Melanín – aké má funkcie a čo sa stane, ak ho máme veľa alebo málo?

Melanín – aké má funkcie a čo sa stane, ak ho máme veľa alebo málo?

    • Zdieľaj:
  • 1

Leto sa blíži závratnou rýchlosťou. Mnohí z nás si ho spájajú aj s opaľovaním sa a krásne sfarbenou pokožkou. K bronzovému sfarbeniu pokožky pritom prispieva najmä pigment nachádzajúci sa v našej koži, zvaný melanín. Po vystavení kože slnečným lúčom dochádza k zmene melanínu a následnej produkcii tohto pigmentu vo zvýšenej miere, čo navonok vidíme ako opálenie. Melanín však v koži rozhodne nemáme len preto, aby sme sa tešili z krásne opálenej pleti. Na čo nám slúži a aké problémy sa s ním spájajú?

Čo je melanín?

Pod pojmom melanín rozumieme biologický pigment, ktorý sa prirodzene vyskytuje v rastlinách, živočíchoch, prvokoch, ako aj v ľudskom tele. Prispieva napríklad k sfarbeniu peria vtákov, srsti cicavcov či kože plazov. U ľudí je melanín zodpovedný za odtieň pokožky, ale aj za sfarbenie vlasov a dúhovky. Konkrétne sfarbenie závisí väčšinou od typu a množstva melanínu. Vo všeobecnosti platí, že nižšie hladiny tohto pigmentu sa spájajú so svetlými vlasmi, kožou aj očnou dúhovkou, ak je však melanínu viac, oči, pokožka aj vlasy sú tmavšie. 

Na to, koľko melanínu sa v našom tele tvorí, má vplyv najmä genetika. So zvyšujúcim sa vekom však napríklad produkcia melanínu v tele prirodzene klesá. Melanín pritom vzniká oxidáciou aminokyseliny tyrozínu za aktivity enzýmu tyrozinázy. K tvorbe tohto pigmentu dochádza v takzvaných melanocytoch, čiže pigmentových bunkách. Ide o špecializované bunky, typické svojím rozvetveným tvarom, ktoré vo svojej cytoplazme obsahujú zrná pigmentu melanínu. U človeka sú melanocyty prítomné vo väzive kože, dúhovky a cievnatky oka aj vo vlasových cibuľkách.

Melanín sa vyskytuje vo viacerých formách:

  • eumelanín – rozlišujeme čierny a hnedý, ich kombináciami vznikajú čierne a hnedé vlasy v rôznych odtieňoch, deficit čierneho eumelanínu a nízky podiel hnedého eumelanínu vedú k svetlým vlasom, rovnako je zodpovedný za sfarbenie kože a očí,

  • feomelanín – máva ružové až červené sfarbenie, typický je medzi ryšavými jedincami, sfarbuje bradavky či pery,
  • neuromelanín – nachádza sa v mozgu a vplýva na farbu neurónov.

Ďalšie funkcie melanínu:

  • podporuje zdravé bronzové opálenie (táto schopnosť je geneticky obmedzená napríklad u ľudí s pehami a ryšavými vlasmi),
  • bojuje proti spáleninám od slnka (táto schopnosť je rovnako obmedzená u ľudí s nízkymi hladinami melanínu),
  • poskytuje koži ochranu pred slnkom, teda prispieva k prevencii vzniku rakoviny kože,
  • pohlcuje predovšetkým UV žiarenie, čím bráni tvorbe voľných radikálov (tým bráni poškodeniu DNA a vzniku nádoru melanómu),
  • silné antioxidačné pôsobenie,
  • ovplyvňuje aj ostrosť videnia (minimalizuje počet svetelných lúčov vstupujúcich do oka),

Odporúčame: Časté príčiny bolesti chrbta: Ide o maličkosť alebo je príčina vážna?

produkcia melanínu

Zdroj: Shutterstock®

Hyperpigmentácia – nadbytok pigmentov

Ako sme spomenuli vyššie, typy a množstvá melanínov, vedúce ku konkrétnemu sfarbeniu pleti, vlasov aj očí, sú určené najmä genetickými faktormi (no vplyv majú neskôr napr. aj hormóny). V niektorých prípadoch sa však u ľudí vyskytujú poruchy či zmeny pigmentácie, sprevádzané nadbytkom alebo nedostatkom pigmentu. Takéto poruchy môžu byť vrodené, ale aj získané a zapríčinené rôznymi okolnosťami, taktiež ich môžeme deliť na celkové (vyskytujúce sa plošne po celom tele) a lokalizované (vyskytujúce sa na určitých miestach). 

Hyperpigmentáciu môžeme charakterizovať ako poruchu pigmentu, ktorá je sprevádzaná stmavnutím kože. Ide o nadmerné nahromadenie pigmentu v koži, čo v podstate znamená hlavne nadbytok melanínu. Hyperpigmentácie môžu byť aj vrodené, typickým príkladom sú pehy. Okrem toho pod hyperpigmentácie spadajú rôzne druhy pigmentových škvŕn, ktoré sú následkom zvýšenej hladiny melanínu a k rozvoju ktorých môžu prispievať rôznorodé faktory a činitele, ako je vystavovanie kože UV žiareniu, vplyv hormónov, vek, prekonané zápaly a poranenia kože, ale napríklad aj užívané druhy liekov.

Na základe príčin vzniku rozlišujeme viaceré druhy pigmentových škvŕn:

  • slnečné škvrny a starecké škvrny (Lentigo solaris) – vznikajú predovšetkým pôsobením slnečného žiarenia, prítomné bývajú najmä na tvári, krku, dekolte alebo rukách,

  • melasma –  vznikajú počas tehotenstva alebo pri užívaní substitučnej hormonálnej terapie a antikoncepcie, teda najmä v dôsledku hormonálnych zmien, prípadne v kombinácii s poškodením kože slnkom, 
  • pozápalové hyperpigmentácie – typ hyperpigmentácie vznikajúci v dôsledku zápalu alebo poranenia (napr. po akné).

Medzi hyperpigmentácie patria napríklad aj takzvané fytodermatózy, ktoré vznikajú v dôsledku toxickej reakcie vyvolanej UVA žiarením v mieste kontaktu s rastlinnými fotokumarínmi (látkami citlivými na UV žiarenie). Spomenúť môžeme aj pigmentové névy (znamienka), ktoré tvorí nahromadený melanín. Počas života pribúdajú. Je potrebné ich sledovať (tvar, sfarbenie, veľkosť), pretože môžu byť miestom vzniku nádoru kože. Vo vyššom veku môžu vznikať i seboroické veruky – tmavohnedo sfarbené miesta na koži, ku ktorým prispieva aj dedičnosť. 

Hypopigmentácia – nedostatok kožného farbiva

Opakom hyperpigmentácie je hypopigmentácia, čiže nedostatok kožného farbiva melanínu, prejavujúci sa zmenami na koži. V tomto prípade na tele nevznikajú tmavo sfarbené miesta, ale bledé, teda bez pigmentu. Príčiny môžu byť opäť rôznorodé. Hypopigmentácie môžu vznikať z genetických príčin, po prekonaní rôznych kožných ochorení či po pôsobení nejakých chemických alebo fyzikálnych javov. 

Najtypickejším príkladom hypopigmentácie je ochorenie zvané vitiligo, ktoré sa prejavuje bledými až bielymi fľakmi na koži, ale aj bledými až bielymi chĺpkami a vlasmi, ktoré z depigmentovaných miest vyrastajú. Príčinou je strata melanocytov, ktoré tvoria melanín. Prečo však k tomu vôbec dochádza, nie je úplne objasnené. Najčastejšie je tento jav spájaný s autoimunitnou poruchou. Odborníci teda zánik melanocytov pripisujú abnormálnej činnosti imunitného systému. 

Ďalším príkladom hypopigmentácie je aj albinizmus, čo je vrodená porucha metabolizmu melanínu. V tomto prípade sa u jedincov nevyskytujú na koži depigmentované miesta, ale človek s touto poruchou má celkovo veľmi svetlý odtieň pokožky, svetlé až biele vlasy a svetlomodré alebo niekedy červenkasté oči. Albinizmus sa prejaví v prípade, ak človek zdedí dva poškodené gény, jeden od matky a jeden od otca. Defektné gény zapríčinia absenciu tyrozinázy, enzýmu potrebného pre tvorbu melanínu. 

Okrem toho sa vyskytujú napríklad aj pozápalové hypopigmentácie, no stratami pigmentu je charakteristický aj takzvaný piebaldizmus (parciálny albinizmus) či stav Pityriasis alba, čo je prechodná ložisková strata pigmentu. 

Odporúčame: Ako sa prejavuje zápal srdcového svalu? Pozor na varovné signály!

poruchy pigmentu

Zdroj: Shutterstock®

Ako doplniť melanín?

Na záver sa môžeme ešte pozrieť na to, ako podporiť normálnu tvorbu melanínu, ktorému vďačíme za sfarbenie pokožky, vlasov a očí, ako aj ochranu pred UV žiarením. Samozrejme, mnohé poruchy pigmentácie, ktoré sme spomenuli vyššie, je nevyhnutné riešiť s odborníkom. Dnes sú dostupné rôznorodé metódy, ktoré pomáhajú napríklad v prípade pigmentových škvŕn, ale aj vitiliga.

Niektoré problémy s pigmentáciou však naopak nie je možné úplne zvrátiť. Ide napríklad o spomínaný albinizmus, ktorý človeka sprevádza celým životom. Ani moderná medicína si s poruchou tvorby melanínu v dôsledku defektu konkrétneho enzýmu neporadí. Ako však za normálnych okolností podporiť prirodzenú produkciu melanínu? Možností je viacero.

V prvom rade to ide vhodnou stravou:

  • do jedálnička zaraďte zdroje medi, pretože meď sa zúčastňuje tvorby melanínu (medzi zdroje radíme morské živočíchy, ovsené vločky, cícer, avokádo, sezam, orech aj kakao), 

  • dopĺňajte aminokyselinu tyrozín, z ktorej sa tvorí melanín (nájdeme ju v sóji, mäse a rybách, hnedej ryži, mandliach aj banánoch),
  • zabúdať netreba ani na karotenoidy, najmä betakarotén, z ktorého sa v našom tele tvorí vitamín A. Betakarotén okrem iného podporuje produkciu melanínu (nájdeme ho v mrkve, listovej zelenine či marhuliach).

Tradičná medicína odporúča napríklad čagu sibírsku, hubu, ktorá je jedným z najväčších prírodných zdrojov vstrebateľného melanínu. Dostupná je i vo forme doplnkov stravy. Mnohé iné výživové doplnky sú zamerané aj na podporu tvorby pigmentu melanínu, vrátane doplnkov určených na boj proti šediveniu vlasov. 

Odporúčame: Nepríjemná infekcia v ústnej dutine: Ako sa prejavuje múčnivka?


    • Zdieľaj:
  • 1
Návrat hore
Autor článku

  • Pred komentovaním musíte byť prihlásený!

  • Nie ste ešte zaregistrovaný?

Pre zapojenie sa do diskusie alebo súťaže je potrebné mať u nás na webe registráciu a byť prihlásený. Pokiaľ registráciu nemáte, vytvoríte si ju - TU.
A následne sa stačí prihlásiť a odpovedať na súťažnú otázku.

1 komentár

Marianna Rajniaková 20.05.22 10:20

MR
karma
108.00

super článok..poučila som sa

  • 0
Odpovedať

Čo čítajú ostatní

Sandra Bullock: Poznáte tajomstvo jej krásnej pleti?
Pleť

Sandra Bullock: Poznáte tajomstvo jej krásnej pleti?

  • 5
  • 21.04.2022
Botulotoxín ako jed aj pomocník – aké problémy rieši okrem vrások? A čo otrava botulotoxínom?
Telo

Botulotoxín ako jed aj pomocník – aké problémy rieši okrem vrások? A čo otrava botulotoxínom?

  • 0
  • 19.05.2022
VIDEO: Správna starostlivosť o očné okolie – ako zmierniť opuchy alebo predchádzať vráskam?
TV

VIDEO: Správna starostlivosť o očné okolie – ako zmierniť opuchy alebo predchádzať vráskam?

  • 2
  • 16.04.2022
TOPlist