Breza previsnutá a jej účinky – ktoré časti využiť pre zdravie a ako?

Breza patrí v našich končinách k typickým stromom, ktoré sú v okolitej prírode hojne rozšírené. Ide o strom, ktorý na prvý pohľad rozpozná pravdepodobne aj úplný neznalec flóry. Jej charakteristickou črtou je totižto kôra s atraktívnym vzhľadom. Tá je v dospelosti biela, pričom sa priečne odlupuje a ukazuje sivohnedé až čierne časti. Brezy sú často vysádzané v parkoch i väčších záhradách, rovnako sa používajú pri rekultivácii krajiny či zalesňovaní odlesnených území. Uplatnenie však našli aj v ľudovej medicíne, a to hneď viaceré ich časti. Ktoré časti sa z brezy zbierajú a ako ich využiť pre zdravie a krásu?

Breza previsnutá, latinsky Betula pendula, predstavuje opadavú drevinu z čeľade brezovité. Dorastá do výšky okolo 10 až 25 metrov, pričom môže mať vzhľad mohutnejšieho stromu, no niekedy sa vyskytuje aj ako zakrpatený menší strom alebo ker. Brezy je možné už na prvý pohľad poľahky identifikovať na základe viacerých vonkajších znakov. Typickou črtou stromu je kôra, ktorá je v mladosti hnedá a ktorá sa neskôr mení na bielu, priečne sa lúpajúcu borku, čo vytvára vzhľad bielo-čierneho kmeňa. Brezy majú zvyčajne štíhle kmene a typické sú aj ich mladé ovísajúce konáre, z ktorých vyrastajú srdcovité listy s pílkovitým okrajom. Tie sú na líci sýtozelené, na rube svetlejšie.

Breza previsnutá je jednodomá rastlina, čo znamená, že na jednom strome nájdeme samčie aj samičie kvety. Konkrétne ide o jahňady, ktoré sa objavujú v jarných mesiacoch. Tento druh brezy je hojne rozšírený naprieč Európu a Áziou, no obľubuje najmä chladnejšie oblasti. U nás brezu previsnutú nájdeme v nížinách aj vyššie položených miestach. Preferuje suchšie, ale dostatočne svetlé stanovištia. Rastie pri cestách, v lesoch a záhradách, v parkoch je často vysádzaná ako okrasná drevina. 

• listy – od marca do júna, zbierajú sa najmä mladé lepkavé listy počas prvých mesiacov po vypučaní,
• kôra – začiatkom jari, zberá sa malé množstvo hornej kôry na následné sušenie,
• listové puky – od apríla do júna, vyrábajú sa z nich napríklad tinktúry,
• jahňady – v čase kvitnutia, rovnako sa z nich často vyrábajú tinktúry alebo odvary,
• brezová voda, resp. miazga – určená na vonkajšie i vnútorné použitie, zberá sa počas skorej jari (marec – apríl), získava sa navŕtaním dierky do kmeňa stromu, pričom voda odkvapká do zbernej nádoby cez zasunutú rúrku.

Odporúčame: Čaj z majoránky – babičkin liek na všetko?! Sleduj, čo dokáže!

V tradičnej medicíne sa najčastejšie stretávame s využívaním brezových lístkov. Obsahujú viacero účinných látok, ako sú glykozidy, triesloviny, vitamín C, živice, organické kyseliny, minerály a ďalšie. Nazbierané listy je vhodné na prevzdušnenom mieste sušiť v tenkých vrstvách, prípadne v umelých podmienkach pri teplote do 40 °C. Dávajte pozor na to, aby sa nezaparili, sú totiž náchylné k plesniveniu. 

Droga z brezových listov má najmä močopudné, potopudné a prečisťujúce účinky, pričom nedráždi obličky a močové cesty. Preto je často využívaná pri liečbe zápalov močových ciest. Brezové listy sú neraz súčasťou urologických čajov či bylinných zmesí určených na prečistenie tela. Pozor by si však na brezu vo všeobecnosti mali dávať alergici!

Tradičná medicína pripisuje listom z brezy napríklad i tieto účinky:

• majú blahodarný vplyv na zdravie obličiek, močového mechúra a močových ciest,

• podporujú liečbu zápalových ochorení vylučovacích orgánov,
• pomáhajú rozpúšťať močové kamene,
• pomáhajú pri reumatizme a dne (zmierňujú bolesti kĺbov),
• miernia žalúdočné a črevné ťažkosti, 
• eliminujú zadržiavanie vody v tele, čím zmierňujú opuchy,
• podporujú proces očisty tela od toxických látok a splodín metabolizmu,
• dezinfikujú vlasovú pokožku,
• podporujú rast vlasov, 
• bojujú s lupinami,
• podporujú liečbu drobných odrenín na koži.

Z brezových listov je možné si pripraviť pre vnútorné použitie čaj. Na 250 ml horúcej vody sú potrebné 2 až 3 ČL sušenej drogy. Doba lúhovania je 10 až 15 minút. Počas akútnych ťažkostí sa obvykle odporúča popíjať 1 až 3 šálky brezového čaju denne. Pomôže pri liečbe zápalov močových ciest, reumatizme či tráviacich ťažkostiach. Sušené brezové listy však nemusíte používať iba samotné, často sa uplatňujú skôr v bylinných zmesiach. Pri problémoch s močovým ústrojenstvom môžete vyskúša i nasledujúcu zmes bylín, z ktorej si pripravíte domáci urologický čaj. 

Ingrediencie:

• 2 diely listov brezy previsnutej
• 2 diely vňate zlatobyle obyčajnej
• 1 diel vňate vrbovky malokvetej
• 1 diel vňate prasličky roľnej
• 1 diel koreňa púpavy lekárskej
• 1 diel kvetov nechtíka lekárskeho

Postup: Sušené drogy uvedených rastlín zmiešame v danom pomere. Čaj pripravíme z 1 PL lyžice zmesi na 300 ml horúcej vody. Zápar necháme lúhovať asi 10 minút a scedíme. Tento urologický čaj je vhodné počas ťažkostí popíjať až 3 razy denne, a to minimálne po dobu jedného týždňa, maximálne však 3 týždne. 

Listy z brezy možno využiť aj zvonka. Blahodarný vplyv majú totižto vďaka svojmu zloženiu na vlasy aj pokožku. Silnejším záparom alebo odvarom z brezového lístia možno oplachovať vlasy, ale aj ošetrovať poranenú pokožku či pokožku postihnutú nejakým kožným ochorením. Brezové listy sú dobrým bojovníkom s nevzhľadnými lupinami, rovnako podporujú rast vlasov a regeneráciu pokožky. Ak vás trápia padajúce a lámavé vlasy či lupiny vo vlasoch, pripravte im bylinný odvar podľa receptu nižšie. 

Ingrediencie:

• 1 hrsť brezového lístia

• 1 hrsť sušených orechových listov,
• 2 hrste mladých žihľavových listov
• 5 l vody

Postup: Do dostatočne veľkého hrnca nasypeme nasekané bylinky a zalejeme ich vlažnou vodou. Necháme lúhovať počas celej noci. Ďalší deň zmes privedieme k varu, chvíľu povaríme a odstavíme z ohňa. Scedíme a necháme vychladnúť. Polovicu odvaru použijeme na opláchnutie vlasov pred nanesením šampónu, druhou polovicou zase zmyjeme po umytí z vlasov zvyšky šampónu. 

Odporúčame: Pomoc pre zdravie z ďalekej Ázie: Vieš, čo je triphala?

Hoci z brezy možno zberať viacero častí, okrem vyššie spomenutých listov sa zberá najmä kôra, ktorá môže byť rovnako nápomocná pri riešení viacerých zdravotných ťažkostí. Pri zbere brezovej kôry lúpeme zo stromov iba malé množstvo hornej vrstvy. Kôru následne necháme vysušiť a pred uskladnením ju podrvíme. Samozrejme, sušenú kôru, ako aj sušené brezové listy (prípadne ďalšie produkty z brezy – napr. tinktúry z pukov a jahniad), je možné nájsť v lekárňach, na internete aj v predajniach so zdravými potravinami. 

Brezová kôra má pritom podobné účinky ako brezové listy. Vďaka mnohým účinným látkam pôsobí protizápalovo, dezinfekčne, diureticky (močopudne) aj antibakteriálne. Keďže rovnako podporuje vylučovanie moču a prečistenie tela, pričom nedráždi obličky, využíva sa pri liečbe zápalových ochorení močovej sústavy. 

Tradičná medicína pripisuje kôre z brezy napríklad i tieto účinky:

• tlmí bolesť,

• zmierňuje žalúdočné problémy či hnačku,
• podporuje zdravie obličiek,
• pomáha pri problémoch s obličkovými kameňmi,
• pomáha z tela lepšie vylučovať kyselinu močovú (preto sa uplatňuje ako podporný prostriedok pri dne),
• telo zbavuje prebytočných tekutín,
• podporuje látkovú premenu, 
• podporuje hojenie rán.

• čaj z brezovej kôry – 1 PL sušenej kôry zalejeme vriacou vodou, necháme lúhovať 15 až 20 minút a scedíme. Pri akútnych ťažkostiach sa podávajú 1 až 2 šálky čaju denne. 
• odvar z brezovej kôry na vonkajšie použitie – 100 g sušenej kôry povaríme v 500 ml vody asi 20 minút. Používame zvonka na ošetrovanie zapálenej pokožky. Väčšie množstvo odvaru (cca 5 l) je vhodné vliať do kúpeľa pri psoriáze či plesňových ochoreniach. 

Odporúčame: Jarné liečivé bylinky: Zdravie z lesa a lúk, ktoré sa oplatí nazbierať