálmi vo veľkom množstve, neznamená to, že ho môžeme prijímať v akýchkoľvek vysokých dávkach. I nadbytok vápnika sa môže spájať so sprievodnými ťažkosťami, podobne ako jeho deficit. Zvýšené hladiny vápnika v krvi (hyperkalcémia) sú však skôr zriedkavou záležitosťou. Telo sa totiž nadbytku vápnika dokáže zbaviť tak, že ho buď uloží do zásob do kostí, alebo ho vylúči močom pomocou obličiek. 

Nadbytok vápnika obvykle nesúvisí s jeho zvýšeným prijímaním prostredníctvom stravy, ale skôr s nejakým zdravotným problémom. Príčinou môže byť nedostatočná činnosť obličiek, problém so štítnou žľazou, nadbytok parathormónu, predávkovanie sa vitamínom D (alebo samotným vápnikom v tabletovej forme).

Nadbytok vápnika môže viesť k:

• tráviacim problémom (napr. zápcha, nevoľnosti, vracanie),

• poruchám srdcového rytmu a ďalším srdcovým problémom,
• tvorbe obličkových kameňov,
• nechutenstvu,
• bolestiam hlavy,
• slabosti končatín a únave,
• vápenateniu mäkkých tkanív,
• problémom so vstrebávaním iných minerálov v tele.

Odporúčame: Dupuytrenova kontraktúra – ako sa prejavuje a koho postihuje častejšie?

Ľudské telo je odkázané na príjem vápnika prostredníctvom stravy. Pestrá a vyvážená strava je najlepším a dostatočným zdrojom nielen cenného vápnika, ale aj mnohých ďalších živín. V súvislosti so zdrojmi vápnika sa najčastejšie hovorí o mlieku a mliečnych výrobkoch. Avšak mnohé iné potraviny, i tie rastlinného pôvodu, obsahujú vápnik vo väčších množstvách.

Príkladom je mak, ktorý patrí k najlepším zdrojom vápnika (obsahuje približne desaťnásobne viac vápnika ako mlieko). Na vápnik sú bohaté aj mnohé ďalšie potraviny, vďaka čomu k nemu majú prístup rôzne skupiny ľudí, napríklad aj vegáni alebo osoby s intoleranciou laktózy či alergiou na mlieko, u ktorých sa v jedálničku mliečne výrobky nevyskytujú.

K najlepším zdrojom vápnika môžeme zaradiť tieto potraviny:

• listová zelenina,

• rôzne semená – mak, chia semená, sezam,
• orechy – mandle, para orechy, lieskovce,
• sója, fazuľa, hrach,
• brokolica,
• ovsené vločky,
• pohánka,
• tofu,
• vajcia,
• mlieko a mliečne výrobky (syry, jogurty, tvarohy),
• sušené figy a marhule.

Okrem stravy možno vápnik telu dopĺňať aj výživovými doplnkami. Vápnik je v lekárňach dostupný bežne vo forme tabliet, buď samostatne, alebo v kombinácii s inými minerálmi či vitamínmi. Tento minerál tiež býva často súčasťou doplnkov stravy určených priamo pre tehotné ženy, deti alebo seniorov. Dopĺňať vápnik prostredníctvom výživových doplnkov je vhodné najmä v prípade potreby, teda napríklad u rizikových skupín, ktoré môžu trpieť jeho nedostatkom.

Ideálne je však konzultovať užívanie vápnika s lekárom, a to najmä v prípade, ak vás trápia akékoľvek zdravotné problémy. Pri užívaní výživových doplnkov vždy dodržujte stanovené dávkovanie a uvedené množstvá neprekračujte. Ako sme spomenuli vyššie, nadbytočný príjem tohto cenného minerálu sa rovnako spája s výskytom zdravotných ťažkostí. 

Odporúčame: Čaj z majoránky – babičkin liek na všetko?! Sleduj, čo dokáže!