Duchennova svalová dystrofia – vrodené ochorenie so zlou prognózou. Aké príznaky sledovať už v detskom veku?

Pod pojmom dystrofia rozumieme chorobný stav spôsobený poruchou výživy niektorých orgánov alebo celého organizmu. Pri dystrofii je narušený stav tkanív a orgánov v dôsledku poruchy látkovej premeny, následkom čoho je zmena vzhľadu a činnosti konkrétnych buniek. Pri postihnutí svalstva hovoríme o svalovej alebo muskulárnej dystrofii. 

Najčastejším typom svalovej dystrofie je ochorenie známe aj pod skratkou DMD. Čo je príčinou tohto druhu dystrofie, ako sa prejavuje a aké sú príčiny? Je možná liečba?

Pod skratkou DMD (Duchenne muscular dystrophy) je známe vrodené ochorenie zvané Duchennova svalová (alebo muskulárna) dystrofia či Duchennova choroba. Ide o zriedkavú vrodenú genetickú vadu postihujúcu svalstvo, pre ktorú je charakteristická strata aktívnej svalovej hmoty. Postihuje primárne mužské pohlavie. Pri DMD dochádza k progredujúcemu úbytku a slabosti svalov v dôsledku degenerácie kostrových a hladkých svalov, ako aj myokardu (srdcovej svaloviny).

Za prejavy Duchennovej svalovej dystrofie je zodpovedný nedostatok takzvaného dystrofínu v dôsledku genetickej poruchy. Ide o bielkovinu, ktorá je dôležitá pre udržiavanie celistvosti bunkovej membrány svalov. Je upevnený zvnútra bunkovej membrány, ktorá obklopuje svalové vlákna. Pre DMD je v dôsledku nedostatku dystrofínu charakteristická postupná strata čoraz väčšieho množstva svalových vlákien, čo vedie k rozvoju sprievodných príznakov.

Ochorenie dostalo názov podľa francúzskeho neurológa Guillauma Duchenna de Boulogneho, ktorý ho bližšie popísal v druhej polovici 19. storočia. 

Odporúčame: ​Najlepší čas na spanie a vstávanie: Dodržuj tieto časy a budeš oddýchnutá!

Hoci je Duchennova svalová dystrofia vo všeobecnosti skôr zriedkavé ochorenie, zároveň ide o najčastejšiu formu svalovej dystrofie a jedno z najčastejšie sa vyskytujúcich genetických ochorení. Celosvetovo postihuje približne 1 z 3 500 narodených chlapcov. K rozvoju ochorenia dochádza v dôsledku úplného deficitu spomínaného dystrofínu. Príčinou deficitu je mutácia génu, respektíve chyba v géne kódujúcom proteín dystrofín. 

Táto mutácia v géne môže byť prenesená z rodiča na potomka. DMD predstavuje gonozomálne recesívne ochorenie. Gonozómová dedičnosť je dedičnosť viazaná na pohlavie. Gén kódujúci dystrofín leží na pohlavnom chromozóme X. Muži majú len jeden chromozóm X a druhý chromozóm Y. To je dôvod, prečo sa DMD týka mužského pohlavia. Ak totiž jedinec mužského pohlavia zdedí daný chybný gén na chromozóme X, dôjde k rozvoju ochorenia.

Ženy, ktoré majú dva chromozómy X, sú spravidla len prenášačkami ochorenia. Ak totiž zdedia jeden chybný gén na chromozóme X a druhý gén pre dystrofín na druhom chromozóme X je bez mutácie, nedôjde u nich k rozvoju ochorenia. U niektorých žien prenášačiek sa však môžu ojedinele objaviť isté menšie zdravotné ťažkosti, ako napríklad slabosť svalov, prípadne sa zvyšuje riziko niektorých zdravotných problémov. 

Ak je matka prenášačka tejto genetickej mutácie a otec je zdravý, u ich synov je vždy 50 % riziko, že sa u nich rozvinie DMD a 50 % šanca, že budú zdraví. U dcér existuje 50 % riziko, že budú prenášačkami chybného génu a 50 % šanca, že zdedia len zdravé gény a nebudú ďalej prenášať poruchu v géne pre dystrofín. U mnohých pacientov s Duchennovou svalovou dystrofiou je však príčinou ochorenia náhodne vzniknutá mutácia bez rodinnej histórie (mutácia de novo). Prečo dochádza k náhodným spontánnym mutáciám, nie je známe. 

Duchennova muskulárna dystrofia je progredujúce ochorenie, ktoré začína pozvoľna už v detstve a postupne sa jeho príznaky zhoršujú. Prvé mesiace, prípadne až do prvého roku života sa obvykle neobjavujú žiadne príznaky, prípadne sú len veľmi mierne a nešpecifické. Zjavnejšie príznaky sa začínajú ukazovať spravidla až v čase rozvoja chôdze a sú následkom odumierania svalových vlákien v dôsledku chýbajúceho dystrofínu, ktoré sú nahradzované väzivom.

Medzi prvé príznaky DMD patrí:

• oneskorené sedenie, státie bez pomoci aj chodenie (často až po 18 mesiaci života),

• nezvyčajne kolísavá chôdza,
• chôdza po špičkách,
• problém s chôdzou po schodoch aj behaním či skákaním,
• časté padanie pri chôdzi, opätovné potkýnanie sa,
• Gowersov príznak – dieťa sa pri vstávaní zapiera do stehien rukami,
• abnormálne zväčšenie lýtok v dôsledku zjazvenia svalov.

Príznaky DMD sa postupne u starších detí a v období puberty výrazne zhoršujú. Vysoké percento pacientov je už v školskom veku, a to okolo 12. až 13. roku života, pripútané na invalidný vozík. Ochorenie najskôr postihuje panvové svalstvo, následne svalstvo dolných a horných končatín a krku a neskôr i dýchacie svaly.

Medzi ďalšie príznaky DMD patrí:

• stupňujúca sa svalová ochabnutosť,

• kyfoskolióza (deformita hrudníka),
• zhoršenie činnosti srdcového svalu (kardiomypatia) a srdcové zlyhávanie, 
• obmedzenie funkcie dýchania.

Duchennova muskulárna dystrofia je podobná Beckerovej svalovej dystrofii (BMD), ktorá predstavuje miernejšiu formu svalovej dystrofie s pomalším priebehom a dlhším prežitím pacientov. Pri BMD nastupujú príznaky obvykle až neskôr v školskom veku. U mnohých pacientov sú prítomné hlavne svalové bolesti či kŕče. U niektorých pacientov s BMD sa však ochorenie prejavuje podobne závažne ako v prípade Duchennovej muskulárnej dystrofie.

Odporúčame: Tuberózna skleróza – vážne genetické ochorenie. Kedy hrozí, že ju dieťa zdedí?

V súčasnosti sa vykonáva aj prenatálna diagnostika DMD počas tehotenstva, a to v prípade výskytu ochorenia v rodine. Ak však ochorenie v rodine doteraz ešte prítomné nebolo, alebo ide o novovzniknutú mutáciu, k diagnostike dochádza až po narodení. Podozrenie na DMD vzniká hlavne pri pozorovaní vyššie spomínaných problémov s chôdzou a svalmi u dieťaťa.

Podobné príznaky však môžu poukazovať aj na iné ochorenia svalstva, preto je potrebné vykonať viacero testov a vyšetrení, ktoré odhalia správnu diagnózu. Diagnostika DMD zahŕňa odobratie rodinnej anamnézy, sledovanie klinického obrazu a špecializované testy, vrátane molekulárno-genetických testov. Z krvných testov sa u pacienta zisťujú zvýšené hladiny kreatínkinázy. Ide o enzým, ktorý je uvoľňovaný zo svalu pri jeho poškodení.

Analýza DNA môže potvrdiť mutáciu v konkrétnom géne. Taktiež sa niekedy uplatňuje biopsia, respektíve odber vzorky svalstva, v ktorom sa sledujú dystrofické zmeny a chýbanie dystrofínu. Podľa potreby sa môžu vykonať ešte ďalšie testy na stanovenie celkového zdravotného stavu pacienta. 

Duchennova svalová dystrofia predstavuje nevyliečiteľné ochorenie, pri ktorom je možné len tlmiť sprievodné príznaky, predchádzať komplikáciám, predĺžiť život pacienta a zlepšiť jeho kvalitu. Liečba zahŕňa fyzioterapiu, podávanie medikamentov (napr. kortikoidov), úpravu stravy. Je dôležité pravidelné sledovanie zdravotného stavu pacienta, najmä funkciu srdca a pľúc, taktiež stav kostí. Pri respiračnom zlyhávaní býva potrebná ventilačná podpora. Problémy s chrbticou môžu byť riešené chirurgickými zákrokmi. 

Metódy liečby vždy závisia od zdravotného stavu konkrétneho pacienta. U malého percenta pacientov s konkrétnou formou mutácie sa v súčasnosti uplatňuje liek určený priamo na liečbu DMD, takzvaný ataluren, predávaný pod značkou Translarna. Jeho úlohou je umožniť tvorbu funkčného dystrofínu. 

Duchennova svalová dystrofia sa vo všeobecnosti spája so zlými prognózami. U pacientov s DMD sa objavujú závažné problémy so srdcom a pľúcami. Práve srdcové zlyhanie, dychová nedostatočnosť či opakované zápaly pľúc sú častou príčinou smrti pacientov s týmto vrodeným ochorením. Dochádza k tomu zväčša medzi 20. až 30. rokom života, len zriedkavo sa pacienti dožívajú viac ako 30 či 40 rokov. Dôsledná starostlivosť a správna liečba však dokážu život pacienta predĺžiť a skvalitniť. 

Odporúčame: Meď v ľudskom tele – aké má funkcie a ako si ju doplniť?