Ako často zažívate vo svojom živote pocity radosti a hlbokého uspokojenia? Predpokladám, že by ste neodmietli pravidelný prísun týchto pocitov na každý jeden deň.
Obchodovať s tým nejdem, ale mám pre vás zopár tipov, ako si spoľahlivo hľadať prístup k pozitívnej energii.
Najskôr preventívne opatrenia - pozor na energetickú vojnu voči sebe!
Telesná a emočná energia sú úzko prepojené. Keď nám nároky začnú uberať z telesnej energie, jedným z dôsledkov je, že začneme pociťovať stav núdze. Prejaví sa to vyčerpanosťou a prestaneme venovať dostatočnú pozornosť obnove telesnej energie. Jej zásoba sa postupne zmenší a my si začneme robiť starosti a vytvárať katastrofické scenáre. To sa premietne do celého nášho prežívania a o slovo sa následne prihlásia pocity úzkosti, márnosti, frustrácie, nespokojnosti a stiahnutie sa do seba.
Z hľadiska energetického nás stoja príliš veľa síl práve negatívne emócie. Sú zákerné hneď dvakrát, pretože sú veľmi nákazlivé – dáme dolu seba a potom aj ostatných okolo. Navyše, chronicky negatívne emócie, predovšetkým hnev a zlá nálada, sa premietajú do fyzického zdravia, čo nám psychosomatika raz dva spočíta.
Odporúčame prečítať: Novoročný horoskop – čo nám prinesie rok 2016?
Nech máme v úmysle čokoľvek, potrebujeme najskôr telesnú energiu
Ona je tým palivom na podnietenie emočných zručností a schopností. A aby sme vydali to najlepšie zo seba, stačí už iba „maličkosť“ - prístup k príjemným a pozitívnym emóciám: radosti, výzve, dobrodružstvu, príležitosti... Z nich sa generuje pozitívna energia. A keďže dovolenkujeme menej, než túžime, v každodennom stereotype je riešením strážiť si hladinku emočnej energie, ktorá je zodpovedná za naše prežívanie.
Jej výhodou je, že sa dobíja úplne jednoducho – stačí zmeniť činnosť. Keď sa pýtate, prečo máte najlepšie nápady na miestach, kde sa nad riešeniami vedome nezamýšľate (pri sprchovaní, na záchode, pri športovaní...), tak to má na svedomí občasná prevaha pravej hemisféry poskytujúca hlave odpočinok od rozumového, analytického módu ľavej hemisféry, v ktorej mozog zotrváva väčšinu pracovného času.
Praktická rada: doprajte si v práci každých 90 minút prestávku, odíďte od toho, čo robíte na 5 minút a o týždeň pocítite efekt toho, že nie ste v prepätí.
Odporúčame prečítať: 6 sladkých maškŕt, z ktorých nepriberiete
Doprajte si toľko stavu „flow“, koľko sa len dá
V psychošine sa hovorí o bode zvratu, ktorý keď pre seba objavíme, máme mnohé vyriešené. Je to ten stav medzi dvomi extrémnymi polohami - prílišným stresom a nudou. Niekde medzitým je možné byť ponorení naplno do zážitku a vtedy sa čas akoby zastaví.
Prestanete vnímať dianie okolo, ste plne zaujatí a hlava neštrotí agendu toho, čo ešte musíte stihnúť a pocitovo vám je ľahko, lebo sa uvoľňuje serotonín. Vďaka tomu nastáva niečo ako "prúd" - flow, ktorý dodáva veľa energie. Podľa Dr. Martina Seligmana, propagátora pozitívnej psychológie, je stav „prúdenia“ jeden z troch hlavných dôvodov ľudského šťastia - dôležitejší než hedonistické šťastie spočívajúce v radosti z dobrého jedla či vína. Takže, hľadajte pre seba aktivitu, ktorá vás unesie od prílišnej vážnosti a zodpovednosti k niečomu povznášajúcemu. Inšpirujte sa u detí, tým to ide skvelo, než ich to postupne odučíme.
Odporúčame prečítať: Ako na to... Byť spokojné s tým, čo máme
Otázky na telo
- Koľko hodín týždenne venujete aktivitám, ktoré sú len pre vaše potešenie a oddych?
- Ako často sa cítite úplne uvoľnení?
- Kedy ste naposledy hodili všetko za hlavu a len ste sa bavili?
Už ste odhalili, kam som vašu pozornosť otázkami smerovala, však? Keď máte akékoľvek zábavné, uspokojujúce a ukľudňujúce činnosti medzi prioritami a čas pre ne považujete za nedotknuteľný, tak svoj zásobník pozitívnej energie priebežne dopĺňate a nehrozí vám krízový stav. So všetkou vážnosťou podotýkam, že sa nebavíme len pre zábavu samotnú. Keď ju považujete za luxus, ktorý si nemôžete dovoliť, tak vlastne bojkotujete potreby svojho tela, ktoré oddych a uvoľnenie potrebuje. A pamätá si, ako sa k nemu správate. Hlavne vďaka fyzičnu si vieme udržať kolobeh stálej výkonnosti a zvládania tlaku a záťaže. Keď to prepálime, tak sa odpálime. V takom stave nás môžu životnou radosťou obaľovať a nič to s nami neurobí.
Odporúčame prečítať: Patríte k aktívnym povaľačom?
Príbeh zo života ako VÝSTRAHA!
Úpimne, niekedy ma desí, akým spôsobom života žijeme. Na „uzemnenie“ považujem príbeh Bruna Ferrera za všehovoriaci:
„Keď moja babička chcela navštíviť svoju matku, potrebovala na cestu tri dni. Jeden deň išla kočiarom, druhý deň rozprávala, čo je nového a počúvala, čo sa udialo u matky, chvíľu pobudli v kuchyni, chvíľu na záhrade a tretí deň išla kočiarom naspäť domov.
Keď za svojou matkou šla moja matka, potrebovala dva dni. Šla vlakom, a keď mala šťastie a vlak na prestupných staniciach nemal meškanie, dorazila ku svojej matke ešte v ten deň večer. Všetko si porozprávali a matka na druhý deň zasa odišla.
Keď idem za matkou ja, trvá mi to pol hodiny. Jazdím autom a zastavím sa asi len na desať minút, pretože deti sa nudia a ja musím ešte stihnúť nákupy.
Ak bude za mnou jazdiť moja dcéra, na ako dlho sa zastaví?“
Odporúčame prečítať: Ako si „dať“motiváciu namiesto predsavzatí (nielen na nový rok)
O týždeň sa pozrieme na to, ako brať pocity ako počasie.
Svoje otázky píšte na: janette.simkova@lifekoucing.sk
Viac o Jannette Šimkovej na jej webe: www.lifekoucing.sk
