Kyselina citrónová – prečo je pridávaná do kozmetiky a aký má účinok?

Kyselina citrónová je biela kryštalická látka, ktorej objav je pripisovaný perzskému alchymistovi z 8. storočia Abú Músa Džábir ibn Hajjánovi. Prvýkrát však bola izolovaná až v 80. rokoch 18. storočia. Z citrónovej šťavy ju vykryštalizoval švédsky chemik Carl Wilhelm Scheel. Kyselina citrónová našla uplatnenie v mnohých odvetviach priemyslu. Napríklad v potravinárstve je využívaná ako ochranná a dochucovacia látka s označením E330. Pridávaná je však okrem iného aj do kozmetiky. S akým cieľom?

Prečo spomíname AHA kyseliny? Ide o najpoužívanejšie kozmetické kyseliny, ktorých prirodzeným zdrojom sú hlavne rôznorodé ovocné plody, ako citrusy, hrozno, jablká, ale napríklad aj mandle či mlieko. Hovorí sa im preto aj ovocné kyseliny. Do skupiny týchto látok patrí napríklad kyselina glykolová či kyselina mliečna, no rovnako sem radíme aj spomínanú kyselinu citrónovú. Ovocné kyseliny sú do kozmetických produktov pridávané z rôznorodých dôvodov, v prvom rade však majú exfoliačný účinok. To znamená, že pleť napomáhajú zbavovať odumretých kožných buniek.

Prenikajú totiž do vrchných vrstiev pokožky, kde uvoľňujú väzby medzi bunkami, čím podporujú ich odlupovanie. AHA kyseliny vo všeobecnosti napomáhajú podporovať proces obnovy kožných buniek, konkrétne kyseliny môžu mať tiež rozjasňujúci účinok, môžu mať priaznivý vplyv na stav pórov alebo môžu pomáhať zjemňovať štruktúru pleti. Jednotlivé AHA kyseliny sú obvykle v kozmetike kombinované a používané v nižších koncentráciách. Ovocné kyseliny vo vyšších koncentráciách nie sú spravidla vhodné na domáce použitie a uplatňujú sa pri chemických peelingoch v salónoch či u dermatológa. 

Odporúčame: Lip Flip procedúra naberá na popularite: Čo o nej vedieť?

Kyselina citrónová, citric acid, je slabá trikarboxylová kyselina, ktorá má pri izbovej teplote vzhľad bielej kryštalickej látky. Táto organická zlúčenina má sumárny vzorec C6H8O7 a je veľmi dobre rozpustná vo vode alebo etanole. Ako už jej názov napovedá, v prírode ju nájdeme hlavne v citrusových plodoch. V najvyššej koncentrácii (až do 8 % hmotnosti sušiny) sa ukrýva v citrónoch a limetkách, okrem toho aj v pomarančoch, grepoch a v menšom množstve aj v ďalších ovocných plodoch.

Koncom 19. storočia bolo objavené, že kyselinu citrónovú možno získať aj z iných zdrojov. Bolo zistené, že z cukru ju dokážu produkovať niektoré plesne rodu Penicillium. Následne bolo v prvej polovici 20. storočia zistené, že kyselinu citrónovú môžu účinne priemyselne vyrábať aj niektoré kmene plesne Aspergillus niger. I v súčasnosti sa pri priemyselnej výrobe spomenutej kyseliny uplatňujú najmä kultúry Aspergillus niger kŕmené sacharózou.

Kyselina citrónová sa využíva vo viacerých priemyselných oblastiach, v prvom rade však v potravinárstve. Používaná je ako konzervant, pretože bráni rastu baktérií, kvasiniek či plesní, v tukoch a olejoch bráni žltnutiu, taktiež v potravinách reguluje ich kyslosť a zásaditosť. Pridávaná je do džúsov, marmelád, šalátových dresingov, vína a mnohých iných potravín a nápojov. Uplatnenie však našla aj pri chemickej výrobe, výrobe mydiel, čistiacich prípravkov a farmaceutických produktov, ako aj v kozmetickom priemysle. 

Kyselinu citrónovú pridávajú výrobcovia do rôznorodých kozmetických produktov v prvom rade z praktických dôvodov, pretože dokáže mať priaznivý vplyv na ich vlastnosti – štruktúru, vzhľad, dobu použitia. Je to totižto dobrý prírodný konzervant. Najmä čisto prírodná kozmetika bez chemických konzervantov by mala po otvorení pomerne krátku životnosť, kyselina citrónová tak napomáha kozmetike vydržať dlhší čas.

V pleťových krémoch a rôznych hydratačných produktoch tiež pomáha brániť zažltnutiu prípravku. V kozmetike sa neraz používa aj na úpravu pH, taktiež plní funkciu antioxidačného činidla. Ako antioxidant obmedzuje proces oxidácie v zmesiach, čím napomáha zachovávať pôvodné fyzikálne a chemické vlastnosti kozmetických výrobkov. Ako chelatačné činidlo viaže kovové ióny a destabilizuje mikroorganizmy, čím zvyšuje konzervačnú účinnosť. 

Odporúčame: Urea v kozmetike – prečo je TOP zložkou pre pokožku celého tela?

Kyselina citrónová je do kozmetiky pridávaná aj pre svoje účinky na pleť. Obvykle je však do pleťových krémov či sér a iných produktov v malých množstvách pridávaná spolu s inými AHA kyselinami, nie samostatne. Jej účinky možno vo všeobecnosti prirovnať účinkom AHA kyselín. Pri topickej aplikácii má priaznivý vplyv na pH pokožky a podporuje jemnú exfoliáciu pleti. V prípravkoch proti starnutiu pleti prispieva k obnove vrchných častí pokožky. 

Pôsobí antioxidačne, antimykoticky a antibakteriálne, takže prispieva aj čistote pokožky. Môže mať priaznivý vplyv na textúru pleti i jej farebný tón. Spolu s ďalšími kyselinami môže pomáhať pri problémoch s nadmernou pigmentáciou (zosvetľuje pigmentové škvrny). 

AHA kyseliny vo všeobecnosti nemajú na pleť len prospešné účinky, ale v niektorých prípadoch môžu mať aj nežiaduci vplyv. Najmä pri citlivejšej pleti sa môže objaviť problém s podráždením či začervenaním po ich aplikácii. I pri používaní kyseliny citrónovej je potrebná opatrnosť. Pre svoju aciditu môže byť príčinou podráždenia a zvýšenej citlivosti. Iritovať pokožku môžu hlavne vyššie koncentrácie tejto kyseliny, avšak do kozmetiky je bežne pridávaná len v malých množstvách.

V primeranom množstve môže pre pokožku predstavovať efektívny exfoliant, avšak vysoko koncentrovaná kyselina citrónová na pokožku nepatrí. Práve preto sa často neodporúča používať na pleť neriedenú čistú citrónovú šťavu, ako ani na pokožku hlavy. 

Odporúčame: Trendy v starostlivosti o pokožku, ktoré budú dominovať v roku 2022