Angina pectoris: Zisti, ako sa prejavuje a koho môže potrápiť!

Angina pectoris predstavuje formu ischemickej choroby srdca. Medzi jej charakteristické prejavy patrí najmä zvieravá až tlaková bolesť hrudníka. Existuje pritom množstvo rozličných foriem tohto zdravotného problému. Podnietiť vznik anginy pectoris môže celý rad faktorov. Spomínaný problém vzniká napríklad v dôsledku aterosklerózy koronárnych tepien, pri ktorej dochádza k zúženiu priemeru tepien, čo má negatívny vplyv na prúdenie krvi. V nasledujúcom článku sa o angine pectoris dozviete množstvo dôležitých informácií.

Pozri aj: Srdcovník obyčajný – to je bylinka nielen pre tvoje srdce!

Pojem angina pectoris označuje jednu z foriem ischemickej choroby srdca. Tento zdravotný problém vzniká pri prechodnom nedostatočnom zásobení srdca krvou a kyslíkom. Dochádza tak k výraznému nepomeru medzi množstvom okysličenej krvi, ktorú bunky srdcového svalu vyžadujú a množstvom krvi, ktorá je reálne do srdca dodaná. Na rozdiel od infarktu myokardu je nedokrvenie srdca len krátkodobé a zvyčajne nespôsobuje trvalé poškodenie srdcového svalu. Aj tento stav však vyvoláva viaceré nepríjemné ťažkosti. Angina pectoris je v prvom rade charakteristická zvieraním hrudníka a tlakovou až pálčivou bolesťou.

Tá môže byť len mierna, ale aj prudká a najčastejšie je pociťovaná v strede hrude za hrudnou kosťou. Niekedy sa tiež šíri medzi lopatky, do ramien, krku, čeľuste aj hornej časti brucha. U postihnutého sa tiež môže objaviť sťažené dýchanie, nevoľnosť, bledosť či pocity slabosti. Anginu pectoris niekedy sprevádza aj potenie a dokonca i strata vedomia. V mnohých prípadoch sa spomínané ťažkosti objavujú najmä pri námahe. Záchvaty môžu trvať až 15 minút a odznievajú zvyčajne vtedy, keď sa pacient dostane do pokojového režimu.

Nedostatočné zásobenie srdca okysličenou krvou a následné prejavy anginy pectoris môžu vzniknúť z viacerých príčin. V mnohých prípadoch je tento zdravotný problém spájaný najmä s aterosklerózou. V dôsledku tohto ochorenia totiž dochádza k poškodeniu tepien a to konkrétne k zúženiu ich vnútorného priemeru. Tým je výrazne obmedzený prietok krvi. Ak je človek v pokoji, zúženie priestoru tepny nemusí spôsobovať žiadne ťažkosti. Pri námahe sa však spotreba kyslíka zvyšuje, čo už môže predstavovať problém, keďže poškodené cievy nedokážu srdcu dodať dostatočné množstvo krvi.

Za anginóznym záchvatom môžu stáť aj vrodené srdcové chyby, zúženie aortálnej chlopne či tachykardia. Medzi rizikové faktory tohto zdravotného problému taktiež zaraďujeme vysoký krvný tlak, cukrovku, fajčenie, genetiku i dlhodobú psychickú záťaž. Angina pectoris sa o niečo častejšie vyskytuje u mužov a najmä starších jedincov, no výnimkou nie sú ani mladšie osoby.

Človeka môžu potrápiť viaceré typy anginy pectoris. Bežne sa vyskytuje stabilná angina pectoris, ktorá sa objavuje najmä po psychickej či fyzickej námahe, napríklad pri behu, kráčaní po schodoch či hádke. Tento stav je prechodný, pomerne rýchlo odznieva a nespôsobuje poškodenie srdca. Nestabilná angina pectoris sa môže naopak objaviť aj v úplnom pokoji. Anginózne ťažkosti sa v tomto prípade niekedy vyskytujú aj počas spánku. Bolesť býva zvyčajne prudšia a pretrváva oveľa dlhší čas.

Príčinou tohto typu anginy pectoris býva často krvná zrazenina, ktorá vzniká uvoľnením určitej časti usadeniny v cievach. Zrazenina následne čiastočne cievu uzavrie, no srdcový sval je stále aspoň sčasti prekrvovaný. Tento stav je o niečo vážnejší. Zvyčajne však neprechádza až do infarktu myokardu, pri ktorom dochádza k úplnému prerušeniu prívodu krvi a následnej nekróze, čiže odumretiu časti srdcového svalu.

Pozri aj: Mayrova medicína: Zisti, s akým problémom si dokáže poradiť!

Liečba anginy pectoris patrí do rúk lekára. Lieky majú predovšetkým ovplyvňovať prietok krvi srdcom a udržiavať priechodnosť ciev. Nápomocné sú najmä pri anginóznych záchvatoch. Pacientom sú často predpisované nitráty či beta blokátory. Používa sa napríklad nitroglycerín, ktorý sa aplikuje pod jazyk. Ten napomáha rozširovať cievy, čím zaisťuje aj lepší prísun krvi a kyslíka do srdca. Pri boji proti angine pectoris je však nevyhnutné najmä eliminovať rizikové faktory, ktoré vedú k vzniku vymenovaných zdravotných ťažkostí.

Ako sme spomínali už vyššie, hlavným rizikovým faktorom anginy pectoris je ateroskleróza, pri liečbe ktorej sú dôležité režimové opatrenia a zmena životného štýlu. Významnú rolu hrá vyvážená a racionálna strava, dostatočná pohybová aktivita a v prípade potreby i redukcia váhy. Taktiež je vhodné obmedziť cigarety a alkohol a vyhýbať sa stresu.  

Pozri aj: Ružová himalájska soľ: Prečo ňou čo najskôr nahradiť klasickú soľ?